Pod množstvom jedál sa už tradične prehýbali stoly v centrálach. Lídri strán spočiatku žartovali a hádzali úsmevy do kamier, debatovali s novinármi, niektorí aj tancovali. S pribúdajúcimi hodinami a ubúdajúcimi percentami netajili sklamanie, ukrývali sa za bodygardmi, utekali z centrál pred novinármi. Aj o tom bola volebná noc z 5. na 6. marca.

Takto v skratke sa dá opísať atmosféra v straníckej centrále ficovcov. Zo 44 percent spred štyroch rokov klesli na súčasných 28,3 - stále sa však držia v pozícii víťaza.

Nočné volebné žúry v Smere majú roky jedno spoločné. Straníci sedia na prvom poschodí, novinári na prízemí - aj vchody sú dva. Bývalo zvykom, že občas niekto „zhora“ zbehol poklebetiť si s novinármi. Táto noc bola iná.

Dolu neprišiel nikto z členov vlády, dokonca ani zvyčajne žoviálny minister vnútra Kaliňák. Premiér Fico síce prišiel v jeho spoločnosti do centrály usmiaty, neistotu z výsledkov však skryť nedokázali.

Po druhej ráno už nebolo do smiechu žiadnemu smerákovi, ktorý sa náhodou mihol popri novozrekonštruovanej budove. Ani omladenej Monike Flašíkovej- Beňovej, ktorú sme takmer nespoznali. Na prvom poschodí, podľa informácií PLUS 7 DNÍ, robil Ficovi spoločnosť aj podpredseda strany Pavol Paška, ktorý prvýkrát od vzniku strany nekandidoval.

Rovnako ako bývalá podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová, ktorá z centrály odišla nadránom. Novinárskym otázkam sa vyhla - limuzína so šoférom ju vyzdvihla tesne pred vstupnými dverami. Minister dopravy Ján Počiatek odišiel až o piatej ráno.

V nálade, do vládneho auta, mu musela pomôcť hovorkyňa Smeru. Fico, sklamaný, rozčarovaný a zaskočený, to zabalil dve hodiny po tlačovke. Odišiel spolu s mediálne známou asistentkou Troškovou, ktorej pri nastupovaní do auta vykukli podväzkové pásy.

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/ficova-silikonova-asistentka-troskova-chrania-ju-viac-ako-sefa.html">Ficova silikónová asistentka Trošková: Chránia ju viac ako šéfa!</a>

Vcentrále SaS to po zverejnení prvých výsledkov vyzeralo ako na svadbe. Bujaré výkriky striedalo nadšené fotenie šéfstva na mobil. Víno a pivo tiekli v centrále potokom a už niekedy pred druhou ráno sa minuli.

Medzitým sa však Sulíkovi podarilo zraniť si ruku. Po sabráži, pri ktorej šabľou otvárali šampanské, si ju porezal o hrdlo fľaše. „Mám osem stehov,“ chválil sa po návrate z nemocnice. Saskári spočiatku akoby nechápali, že zostavenie vlády bude napriek ich 12 percentám zložité, a tvárili sa ako lídri pravice.

Až hlboko po polnoci bolo jasné, že o nejakej pravici sa hovoriť nedá. Keď zistili, že v parlamente bude aj Boris Kollár a Marian Kotleba, zmrzli im úsmevy. Okolo štvrtej ráno prišiel Igor Matovič sprevádzaný Danielom Lipšicom.

Matovič v obavách, že liberálom zvoní umieračik, nabádal pred voľbami voličov, aby svoj hlas dali sulíkovcom. Napokon ho, paradoxne, tromfli. Matovič poznamenal, že u saskárov išlo len o zdvorilostnú návštevu. Prečo potom rokovali za zavretými dverami a pri odchode tajnostkársky mlčali?

Ten pohľad chytil za srdce. V uvoľnenej a radostnej atmosfére, ktorá zavládla vo volebnej centrále hnutia OĽaNO Igora Matoviča krátko po zverejnení prvých výsledkov, si zrejme nikto nevšimol vystrašený výraz jednej z horúcich kandidátok na poslankyňu, divadelnej režisérky Viery Dubačovej.

Žena, ktorá dlhé roky húževnato pracuje s postihnutými ľuďmi, hneď po nástupe pravicového extrémistu Mariana Kotlebu na post banskobystrického župana okamžite začala aktivizovať spoločnosť. „Už vtedy bolo jasné, že to nie je problém Banskej Bystrice, ale celého Slovenska. Dnes, keď tu stojím, mám naozaj všelijaké pocity,“ krútila hlavou Dubačová.

Nevedela si predstaviť, že si s Kotlebom sadne do poslaneckých lavíc. So svojím smútkom však zostala počas volebnej noci akási osamotená. Nádej volebného úspechu vyvolala u prítomných povznesenú náladu.

Po zverejnení výsledkov sa ihneď začali rátať hlasy pre vytvorenie vlády. Igor Matovič z radosti nad volebným jedenásťpercentným úspechom pred prítomnými hosťami zaspieval a zatancoval. Na parket vyzval aj manželku a malé dcérky, ktoré volebnú noc - síce zívajúc - ťahali až do pol druhej ráno.

Novinári vytlačení ochrankármi do tlačového centra, mimo hlavného diania. Taká bola atmosféra v centrále Slovenskej národnej strany (SNS). Šéf národniarov Andrej Danko neustále obklopený vyholenými svalovcami zbytočne vzbudzoval dojem, že sa niekoho bojí.

Takmer nás nevpustili do centrály, esbéeskár musel najskôr absolvovať zopár telefonátov, aby sa uistil, že im neurobíme problém. Keď sme na to neskôr upozornili samotného Danka, zareagoval celkom pohotovo. Ukázal na ruku redaktorky s páskou na zápästí, ktorú novinári dostávali v centrále Most-Híd a vtipne okomentoval: „Toto bol asi problém.“

Inak treba uznať, že o médiá sa osobne zaujímal a prišiel medzi novinárov, aby sa uistil, že majú dostatok jedla aj pitia. Volebnú noc však národniari trávili ukrytí za dverami, dobre strážení esbéeskou.

Iba po vyhlásení výsledkov bolo počuť potlesk a strieľajúce zátky zo šampanského. Medzi hosťami sme zazreli Karola Konárika mladšieho, syna známeho privatizéra a speváka, ktorý sa tiež prekrúžkoval do parlamentu.

Vyvrcholením volebnej noci bolo krájanie torty, bodygardi ponúkali aj médiá a posledné vyjadrenie Danka v sprievode jeho podpredsedov - Hrnka, Zelníka a Pašku: „Rúhal by som sa Bohu, keby som povedal, že sa neteším.“

Strana priateľov vína - tak sa pôvodne volala Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko, prekvapenie parlamentných volieb. Získala viac ako osem percent hlasov a s nimi aj 5,2 milióna eur. S takým vysokým číslom nepočítali ani skalní členovia strany, možno preto poriadnu oslavu nepripravovali.

Kotlebovci oficiálne avizovali, že počas volebnej noci nebudú na výsledky čakať spolu. Napokon sa členovia a sympatizanti zišli minimálne na dvoch miestach - pri Nitre a na Suchom vrchu v Banskej Bystrici. Za prvou partiou prišiel nadránom aj vysmiaty Marian Kotleba s tehotnou manželkou Frederikou.

Rázne odmietnutie od ostatných parlamentných strán ani politická izolácia, s ktorou budú musieť v parlamente zrejme počítať, mu nepokazili náladu. Nič lepšie ako rolu kritika, ktorý za nič nezodpovedá, si nemohol želať.

Táto pozícia mu vydláždi cestu do budúcich parlamentných volieb. Na Facebooku to už ktosi z kotlebovcov rozoberal takto: „... musíme zabrať ešte viac... celý svet nás odsudzuje, že sme si zvolili fašistu... napľul by som im do tváre a nakopal riť.“

<a href="http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/miliony-z-penazi-danovnikov-takto-strany-po-volbach-nabalia.html">Milióny z peňazí daňovníkov: Takto sa strany po voľbách nabalia</a>

Vo volebnej centrále Borisa Kollára by ste vysokoškolských profesorov či vedecké kapacity hľadali márne. Zato nechýbala skupinka podgurážených skandujúcich, zopár drsne vyzerajúcich chlapíkov a Kollárovi najbližší kamaráti.

Pri stolíkoch postávali aj lídri kandidátky Sme rodina - moderátorka Martina Šimkovičová, matka jednej z Kollárových dcér Petra Krištúfková a podnikateľov brat Ľudovít Goga. Kollár ochotne pózoval pred fotoobjektívmi a kamerami.

Zaujímavé je, že hoci Borisa Kollára vyniesla do poslaneckých lavíc tvrdá protiutečenecká rétorika, jeho vlastná rodina trpela viac než dosť. „Terezín, Dachau a Majdanek, tam skončili - mamina babka, jej bratia a otec, jej sesternice a bratranci. Ďalší brat sa zachránil a lietal v anglickom kráľovskom letectve ako stíhač,“ prezradil pre PLUS 7 DNÍ Kollár a na margo spolupráce s Kotlebom podotkol: „Nemôžem, však by som si musel napľuť do tváre.“

Na druhý deň bolo všetko inak. „Zvolili ho občania. On tam patrí. Časť slovenských voličov ho tam dala, chcú ho tam mať, tak ho tam majú,“ povedal nám. Každopádne deväťnásobný otecko môže byť spokojný. Vyše štyroch miliónov eur za volebný úspech má v kešeni.

A čo hovorí na životný štýl staršieho brata Ľudovít Goga, ktorý sa do Národnej rady prekrúžkoval z deviateho miesta? „To je Borisova povaha, možno sú to gény zdedené z tretieho-štvrtého kolena z otcovej strany. Ja nemám taký život. Mám manželku a dve deti. Obdivujem ho, lebo nie je jednoduché zabezpečiť deti, aby mali nejaký štandard.“

Predvolebný bonmot lídra Mostu-Híd Bélu Bugára - Mýliť sa je ľudské, povedal ježko a zliezol z drôtenej kefy - sa mu vrátil ako bumerang. Evidentne ťažko sa predsedovi slovensko-maďarskej koalície odchádzalo z volebnej centrály v hoteli Austria v centre Bratislavy.

Množstvo pozvaných hostí, skvelý katering, hudba a množstvo novinárov, ktorí boli vítaní i medzi politikmi. Očakávanie dvojciferného výsledku nahradilo vytriezvenie v podobe 6,6 percenta. Sklamanie z Bugára priamo sršalo nielen po odchode z centrály, ale aj v povolebných televíznych debatách, ktoré sa prístupom ďalších lídrov zvrhli takmer na predvolebné hádky.

Ani sa nevybaľujte, tu dnes nikomu do spevu nebude, - šomral jeden z organizátorov, keď šikoval po schodoch v hoteli Devín tanečnice a speváčky v ľudových krojoch do sály volebného štábu Procházkovej strany Sieť.

Možno ani sám netušil, aké prorocké slová vyslovil, pretože vzápätí zverejnili médiá prvý exit poll, ktorý Sieti ukazoval 6,7 percenta. A to zďaleka nebola najväčšia jóbovka. Skepsa sa dala krájať aj medzi členmi a sympatizantmi strany, ktorí sa zišli vo volebnom štábe v bratislavskom hoteli.

Niektorí volebné fiasko aspoň hojne zalievali vínom. Exotom večera bol nepochybne podnikateľ zo Strážskeho Patrik Magdoško, ktorý po celý čas nezložil z hlavy kovbojský klobúk. „Štýl je štýl a bontón je len cudzie slovo,“ okomentovala jeho outfit jedna z prítomných dám.

Po polnoci priviedol do centrály neznámy mladík aj vyfintené dlhonohé dievčence v minisukničkách. Unudene posedávali na prázdnom pulte s koláčmi. „Čo už tu, poďme aspoň do Kotvy, keď sme v Bratislave,“ verboval jeden z hostí do vychyteného nočného klubu.

Na gazdu, ktorý prišiel ohlásiť potupnú prehru krátko po druhej hodine rannej, nepočkali.

Noc porazených: Fico odchádzal s Troškovou, Procházku povzbudzovali dievčatá

Výber pre vás