Naposledy videla Milana Lučanského jeho žena skoro ráno 3. decembra 2020, pred odchodom na NAKA. Šiel tam vypovedať, lebo v akcii Judáš ho obvinili z korupcie.

„Milan sa to dozvedel, keď sme boli v Chorvátsku a kvôli tomu sme aj s dcérou cestovali celú noc na Slovensko. Ani na moment som si nemyslela, že môže ísť o niečo vážne. Predpokladala som, že manžela vypočujú a pôjde domov. Ešte som mu poslala esemesku, aby sa ponáhľal, že treba umývať okná.“

Manželia Lučanskí
Zdroj: archív M.L.

Svedomie kajúcnika

Lenže Lučanského obvinenie znelo vážne. Nebolo ani náznakom späté s Norbertom Bödörom a partiou vysokopostavených policajtov spriahnutých s oligarchom, vypovedal proti nemu hlavne bývalý siskár František Böhm. Ten tvrdil, že Lučanský mesačne inkasoval tridsaťtisíc eur (!) za krytie trestnej činnosti. Proti bývalému policajnému prezidentovi začal Böhm svedčiť, až keď ho v septembri 2020 zavreli do väzby. Len čo sa do väzby podarilo dostať Lučanského, prokurátor Böhma pustil na slobodu. Zrejme za odmenu. Váha Böhmovej výpovede však už o mesiac rapídne klesla. V sobotu 13. februára, teda len pol druha mesiaca po Lučanského smrti, sa Böhm zastrelil. Podľa jeho blízkych ho mordovali výčitky svedomia…

Bývalý siskár František Böhm sa zastrelil mesiac a pol po Lučanského smrti.
Zdroj: Archív

Ale vráťme sa späť v čase. Odvtedy, ako sa za Lučanským za­vreli dvere na nitrianskej NAKA, manželka s ním stratila akýkoľvek kontakt. Prekonávala pomerne ťažký priebeh covidu, no vyšetrovateľ nemal zľutovanie. Zadržiaval Lučanského listy adresované manželke, v policajnom šuplíku ostávali aj tie, ktoré ona písala jemu. Nedostal ani len oblečenie, ktoré mu manželka poslala po advokátoch.

O dramatických udalostiach vo väzbe Martinu Lučanskú vôbec neinformovali, aj keď súviseli so zdravotným stavom jej muža. Už týždeň po zatknutí, 9. decembra, došlo k ťažkému úrazu vo väzobnej cele. Lučanský mal vážne zranené oko, nasledovala hodinová operácia vo vojenskej nemocnici v Ružomberku, po ktorej sa Lučanský so spútanými rukami a možno aj nohami prevrátil na zem aj s nemocničným vozíkom. Udrel si pri tom hlavu.

Mimochodom, z vtedajšieho riaditeľa Ústrednej vojenskej nemocnice Vladimíra Lengvarského sa o niekoľko mesiacov stal minister zdravotníctva.

„Zlatí“ chlapci

Krátko po operácii previezli Lučanského do väzenskej nemocnice v Trenčíne.

Spomínané udalosti aj ich okolnosti smrdeli nepeknými spôsobmi a ministerka spravodlivosti s ministrom vnútra robili všetko možné, aby ten zápach prekryli. Od klamstva o tom, že Lučanskému neboli odopreté kontakty s rodinou, až po navodzovanie dojmu, že sa mal za mrežami takmer ako vo vatičke. Predsa okamžite po zavretí do väzby dostal na celu televízor, hoci iní obvinení čakajú na schválenie celé týždne. Zabudli pri tom dodať, že televízor slúžil len ako zbytočná škatuľa. Kábel na pripojenie do siete k nemu už totiž nedostal.

Šíriace sa dohady o zmlátení Lučanského v Ústave na výkon väzby v Prešove hatili úradným záznamom, v ktorom sám Lučanský vysvetlil ťažké zranenie oka pádom na rám postele. Potkol sa o papuču. O dozorcoch sa pri tom vraj vyjadril slovami: „Chlapci sú zlatí.“

„Už len podľa týchto slov si viem predstaviť, ako sa tam k manželovi správali. Prívlastok zlatý vždy používal ironicky. Keby chcel niekoho skutočne oceniť, pochváliť, istotne by sa o ňom nevyjadril, že je zlatý,“ tvrdí Martina Lučanská a opakuje už dávnejšie povedané - jej muž bol taký hrdý, že by sa na nejakú bitku určite oficiálne nesťažoval.

Lučanský sa fyzickej práce nebál.
Zdroj: archív M.L.

Dlhé zbrane na JIS

Tri týždne po úraze na cele bol Milan Lučanský mŕtvy.

Dvadsiateho decembra 2020 doobeda mal byť ešte úplne v poriadku, ale z neznámych dôvodov k nemu nepustili nahlásenú návštevu advokáta aj s notárom. Mali riešiť vybavovačky po nebohom otcovi a hlavne posledný podpis potvrdzujúci vrátenie služobného bytu.

