Filip Szórád

Nudapláž! Už len pri vyslovení tohto slova sa v&nbsp;hlave začnú nezasvätenému človeku objavovať rôznorodé farbisté obrazy. Každý si zrejme ihneď predstaví naháčov rozvalených na deke s&nbsp;celým svojím nezahaleným arzenálom. A&nbsp;je to tak, len oni vravia, že&nbsp;to je aj čosi viac. „Je to najmä sloboda, prejav voľnosti v&nbsp;myslení aj obliekaní. Okrem toho je tu tichšie ako na bežných plážach, čo je pre mňa dosť dôležitý bonus. Nie je tu taký hurhaj,“ zasväcuje nás do tajov a&nbsp;výhod holého relaxovania Ivan.

Na nudistickú pláž na bratislavských Zlatých pieskoch sme si to namierili uprostred slnečného júlového týždňa. Teplota sa v&nbsp;poobedňajších hodinách stále pohybovala okolo 35 stupňov a&nbsp;obloha bez obláčika i&nbsp;vetra lákala masy na vodnú plochu štrkoviska. Tí, ktorí mali voľno, sa prišli schladiť už od dopoludnia, no po štvrtej hodine pribúdali aj húfy ľudí, ktorým nedávno padla pracovná zmena. Na nudistickú pláž sme sa dostali z&nbsp;druhej strany, nie bežným vchodom do areálu Zlatých pieskov. Ako kráčame cestičkou popri vode, narazíme na prvého naháča. Je to solitér, ktorý ako jediný v&nbsp;dosahu ukazuje holú kožu aj tam, kde ostatní okolo neho majú plavky. „Toto je tá nudapláž na Zlatých pieskoch?“ pýtame sa nesmelo. „V&nbsp;podstate áno, ale choďte tam za tú húštinu ďalej popri vode a&nbsp;tam už budú mať ‚našinci‘ prevahu,“ za­smeje sa čiernovlasý muž a&nbsp;rukou nám ukazuje smer ďalšej cesty. Počúvneme ho a&nbsp;o&nbsp;chvíľu sa už nikoho nič pýtať nemusíme. Vidíme, že sme správne. Desiatky mužov a&nbsp;žien sa slnia na dekách v&nbsp;rovnakom oblečení, v&nbsp;akom prišli na svet – sú úplné holí. Ako sa zoznamujeme s&nbsp;miestom, vidíme, že sa nielen opaľujú, čítajú knihy či konverzujú, ale aj plávajú v&nbsp;Adamovom rúchu. Po prekonaní prvotného ostychu sa vyberáme naproti mužovi v&nbsp;strednom veku, ktorý sa práve vynoril z&nbsp;vody. „Doma sa sprchujete a&nbsp;kúpete v&nbsp;plavkách? Myslím si, že ani nie. Je to neporovnateľne lepšie než navliekať sa do nejakých umelohmotných látok či textílií. Plavky je zbytočné ťahať do vody,“ informuje nás o&nbsp;svojom životnom postoji Boris. Ten však na suchu dlho nevydrží, otočí sa nám chrbtom a&nbsp;názorne nám ukáže, ako sa mu kúpe naostro. Pod vodu už nevidíme, no veríme mu, že to musí byť super.

Presúvame sa teda o&nbsp;kúsoček ďalej, kde natrafíme na dvojicu mužov pri energickom rozhovore. Ich výrazy tváre aj silná gestikulácia rukami naznačujú, že preberajú nejakú naozaj pálčivú spoločenskú tému. Stoja pri tom nohami vo vode a&nbsp;sú nahí. „Na naturistické pláže chodím už desať rokov kvôli pocitu absolútnej slobody,“ začína svoj príbeh jeden z&nbsp;nich a&nbsp;predstaví sa nám ako Juraj. Hovorí, že aj keď na začiatku musel bojovať s&nbsp;hanblivosťou, rýchlo ho to prešlo. „Človek príde do určitej skupiny ľudí, ktorá ho prijme a&nbsp;privíta. Opýtajú sa, kto je, čo je, a&nbsp;časom sa vytvoria priateľstvá. Ja som na nudapláži našiel automechanika, zubárku, kopu známych, takže časom si človek zvykne. Sme tu taká komunita,“ približuje benefity. Vraví, že už si vie ťažko predstaviť kúpanie v&nbsp;plavkách. „Tá voda inak pohladká, keď je človek nahý. Považujem to za najprirodzenejší letný úbor.“ Priznáva, že naposledy bol plávať zahalený, keď bol s&nbsp;mamou na kúpalisku, a&nbsp;ten rozdiel bol jednoznačný. Najmä čo sa týka komunikácie s&nbsp;opačným pohlavím. „Podvedome som mal tendenciu očami ich vyzliekať, lebo to človek robí, keď vidí krásnu ženu v&nbsp;plavkách. Na nudapláži sa ľuďom pozerám do očí. Tam totižto už nie je čo riešiť a&nbsp;to zaujímavé neodhalené je za tými očami v&nbsp;ich hĺbke,“ zhodnotí poeticky. Ako tak putujeme po východnom nábreží Zlatých pieskov, vidíme, že nudizmus v&nbsp;hlavnom meste nie je okrajová záležitosť. Na pláži sú stovky priaznivcov, my sme odhadom narátali minimálne dvesto. A&nbsp;to ani nebol víkend. Aj keď je pravda, že prevahu majú muži nad 40 rokov, stretávame všetky vekové kategórie od maličkých obnažených detí čľapkajúcich sa vo vode cez dvadsiatnikov až po dámy a&nbsp;pánov v&nbsp;dôchodkovom veku.

„Samozrejme, že tu máme pravidlá. Sú tu skupinky, ktoré majú svoje miestečká, každé patrí inej. Napríklad tam, ako je tá lavička, chodí asi desať ľudí, taká zmiešaná skupinka mužov a&nbsp;žien. A&nbsp;za tamten strom chodí pravidelne jedna žena. Všetci sa tu poznáme z&nbsp;videnia,“ ozrejmuje šesťdesiatnička Soňa, ktorá beháva ultramaratóny. Dodáva, že aj ona má svoju lokalitu a&nbsp;na cudzí pľac by deku nikdy nepoložila. Dobre vedieť, keď­že aj my sme sa plánovali len tak ledabolo niekde na pláži rozložiť bez znalosti miestnych reálií. „Mládenec, aký ste biely, vy asi nechodíte veľmi na slniečko,“ vytrhne nás z&nbsp;úvah Soňa a&nbsp;dáme jej za pravdu, aj keď netušíme, na ktorú partiu práve narážala. Kamarátstva na nudapláži podľa nej vznikajú akoby samy od seba a&nbsp;veľmi jednoducho. „Aj my sme sa zoznámili tu len nedávno a&nbsp;začali sme sa rozprávať,“ povie a&nbsp;pohľad hodí na chlapíka vedľa nej. „Taká mladá dievčina s&nbsp;chlapcom hrali niečo na gitare, tak sme sa tu obaja pristavili, dali do reči a&nbsp;druhýkrát sme sa tu stretli ako starí známi.“

Muž vedľa nej je Paľo a&nbsp;vysvetľuje nám, že k&nbsp;nudizmu sa dostal ešte za socializmu v&nbsp;sedemdesiatych rokoch vo východnom Nemecku, kde ako muzikant hral s&nbsp;kapelou. „S&nbsp;chalanmi sme vtedy zistili, že tam majú nudistickú pláž. Tak sme si povedali, že ideme pozerať dievčatá. Ale to bolo zábavné asi tak päť alebo desať minút, potom sme to už ne­vnímali. Keď sme prišli domov, prišiel som sa kúpať na Kuchajdu a&nbsp;vravím si – pánabeka, prečo sú tu všetci oblečení?“ zažil myšlienkový obrat. „Jednoducho, človek si na tú nahotu veľmi rýchlo zvykne a&nbsp;je to lepšie.“ Vyhovuje mu aj menší hluk a&nbsp;presviedča nás, že nudizmus mu pre problémy s&nbsp;pruhom dokonca schvaľuje lekár. „Povedal mi, aby som nesedel veľa za počítačom, chodil plávať a&nbsp;nenosil príliš tesné slipy či plavky. Tak som ho vypočul na sto percent,“ zasmeje sa. Pohľady ostatných na jeho telo ho už z&nbsp;rovnováhy nevyvedú. „Ak niekto očumuje, tak nech si čumí. Hovorí sa, že z&nbsp;tej druhej strany pláže, ktorá nie je nudistická, niekedy prichádzajú člny a&nbsp;fotia nás.“ Na konci nudistickej pláže stretávame párik v&nbsp;strednom veku. Vravia, že už sú starí harcovníci a&nbsp;naostro sa chodia slniť už minimálne dekádu. „Tí, čo sa sem chodia kúpať pravidelne, v&nbsp;tom už nevidia nič erotické alebo sexuálne. Možno trochu, ale to nie je podstatné. Ide tu o&nbsp;tú pohodlnosť,“ opisuje muž s&nbsp;jemne prešedivenou bradou. Keď sa spýtame, či tam niekedy zažili nejaké záležitosti nevhodné pre detské oči, do debaty sa zapojí jeho partnerka. „Sem-tam sa tu možno niečo neprístojné udeje, ale keď už je väčšia tma. Ale to sa deje na všetkých plážach pod rúškom tmy, všakže?“ pýta sa a&nbsp;popritom na nás sprisahanecky žmurkne. „Ale keď je tu viacej ľudí, určite nie,“ dodáva vzápätí. Kontrujeme otázkou, či aj oni majú nejakú podobnú skúsenosť. „To vám nemôžeme povedať,“ odvetí tajuplne muž a&nbsp;my sa radšej viac nepýtame.

Zo Zlatých pieskov sa presúvame na Rusovské jazero, čo je takisto vychýrená destinácia priaznivcov celotelového opaľovania. Nahých ľudí je pomenej, narátame asi dvadsať. Ideme si teda po odpovede na dosiaľ stále nezodpovedané dôležité otázky. Čo majú robiť páni, ak je vzrušenie z&nbsp;kúpania príliš veľké a&nbsp;nedá sa zakryť? „Nič, je to prirodzené pre ľudské telo. Mne osobne to neprekáža, ale niektorým môže. Ak to dakoho obťažuje, treba si to vysvetliť. Ja v&nbsp;tom nevidím problém,“ povedal nám Miro ležiaci na deke trochu ďalej od pláže pod stromom. Aj keď je nudistom už niekoľko rokov, priznáva, že určitú hanblivosť v&nbsp;sebe ešte stále má. Najmä keď je navôkol veľa oblečených ľudí. „Je to trošku nepríjemné pri ‚textilákoch‘ (tak označujú nenudistov, pozn. red.), ale aj keď je vedľa mňa príliš veľa nahých ľudí.“ V&nbsp;takom prípade chodieva na odľahlejšie miesta, kde ho zvedavé pohľady až tak nevyrušujú. Podobný problém má Valentína, ktorá pri obnažovaní vždy čaká, kým nezapadne slnko. „Stačí aj šero, teda keď už nie je tak dobre vidieť,“ zdôveruje sa nám mladá žena. Nikdy nemala problém s&nbsp;tým, že by na ňu niekto zízal, no pochádza z&nbsp;konzervatívnych pomerov, a&nbsp;tak to má stále v&nbsp;hlave. „Predtým som nechodila ani s&nbsp;holými nohami v&nbsp;lete do roboty a&nbsp;vôbec nie v&nbsp;šľapkách. Lebo nám bolo vtĺkané do hlavy, že to nie je bontón. A&nbsp;keď v&nbsp;tom vyrastáš a&nbsp;žiješ, samozrejme, že sa hneď nevyzlečieš donaha na pláži,“ vysvetľuje nám. Všetko zmenil jej kamarát, ktorý ju prvýkrát vzal na nudapláž. „Keď som zistila, že nikto na mňa nezíza, uvedomila som si, že nemám dôvod cítiť sa zle, veď človek sa najlepšie cíti nahý,“ uzavrela.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/nudizmus-bratislave-prekvita-boli-sme-pozriet-plaz-kde-plavky-nenosia">Ako to vyzeralo na nudapláži počas našej návštevy? Pozrite si FOTO</a>

Nudizmus v Bratislave prekvitá: Boli sme sa pozrieť na pláž, kde sa plavky nenosia

Filip Szórád

Plus TV

Pohanská komunita na Slovensku má stovky členov a desiatky magických rituálov

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás

Nudizmus v Bratislave prekvitá: Boli sme sa pozrieť na pláž, kde sa plavky nenosia

Filip Szórád

Súvisiace články

Exminister Mikulec popíjal s podnikateľom, ktorého kajúcnik Petrov spája s mafiánom Zemanom

Víno a úsmevy: Šéfka parlamentu EÚ prichytená na luxusnej večeri v Bratislave

Tragická nehoda pri Nových Zámkoch: Kto sa postará o ročného chlapčeka, ktorý jediný prežil?

Plus TV

Pohanská komunita na Slovensku má stovky členov a desiatky magických rituálov

Pinzo z Big Brother napísal knihu o plážovom volejbale. Čo si myslí o sexizme v tomto športe?

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás