Tip na článok
Maroš Tomeček (vľavo) prišiel o život v októbri 2002 pre lásku k zadanej žene. Údajne ho zabil Martin L. (vpravo), ktorý sa neskôr zabil na motorke.

Obeť aj údajný vrah skončili na jednom cintoríne

Bodku za vraždou mladíka, ktorej vyšetrovanie sa ťahá už desať rokov, urobila smrť údajného vraha. Zabil sa na motorke.

Galéria k článku (5 fotografií )
Našli ho takmer po dvoch rokoch: Vrah zakopal telo zavraždeného v lese neďaleko Kežmarku.
Spomienka: Nešťastným rodičom Tomečkovcom pripomína syna fotografia umiestnená na polici v obývacej izbe.
Júl 2014: Nehodu, pri ktorej Martin zahynul, prešetruje polícia ako prečin usmrtenia.

Žiadny človek pred svojím svedomím neutečie. Tak začala na jar 2007 svoje rozprávanie pani Mária Tomečková, nešťastná matka zavraždeného mladíka z Kežmarku. Syn Maroš prišiel o život v októbri 2002 pre lásku k zadanej žene.

Brutálnym spôsobom ho zabil údajne Martin L., o ktorom sa pod Tatrami v tom čase šírili všakovaké reči. Šepkalo sa, že je členom nebezpečnej miestnej skupiny.

Polícia mohla začať konať až takmer dva roky od spáchania skutku, keď svedkovia tejto udalosti našli odvahu prehovoriť. Vďaka ich výpovediam sa podarilo nájsť dovtedy nezvestné telo zavraždeného mladíka. Bolo zakopané v lese. Napriek všetkým dôkazom sa prípad začal uberať zvláštnym smerom.

Martin L. sa za zaujímavých okolností dostal po čase na slobodu a jeho spis si od roku 2006 prehadzujú medzi sebou Krajský súd v Prešove a Najvyšší súd v Bratislave. Zatiaľ čo prvý ho chce potrestať, druhý akoby sa silou-mocou snažil nájsť dôvody na jeho oslobodenie.

A kým rodičia zavraždeného Maroša stále čakali na spravodlivý trest, muž obvinený z jeho vraždy si užíval život plnými dúškami. Prípad sa však napokon dočkal svojho konca. Obeť a jej údajný vrah totiž ležia už niekoľko týždňov na jednom cintoríne.

Zabil sa na motorke

Martin L. bol v Kežmarku a okolí známa firma. Vyvádzať vraj mohol aj vďaka vplyvnému otcovi, miestnemu podnikateľovi. Zrejme aj jeho zásluhou si mohol zaplatiť jedného z najprefíkanejších advokátov na Slovensku, ktorý aj tentoraz svoje kvality potvrdil. Vytiahol z basy muža, o ktorého vine málokto pod Tatrami pochyboval.

A Martin si užíval slobodu, až kým, ako sa hovorí, nezasiahli Božie mlyny, na ktoré sú krátke aj otcove peniaze. V júli Martin havaroval na motorke, neprežil zrážku s osobným autom. Podľa informácií krajskej policajnej hovorkyne Jany Migaľovej

„Poliak ako vodič osobného motorového vozidla jazdil po ceste v smere od obce Tatranská Kotlina do obce Spišská Belá. Na rovnom úseku nevenoval dostatočnú pozornosť pri odbočovaní vľavo na odstavnú plochu, pričom v tom čase motocyklista z Kežmarku z doposiaľ neznámych príčin narazil do tohto vozidla“.

Vodič motocykla zraneniam na mieste podľahol. Hovorkyňa dodala, že vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre prečin usmrtenia a všetko, teda aj miera zavinenia nehody, je v štádiu vyšetrovania. Hoci vodič osobného auta bol „čistý“, pretože mal negatívnu dychovú skúšku, krátko po nehode sa objavili špekulácie, či by rovnako dopadli aj skúšky u Martina L.

Čo-to naznačuje vyjadrenie policajnej hovorkyne, ktorá v tejto súvislosti uviedla, že „pri tele nebohého bola nájdená neznáma sušina v malom množstve, ktorá bola zaslaná na expertízne skúmanie“. Ak by testy potvrdili, že šlo o marihuanu, nie je vylúčené, že jej stopy by sa našli aj v tele Martina L.

Sok v láske

Osud sa s ľuďmi naozaj zahráva. Keby si Martin odsedel pätnásťročný trest vymeraný v roku 2006 Krajským súdom v Prešove, mohol v týchto dňoch, po odpykaní dvoch tretín, požiadať o prepustenie na slobodu. Za mreže ho totiž policajti posadili v máji 2004, keď sa podarilo nájsť telo zavraždeného. Martin L. nevedel zniesť, že mu za ženou chodí iný, a tak soka v láske ešte v roku 2001 dobodal nožom.

Napadnutý Maroš sa zo zranení liečil osem týždňov. O rok neskôr to mal nahnevaný manžel riešiť ešte drastickejšie. Vtedy už bývalého milenca svojej ženy podľa rozsudku súdu zastrelil dvoma ranami do hlavy. Hoci oba prípady mali očitých svedkov, zo strachu o život nechcel nik vypovedať.

Báli sa útočníka, keďže jeho meno sa pod Tatrami spájalo s rôznymi skupinami a jeho rodinné putá siahajú do zaujímavých kruhov, dokonca k jednému z najbližších ľudí Róberta Okoličányho, označovaného za bosa košického podsvetia. Napokon sa však ľady pohli a svedkovia prehovorili.

Urobila tak aj manželka Martina L., ktorá bola pri prvom útoku na milenca. Po tom, ako sa rozhodla vypovedať, sa z nej stala chránená osoba a spolu s dcérou museli od základu zmeniť život. Ďalším svedkom bol policajt, ktorý kolegom ukázal miesto, kde páchateľ, mimochodom jeho kamarát z partie, obeť zakopal.

Polícii a prokuratúre sa napokon podarilo nazbierať dostatok dôkazov na obvinenie Martina L. z trestného činu pokusu o vraždu aj z trestného činu dokonanej vraždy. Krajský súd v Prešove ho v máji 2006 odsúdil na pätnásť rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine, čo sa však nepáčilo prokurátorovi.

Pre páchateľa žiadal výnimočný trest. Trest sa nepáčil ani advokátovi obžalovaného, zdal sa mu privysoký. Obidve strany sa preto odvolali na Najvyšší súd.

Pochybili

Senát Najvyššieho súdu to vyhodnotil vskutku zaujímavo. Pokus o vraždu zmenil na ublíženie na zdraví. Podľa názoru senátu totiž Martin L. nechcel obeť zabiť. Lebo keby chcel, určite by to neprežila. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že intenzívne sa brániacemu Marošovi prepichol tenké črevo a kričal: „Či ťa nedorazím?“

Za takéto ublíženie na zdraví uložil senát Martinovi L. sedemročný trest v prvej nápravnovýchovnej skupine. Ešte prekvapujúcejšie rozhodol v prípade vraždy, z ktorej Martina L. úplne oslobodil. Sudcovia Najvyššieho súdu tak neurobili na základe nových dôkazov. Vypomohli si zásadou in dubio pro reo, čo znamená, že v prípade pochybností treba rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Odôvodniť tieto pochybnosti na papieri bolo asi neľahké, pretože predseda senátu niekoľkokrát žiadal o predĺženie lehoty na písomné vypracovanie rozhodnutia. Ani prácne vytvorené odôvodnenie však nepresvedčilo generálneho prokurátora, ktorý podal na Najvyšší súd mimoriadny opravný prostriedok, takzvané dovolanie.

V máji 2008 dovolací senát kolegom vytkol, že hrubým spôsobom porušili zákon. Nevykonali vraj žiadny dôkaz, na základe ktorého bolo možné zásadne zmeniť rozhodnutie krajského súdu v oboch bodoch obžaloby. Dovolací senát preto zrušil rozhodnutie kolegov z Najvyššieho súdu a prikázal celý prípad znovu prerokovať.

Na slobodu

Napriek všetkému sa ten istý senát Najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené, neskôr postaral, aby sa Martin L. dostal na slobodu. Stalo sa tak 31. júla 2008, keď senát nebral do úvahy znalecký psychiatrický posudok hodnotiaci obžalovaného ako „anomálne štruktúrovanú osobnosť, citovo chladnú, disociabilnú, emočne instabilitnú, impulzívnu, sebavedomú, so sklonmi k agresii a minimalizácii bežne prijatých sociálnych konvencií“.

Na prepustenie Martina L. stačil posudok z ústavu na výkon väzby. Z neho vyplynulo, že „sa počas celého času obmedzenia slobody správal na požadovanej úrovni, nebol ani raz disciplinárne potrestaný, ale bolo mu udelených celkovo päť disciplinárnych odmien...“

Sudcom pri prepustení Martina L. neprekážala ani skutočnosť, že v tom čase boli proti nemu vedené ďalšie trestné stíhania, a to hneď na niekoľkých súdoch. Veď, ako podotkli, „ide tu o súbeh a nie o recidívu, a preto z tejto skutočnosti nie je možné uzavrieť jednoznačný záver o hrozbe pokračovania v páchaní trestnej činnosti“. Podľa nich vraj treba uviesť na správnu mieru i fakt, že tieto prečiny sú majetkovej, a nie násilnej povahy.

Nekonečný kolotoč

Martina L. prepustili v lete 2008. Necelý rok nato potvrdil Krajský súd v Prešove pôvodné rozhodnutie - pätnásť rokov basy. Martin L. sa však odvolal na Najvyšší súd, ktorý ho v novembri 2010 v prípade vraždy opäť oslobodil. Čo sa týka pokusu o vraždu, túto časť prípadu vrátil Krajskému súdu v Prešove na došetrenie.

Do hry však opäť vstúpil generálny prokurátor, ktorý podal dovolanie. Od 20. júna 2011 sa tak celý spis Martina L. znova nachádzal na Najvyššom súde, ktorý mal rozhodnúť, ako ďalej. Aj pre obštrukcie zo strany obvineného, ktorý nechodil na vytýčené pojednávania, sa tak doteraz nestalo. Dnes je zrejmé, že sa tak ani nikdy nestane.

Informáciou o smrti Martina L. disponoval len Krajský súd v Prešove. „ Avšak až po doručení úmrtného listu matričným úradom mesta Vysoké Tatry bude možné túto informáciu považovať za vierohodnú,“ dal nám vedieť hovorca súdu Michal Drimák.

Najvyšší súd zatiaľ nemá oficiálnu správu o smrti obvineného. Keď sa tak stane, v prípade bude rozhodnuté podľa zákona. Je pravdepodobné, že celá kauza bude zastavená. Ale ktovie, čo sa ešte môže v takom zamotanom prípade stať.

VIDEO Plus 7 Dní