O 16.30 konštatovala kontrola cely, že je Lučanský v poriadku, o osem minút neskôr pri podávaní večere nastal poplach, horúcimi linkami sa šírila správa o samovražde. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže sa pokúšali Lučanského oživiť, po nich prevzala štafetu záchranná služba. Srdce v Lučanského hrudi naskočilo, previezli ho do prešovskej nemocnice. Zhruba o siedmej hodine večer zvestoval zlú správu jeho žene riaditeľ ústavu na výkon väzby.

„Sústredila som sa na jedinú vec - vybaviť prevoz manžela domov, do Martina, do tunajšej nemocnice. Lekári mi potvrdili, že to je možné, všetko bolo nachystané. Odchádzala som s prísľubom deťom, že otca im doveziem.“

S vytúženou dcérou Saškou.
Zdroj: archív M.L.

Nestalo sa tak, ešte aj posledné hodiny svojej existencie bol Milan Lučanský zajatcom vyšetrovacej mašinérie. Celú prešovskú JIS-ku polícia zablokovala, pandémia-nepandémia, to im bolo jedno. Lučanského napojeného na prístroje, bez náznaku mozgovej aktivity, strážili muži s dlhými zbraňami na chodbách aj priamo pri nemocničnom lôžku. A bez štipky súcitu či elementárnej slušnosti si jeho zronenú ženu sediacu pi lôžku natáčali na mobily.

„Manžel vyzeral zúbožene. Neoholený, neostrihaný. Ale na krku žiadne stopy po obesení. Stále som riešila jeho prevoz do Martina. Až pracovníci popradskej nemocnice mi poradili, aby som radšej zháňala kňaza. Som im za všetko nesmierne vďačná.“

Pri mužovi bdela Martina Lučanská bez jedla celú noc i nasledujúci deň. Zdravotné sestry jej do čaju hodili šesť kociek cukru, aby mala aspoň aký-taký prísun energie. Poobede odbehla narýchlo sa osprchovať. Kým sa stihla vrátiť, zavolali jej, že sa manželovi zhoršil stav a odpojili ho od prístrojov.

Bez poslednej rozlúčky

Po Lučanského smrti policajti po celom Slovensku zapaľovali sviečky pri vchodoch do policajných budov, no rodina mu na poslednú cestu nedala nič, čo by prácu v polícii pripomínalo. Iba ten sveter od Braňa Zuriana. Vlastne to bolo od Martiny Lučanskej veľké gesto. V čase za­tknutia jej muža bol Zurian šéfom NAKA. Zdalo sa, že buď uveril obvineniam proti najlepšiemu kamarátovi, alebo sa správal „ako bačkora“ a neurobil nič, aby sa postavil za muža, pri ktorom profesionálne vyrástol. Až neskôr sme sa všetci dozvedeli, že Zuriana i ďalších z vedenia NAKA od tohto prípadu odstavili.

Nakoniec vzdali generálovi Milanovi Lučanskému i jeho rodine úctu aj najvyšší predstavitelia štátu. Prezidentka Zuzana Čaputová poslala pohrebný veniec. Kondolovalo aj vedenie českej polície.

Pohreb zaplatila mama Milana Lučanského.

Pohreb Milana Lučanského v Štrbe zaplatila jeho mama.
Zdroj: EMIL VAŠKO

„Náš spoločný účet bol zablokovaný až do dedičského konania a ja som si na rozdiel od niektorých kajúcnikov nemohla vybrať milióny z rakúskej banky. Nechcem sa sťažovať, môj otec bol riaditeľom ŽOS, zarábal nadštandardne. Mama, stredoškolská profesorka, zomrela v roku 2007 a po nej som dedila len ja. Nemala som sa zle a v porovnaní s mnohými inými ľuďmi som stále na tom dobre. Ale suma, ktorú si vypýtali obhajcovia za zastupovanie manžela, nebola malá. Takže keď sa mi ozval pán Radačovský (bývalého sudcu a europoslanca požiadali o pomoc Lučanského priatelia - pozn. red.) s ponukou, že by našu rodinu ako poškodených zastupoval, na rovinu som mu povedala, že ja ho nemám z čoho zaplatiť. Pán Radačovský ma uistil, že od nás nič nechce. Doteraz nás zastupuje zadarmo.“

O všetko, čo sa týka vyšetrovania smrti Milana Lučanského, sa teraz stará europoslanec Miroslav Radačovský. V rodine Lučanských nikto neverí, že šlo o samovraždu, ale zaoberať sa detailmi tragických udalostí je pre najbližších príliš frustrujúce. Martina Lučanská doposiaľ nečítala pitevnú správu a vraví, že ju čítať ani nebude.

Takto si chce Milana Lučanského pamätať jeho žena - ako muža, ktorý bol samý žart a irónia.
Zdroj: archív M.L.

„Moja mama vravievala, že pomsta je len pre Hitlera. Toho sa držím. Vyčítam si len jednu vec - že sme vtedy nadránom, keď manžel odchádzal na políciu, nezobudili dcéru,“ hovorí Martina Lučanská a hoci sa veľmi snaží ostať pokojná, oči sa jej zalievajú slzami. „Cestovali sme celú noc, Saška zaspala na zadnom sedadle auta. S tým, že sa s otcom nerozlúčila, sa nevie vyrovnať.“

Mohlo by vás zaujímať: