Pohľad na majetkové priznania politikov môže dať do rúk argument tým, ktorí tvrdia, že kvôli platu sa do vlády ísť neoplatí. Minimálne desať vysokých verejných funkcionárov zarobilo vlani len z príjmov za výkon verejnej funkcie viac ako premiér. A to vám web Národnej rady SR dovoľuje nazrieť len do výplat predsedov a riaditeľov štátnych úradov a podnikov.

Vieme a nevieme

Zárobky ich zástupcov, hovorcov či vrcholových radcov zostávajú zahalené rúškom tajomstva a väčšinou sa o ne verejnosť zaujíma až vtedy, keď sa príde na prešľap spojený s konaním dotyčného zamestnanca štátu.

Hoci u nás sú v niektorých prípadoch platy štátnych manažérov odvodené od priemerného platu v národnom hospodárstve, z tabuliek alebo od platov poslancov, finálne sumy sú často neprehľadné. Zlaté padáky, odmeny a rôzne príplatky sa prevalia len raz za čas.

Chudáci Pellegrini a Macron

„Fakt, že premiér či prezident nemajú ani vo verejnej správe najvyšší plat, nie je výnimočný ani tu na Slovensku, ani v zahraničí,“ hovorí šéf Transparency Slovensko Gabriel Šípoš. Nemýli sa. Ešte horšie ako Pellegrini je na tom zrejme francúzsky prezident Emmanuel Macron. Len na ministerstve financií narátali štatistici 170 zamestnancov, ktorí majú plat vyšší ako prezident Francúzska. „Voliči sú veľmi citliví na platy top politikov a tie sa potom ťažko zvyšujú, spomeňte si na debatu spred pol roka a opakované zmrazovanie platov,“vysvetľuje Šípoš. Dodáva, že „samozrejme, nik nemá viac zodpovednosti ako premiér“.

„Štátni manažéri či vysokopostavení úradníci sú menej viditeľní, verejnosť sa nie vždy dozvie o ich platoch a táto informácia pri nich menej rezonuje vo verejnej debate. Navyše sa nezodpovedajú priamo voličom, ale politikom, ktorí ich do funkcií nominujú. Riešením je transparentne informovať o platoch a odmenách na všetkých verejných pozíciách a poukazovať na riziká, ktoré sa spájajú s príliš nízkymi platmi politikov vrátane ich nízkej kvality práce a korupcie,“ tvrdí šéf organizácie INEKO Peter Goliaš.

Premiér Peter Pellegrini
Premiér Peter Pellegrini
Zdroj: Archív

Šípoš tvrdí, že na to, aby boli odmeny motivačné, mali by ich mať manažéri aspoň štvrtinové k celkovému platu. „Zároveň by mali byť dobre nastavené v závislosti od výkonnosti firiem a toho, čo manažér naozaj môže zmeniť. To je v slovenských podmienkach často nejasné. V našom porovnaní štátnych firiem dokonca väčšina ani nemá zverejnené výkonnostné plány na nasledujúci rok,“ podotýka. Nuž, u nás sú tieto odmeny aj sto percent k platu a to často bez „viazanosti“ na výkon a výsledky.

Nefinančné benefity

„Premiér, ale aj členovia vlády majú u nás platy na úrovni sekčných riaditeľov stredne veľkých súkromných firiem, čo určite nie je primerané. Na druhej strane pri štátnych manažéroch platy nie sú ďaleko od trhu, a teda často prevýšia tie u top politikov,“vysvetľuje Šípoš. Poukazuje na ďalšiu anomáliu. Platy v politike sú rovnaké, minister ako minister, odmena nezávisí od jeho portfólia.

„Hoci zodpovednosť a kvalifikácia ministra financií sú nepomerne vyššie ako ministra výstavby či životného prostredia, platy týchto ministrov sú rovnaké. Zmysel nedáva ani to, že prezidentka má oproti premiérovi dvojnásobný plat, hoci realita by mala byť vzhľadom na agendu a zodpovednosť skôr opačná,“ upozorňuje.

„Samozrejme, povinnosti či zodpovednosti premiéra či prezidenta nič neprevýši, na druhej strane majú mnohé nefinančné benefity, ktoré sa dajú finančne zúročiť po skončení funkcie (skúsenosti z úradu, sociálne kontakty, sláva - meno ako značka),“ pripomína Šípoš. Ešteže tak, lebo inak by sme svojich vladárov naozaj museli poľutovať a uveriť, že do politiky sa skutočne vstupuje hlavne pre nezištné ciele, napríklad urobiť život obyčajných ľudí lepším.