Jana Čavojská

Známy kanadský spevák Bryan Adams (64) je zároveň skvelým fotografom. Snímky vyhotovuje od tínedžerských čias, vydal šesť fotografických kníh, spoluzakladal berlínsky módny a&nbsp;umelecký časopis Zoo Magazine a&nbsp;za svoje fotografie módy získal dve ceny LEAD v&nbsp;Nemecku. Rocker fotil svetové celebrity aj britskú kráľovnú Alžbetu, vytvára aj autoportréty na obálky svojich albumov. No nezostal iba pri známych ľuďoch. 

Nafotil napríklad knihu Zranení: Dedičstvo vojny o&nbsp;britských vojakoch, ktorí sa domov vrátili so zranením alebo bez končatiny. Dva jeho cykly fotografií, Odhalení – portréty známych osobností zo sveta umenia, módy a&nbsp;zábavného priemyslu a&nbsp;už spomínaní Vojaci, sú počas 33.&nbsp;ročníka Mesiaca fotografie vystavené v&nbsp;bratislavskom Dome umenia. Riaditeľ festivalu Václav Macek hovorí, že ide o&nbsp;najdrahšiu výstavu, akú do Bratislavy počas tridsiatich troch ročníkov podujatia doviezol. Galéria, ktorá Bryana Adamsa zastupuje, schvaľovala okrem inštalácie kvalitu vymaľovania stien výstavných priestorov v&nbsp;bratislavskom Dome umenia.

Pre každý ročník Mesiaca fotografie hľadá Václav Macek ako „highlight“ výraznú osobnosť, ktorá na Slovensku ešte nevystavovala. Ako japonský fotograf Araki v&nbsp;roku 2017 alebo vlani Nick Brandt. „Zároveň viem, že ľudia majú veľmi radi fotografie celebrít. To bol pre mňa kľúč k&nbsp;autorovi, ktorý by to zároveň robil dobre. Hľadal som v&nbsp;múzeách a&nbsp;centrách fotografie a&nbsp;vo Fotografickom múzeu v&nbsp;Štokholme som zistil, že tam mali pred šiestimi rokmi výstavu Bryana Adamsa. Uvedomil som si, že je to pre nás ideálny autor.“ Okrem fotografií celebrít bola totiž možnosť vystaviť portréty zranených britských vojnových veteránov. Takže to spĺňalo aj rozmer popularity, aj hlbší rozmer vzdelávania návštevníkov festivalu.

Bryana Adamsa za jeho portréty uviedli v&nbsp;Spojenom kráľovstve do Kráľovskej fotografickej spoločnosti. Pritom kedysi začal fotografovať len tak, aby si uchoval spomienky. Koncom 90. rokov objavil čaro autoportrétov. Po­užíval ich na obálky svojich albumov. Nechcel sa vraj porovnávať s&nbsp;inými fotografmi. „Len som fotoaparátom zachytával to, čo sa mi páčilo a&nbsp;čo reprezentovalo hudbu, ktorú som nachádzal vo svojom vnútri,“ hovorí. „Bavilo ma učiť sa ten proces. Užíval som si prístup k&nbsp;foteniu a&nbsp;tak je to až dodnes.“ Zároveň zistil, že je pre objektív asi najhorším modelom. Lebo fotenie musí byť preňho v&nbsp;prvom rade zábavné.

Jeho portréty známych ľudí sú často až intímne. Celebrity boli ochotné odhaliť mu zo seba veľa. Zrejme to nebolo vždy len o&nbsp;zábave. Bryan Adams si však nemyslí, že sa mu otvárali preto, že je súčasťou ich sveta. „Len sa správam k&nbsp;ľuďom tak, ako očakávam, že sa budú správať oni ku mne. Naozaj to je také jednoduché.“

Hudobník o&nbsp;sebe hovorí, že je minimalista, a&nbsp;také sú aj jeho fotografie. „Obsahujú akúsi základnú jednoduchosť. Ak majú nejakú myšlienku, tak takú, že veci treba robiť jednoducho.“ Portréty vojnových veteránov, na ktorých je viditeľné ich zranenie alebo protéza nahrádzajúca končatinu, vznikali tiež v&nbsp;minimalistickom poňatí v&nbsp;ateliéri. Václav Macek vníma súvislosť medzi nimi a&nbsp;fotografiami celebrít. „Pri oboch sériách cítim dvojznačnosť. Celebrity nie sú nadšené z&nbsp;toho, že sú stále exponované. Že sedem dní v&nbsp;týždni a dvadsaťštyri hodín denne musia predvádzať nejakú rolu a&nbsp;nikdy nemôžu byť samy sebou. Na fotografiách vidím ich vnútorný smútok. Hendikepovaných vojnových veteránov zas Bryan Adams odfotil tak, aby to, že nemajú nohu alebo stratili oko, pôsobilo ako vyznamenanie. Hendikepovaní ľudia sa často snažia byť nenápadní, neviditeľní. Títo vojaci sa neskrývajú. Dokázali sa dostať z&nbsp;toho zlomu, ktorý v&nbsp;ich živote spôsobilo zranenie vo vojne. Pozerám sa na ich zranenie a&nbsp;takmer im to vyznamenanie závidím. Sú hendikepovaní, a&nbsp;pritom hrdinovia a&nbsp;neváhajú ukázať svoj hendikep. Celebrity, akísi hrdinovia súčasnosti, zas majú v&nbsp;sebe semienko nešťastia a&nbsp;najradšej by zostali skrytí.“ Portréty zranených vojnových veteránov nafotil Bryan Adams ako reakciu na to, že nás klamali o&nbsp;vojne v&nbsp;Iraku. Chcel ukázať dôsledky rozhodnutia ísť zbytočne do vojny. Pripomína, že milión Iračanov a&nbsp;tisícky vojakov zahynuli bez reálneho dôvodu. „Jednou z&nbsp;najdôležitejších vecí je, že ľudia používajú svoje fotoaparáty na dokumentovanie zverstiev. Každý je fotoreportérom,“ povedal v&nbsp;jednom rozhovore. Dostať Bryana Adamsa do Bratislavy vôbec nebolo jednoduché. Tím Mesiaca fotografie nekomunikoval priamo s&nbsp;ním, ale s&nbsp;galériou v&nbsp;Hamburgu, ktorá ho reprezentuje. Václav Macek priznáva, že to bolo náročné. „Je to autor z&nbsp;najvyššej úrovne marketingu. Vyžaduje starostlivosť, akú ponúkajú dobre dotované múzeá a&nbsp;galérie s&nbsp;celým štábom ľudí. My sme na festival traja-štyria. Museli sme vybaviť iks mailov a&nbsp;upresnení. Takýto projekt sme ešte nerobili.“

Za žiadnu výstavu ešte nezaplatili ani taký vysoký honorár ako za Bryana Adamsa. K&nbsp;tomu treba pripočítať ďalšie náklady – prevoz fotografií, poistenie, ale aj maľovanie výstavných priestorov v&nbsp;Dome umenia. Spolukurátor výstavy Mat Humphrey ich prišiel nafotiť a&nbsp;poslal ich spevákovi, ktorý na diaľku všetko schvaľoval. Samozrejme, náklady na takúto výstavu sa v&nbsp;našej krajine zo vstupného nikdy nezaplatia. Napriek tomu sa Václav Macek snaží vždy v&nbsp;novembri priniesť do Bratislavy to najzaujímavejšie zo svetovej fotografie. Tento rok sú to okrem slávneho rockera napríklad autorky z&nbsp;Afganistanu a&nbsp;Iránu Fatimah Hossaini, Gohar Dashti a&nbsp;Maryam Firuzi a&nbsp;ich tri výstavy či Hra na štvrtého ako rekonštrukcia výstavy z&nbsp;Prahy z&nbsp;roku 1986. „Snažíme sa preformátovať pohľad na fotografiu spred roka 1989. Hovoriť o&nbsp;tom, že nebola iba o&nbsp;totalite, ale že tu bolo veľa sivej zóny, ostrovov pozitívnej deviácie, a&nbsp;vznikali dobré diela,“ vysvetľuje kurátor. „Vystavujeme aj fotografie z&nbsp;dokumentov Štátnej bezpečnosti, ktorá fotografovala disidentov a&nbsp;umelcov, alebo výborné fotografie Pavla Vavrouška, ktorý fotil v&nbsp;rokoch 1971 až 1981 Novú Sedlicu.“

A&nbsp;prečo by mali ľudia chodiť kvôli fotografiám do galérií, keď si ich môžu pohodlne pozrieť doma na monitore alebo smartfóne? Podľa Václava Maceka je to zásadný rozdiel. Presne ako pozerať skvelý film na mobile alebo v&nbsp;kine na širokouhlom plátne. „Radikálne odlišný zážitok. Stojíš pred veľkoformátovým obrazom, je tam len on a&nbsp;ty, pozeráš sa naň, ako dlho chceš. Je to radikálne odlišné. V&nbsp;galérii môžeš vnímať aj súvislosti medzi vystavenými fotkami.“

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/neznama-tvar-bryana-adamsa-mickey-rourke-amy-winehouse-mu-odhalili-dusu-aj-intimne-tajomstva" target="_blank">FOTO zvečnených celebrít v GALÉRII </a>

Neznáma tvár Bryana Adamsa: Mickey Rourke a Amy Winehouse mu odhalili dušu aj intímne tajomstvá

Jana Čavojská

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Neznáma tvár Bryana Adamsa: Mickey Rourke a Amy Winehouse mu odhalili dušu aj intímne tajomstvá

Jana Čavojská

Súvisiace články

Bola muž, ako žena sa stala hovorkyňou ukrajinskej armády: Doma sú hrdí, hovorí pre PLUS 7 DNÍ

Sama v studenej vode: Soňu chlad uvoľňuje, tak sa rozhodla preplávať Lamanšský prieliv

FOTO Z Bazileja do Amsterdamu: Mrmlanie Rýnu odhaľuje nevídanú krásu

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás