Tip na článok
Vľavo Jana Teleki, vpravo bývalý primátor Považskej Bystrice Ľuboš Lackovič.

Novinárka kritizovala Mečiarovho človeka, perzekúcia trvá aj po 15 rokoch

Najprv mala ísť do basy za kritiku vplyvného člena HZDS, teraz za kritiku vlastného protiprávneho procesu.

Galéria k článku (4 fotografie )
Bývalá novinárka: Jana Teleki prežila ako obžalovaná desať rokov, teraz jej basou hrozia znovu.
Narýchlo zložená básnička: Prokuratúra vyčíslila jej hodnotu na päť rokov za mrežami.
Týždenník Aspekt: Občas kritizoval vtedajších mocných nevyberaným spôsobom.

Dnešní stredoškoláci už ani poriadne nevedia, kto je Vladimír Mečiar, ale plesnivý závan mečiarizmu ešte sem-tam niekoho poriadne podusí. Deje sa tak aj v prípade bývalej novinárky Jany Teleki, ktorá v roku 1998 napísala satirickú básničku o vtedajšom primátorovi Považskej Bystrice.

Prokuratúra ju za kritiku vplyvného člena HZDS posadila na lavicu obžalovaných a až v roku 2011 súd jej stíhanie zastavil ako protiprávne. Pred pár týždňami polícia Janu Teleki obvinila znovu. Za kritiku vlastného protiprávneho procesu jej opäť hrozí päťročné väzenie.

Narýchlo zložená básnička: Prokuratúra vyčíslila jej hodnotu na päť rokov za mrežami. Foto: Vlado Kollár

Kostrbatá veršovačka

„Básničky som nikdy nepísala, toto je asi moja jediná. Napísala som ju len preto, lebo v novinách bolo voľné miesto a nemali sme ho čím vyplniť. Vypadla nám jedna fotografia a rýchlo sme vymýšľali, čím ju nahradiť. Bolo už neskoro večer, v redakcii bolo veselo a ja som začala veršovať,“ uškŕňa sa Jana Teleki nad básničkou, o ktorej sa už toľké roky hovorí. Určite sa ako novinárka chcela presláviť hodnotnejším textom, nie ťažkopádnou veršovačkou bez vtipu a invencie.

„Napísala som dosť kritických článkov o nehospodárnom nakladaní s majetkom mesta Považská Bystrica, ktoré by mnohí radi zažalovali, ale v nich sa nemali čoho chytiť, čo spochybniť. Využili teda tú hlúpu básničku,“ vysvetľuje Teleki, ako sa krátky text utopený medzi fotografiami na dvojstránke regionálneho týždenníka Aspekt s nákladom pätnásťtisíc výtlačkov dostal k oveľa väčšiemu počtu čitateľov.

Primátor Ľuboš Lackovič, inak tieňový minister vnútra za HZDS, a jeho sestra, podpredsedníčka okresného súdu, v súvislosti s ňou podali trestné oznámenie a text básne sa potom šíril cez policajtov, úradníkov, prokurátorov, sudcov, až ju v rámci informovania o pochybnom procese zverejňovali celoštátne médiá. „... poslanci nevládnu, vládne pán primátor. Majetok mesta rozkradol celý, občania tvária sa, akoby to nevideli...“

Z týchto slov Jany Teleki bolo jasné hneď prvému vyšetrovateľovi, ktorý sa prípadom zaoberal, že v normálnom svete nemôže súdny človek dávať básničku na úroveň páchania trestného činu. Podozrenia voči Teleki, vtedy ešte Koleničovej, vyhodnotil ako priestupok proti spoločenskému spolunažívaniu. So súhlasom prokurátora trestné stíhanie zastavil a prípad postúpil na Okresný úrad v Považskej Bystrici.

Útok na verejného činiteľa

Aby sme vyšli s celou pravdou von, treba dodať, že Janu Teleki nestíhali len pre básničku, ale aj pre iné kritické texty. Tie nepísala ona, ale podľa obžaloby mala byť za ich zverejnenie zodpovedná ako šéfredaktorka Aspektu.

Prokurátor síce sám prišiel na to, že Jana Teleki v inkriminovanom čase šéfredaktorkou týždenníka nebola, ale keďže mala vo vydavateľstve ako konateľka všetko pod palcom, tak ju prokurátor jednoducho pre potreby obžaloby šéfredaktorkou nazýval. Ale to je v celom prípade len jedna z mnohých absurdít.

Zásadným problémom a hanbou celej trestnej mašinérie je skutočnosť, že prípad Jany Teleki sa vôbec na súd dostal. Ako sme spomínali, jej trestné stíhanie vyšetrovateľ ešte v roku 1999 zastavil a ďalej prípad riešil okresný úrad. Ale už o pár mesiacov, nečakane a celkom nepochopiteľne, vydala prokuratúra polícii pokyn na opätovné obvinenie Teleki z tých istých skutkov.

Keď vyšetrovateľ tvrdil, že Teleki znovu obviniť nemožno, prokuratúra odhodila rukavičky a celkom natvrdo vyšetrovateľa vymenila za iného, „vhodnejšieho“. Prečo bolo také dôležité Teleki pranierovať, si môžeme iba domýšľať. Azda niekomu vadilo, že na prvýkrát vyviazla zo svojich drzých kritík veľmi lacno, azda ju niekto chcel za každú cenu dostať za mreže...

V roku 2001 už sedela Jana Teleki na lavici obžalovaných ako podozrivá zo spáchania trestného činu ohovárania a tiež z útoku na verejného činiteľa. „Hrozilo mi päť rokov za mrežami. Keď vás oslovujú obžalovaná, to nie je nič príjemné. Nezbláznila som sa z toho, ale nemohla som spávať. Počas prvého polroku som schudla sedemnásť kíl. Trpela celá moja rodina. Po jednom z pojednávaní umrela moja mama. To im neodpustím.“

V procese s Janou Teleki nešlo len o ťažko pochopiteľné prenasledovanie za bezvýznamnú básničku, ale aj o porušovanie základných ľudských práv a slobôd. V celom demokratickom svete sa uznáva zásada, podľa ktorej nemožno človeka opakovane postihovať za rovnaký čin. Po latinsky sa tomu hovorí ne bis in idem, čiže nie dvakrát o tom istom. Ak už raz polícia uzavrela jej prípad s tým, že išlo len o priestupok, a ten postúpili na okresný úrad, potom je choré, aby ho ktokoľvek riešil znovu.

Ne bis in idem aj na Slovensku

Trvalo neuveriteľných desať rokov, kým sa našla dosť silná osobnosť, aby rozbehnutú mašinériu voči Jane Teleki zastavila. Krajská prokurátorka v Trenčíne Viera Kováčiková vydala v roku 2011 pokyn dozorujúcemu prokurátorovi, aby v celom rozsahu ustúpil od obžaloby. Vo svojom rozhodnutí sa opierala práve o spomínanú zásadu ne bis in idem a o Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy.

Až následne precitol aj sudca Okresného súdu v Trenčíne a definitívne rozhodol o zastavení trestného stíhanie proti obžalovanej Jane Teleki „vzhľadom na už právoplatne skončené konanie o žalovaných skutkoch vo veci priestupku“, teda tiež podľa zásady nie dvakrát o tom istom. Zdalo sa, že bývalá novinárka a vydavateľka bude mať konečne pokoj.

Obvinená z vymýšľania

„Od desiateho mája som opäť obvinená z prečinu ohovárania, zase mi hrozí päťročné väzenie. Toto už naozaj nie je normálne,“ sťažuje sa Teleki. Hoci tentoraz už nejde o jej starú básničku, súvislosť s ňou poprieť nemožno.

Ohovárania sa podľa bratislavskej kriminálnej polície mala dopustiť verejnou kritikou svojho predošlého stíhania a poškodenou má byť opäť sestra bývalého primátora Považskej Bystrice, dnes predsedkyňa tamojšieho okresného súdu.

Vznesenie obvinenia voči Teleki zdôvodňuje vyšetrovateľ Ján Kovarčík v oficiálnom uznesení z desiateho mája 2013 takto: „Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v podstate obvinená si vyfabulovala predstavu, že na jej osobe v inej veci došlo k porušeniu procesnoprávnej zásady ne bis im idem a že bola dvakrát postihnutá za ten istý skutok...“

Škoda, že vyšetrovateľ Kovarčík nebol konkrétnejší a neuviedol, akým spôsobom sa mu podarilo dokázať, že proti Teleki neboli vedené dve konania v tej istej veci a že si dve trestné stíhania za básničku iba vymyslela. Logika jeho uvažovania by mohla poslúžiť ako zaujímavý objekt skúmania v rôznych vedných odboroch. A možno by len stačilo, aby na polícii a prokuratúre konečne otvorili okná, pustili dnu čerstvý vzduch a myseľ vyšetrovateľa Kovarčíka by pookriala.

VIDEO Plus 7 Dní