Časy sa menia. Dá sa to vidieť aj na klincoch. Dnes by sme ich „nastrelili“. V časoch gotiky a renesancie ich jednoducho zatĺkli kladivami. Ale v gotike sa s nimi vedeli pohrať. Nielenže ich do dreva vtĺkli, ale na druhej strane aj ohli ako háky. A tak viete, aký majster sa v dávnych časoch predmetu dotýkal pred vami. Na niekdajšej vstupnej bráne Baziliky svätého Egídia v Bardejove sú však klince aj „zaháčkované“, aj natlčené. Odborník teda hneď vie, že sa ich dotýkal gotický aj renesančný majster. Ešte stále však nemôže tušiť, že už čoskoro zistí niečo, čo sa do histórie Slovenska zapíše ako historický objav.

Havran zvestoval objav

Akademický sochár Martin Kutný začal bránu bardejovskej baziliky reštaurovať približne pred rokom. Ako spomína, bolo načase. Napadol ju červotoč, niektoré časti sa už celkom rozpadávali, chýbali časti ornamentov, ktoré bolo treba dorezať. Mal pred sebou zeleno-zlatistú renesančnú bránu starú tri a pol storočia s nemeckým nápisom v hornej časti - Môj dom je domom modlitby pre všetkých ľudí. Šťastím v nešťastí bolo, že po veľkom požiari Bardejova v roku 1878 sa poškodená ocitla vnútri kostola pod chórom, kde pre­čkala takmer stotridsať rokov. Ale červotoč sa dostal aj tam.

„Bola to náhoda. Keď sme z nej v januári tohto roku odobrali jednu rezbu, zistili sme, že pod renesančnou výzdobou sa niečo ukrýva. Odobrali sme teda väčšiu časť a pred očami sme mali erb s havranom. Havran je po latinsky Corvus, pochopili sme, že sme sa dopracovali k niečomu ešte staršiemu, ako je renesancia. Ocitli sme sa v časoch Mateja Korvína, v polovici pätnásteho storočia, teda v gotike,“ rozpráva Martin Kutný. Renesančná brána ukrývala gotickú, a tak sa vek tejto vstupnej brány posunul takmer o dvesto rokov dozadu. „Vieme, že ju opravovali v rozpätí rokov 1651 až 1655, vtedy vznikla jej renesančná verzia. Drevo bolo v tých časoch drahé rovnako ako dnes, navyše je celá z lipového dreva, a tak renesančný majster jednoducho využil starú gotickú bránu ako podložku pre tú svoju. Vďaka tomu sa nám zachovali až dve brány, gotická aj renesančná.“

Dve v jednej: Tomuto sa hovorí objav!
Dve v jednej: Tomuto sa hovorí objav!
Zdroj: Archív M.K.

Lenže, tým sa objav nekončí. Nielenže sú brány dve, nielenže sú obidve krásne zdobené, ale tá staršia svojimi ornamentmi rozpráva celý historický príbeh. Dejiny staré šesťsto rokov. Lenže na to, aby ste ho vedeli čítať, potrebujete poznať históriu.

Príbeh písaný v dreve

Pozeráte sa na výzdobu gotickej brány. Hľadíte na suchú rastlinu, ktorej konáriky tvoria pozadie a z nej akoby vyrastalo päť erbov. Na jednom z nich je havran držiaci v zobáku zlatý prsteň. Je to erb rodiny Huňadyovcov, ktorí v pätnástom storočí patrili medzi najvýznamnejšie uhorské rody. Ján Huňady bol otcom Mateja Korvína. Druhý erb patrí Bardejovu. Mesto ho získalo od uhorského panovníka Ladislava Pohrobka v roku 1453. „Vidíte, tu je ľalia, znak uhorských panovníkov z dynastie Anjouovcov, a tu zase skrížené halapartne, symbol pohraničného mesta. Bardejov v tom čase chránil uhorské hranice na severe. Všimnite si, že ho ovíjajú dva draky, ktoré si navzájom chvostami spútavajú hlavy,“ hovorí Martin Kutný. Je tu však aj erb s levom, symbolom českého kráľovstva. Vidíte, ako lev spútava hlavu drakovi. A ešte jeden erb, tentoraz uhorský, na ktorom dvojkríž na trojvrší valcuje hlavu ďalšiemu drakovi.

Teraz si z tých obrazov poďme poskladať príbeh. Sme v polovici pätnásteho storočia. „Drak bol odnepamäti symbolom zla. Preto aj v roku 1408 založil kráľ Žigmund Luxemburský Dračí rád, ktorého úlohou bolo zbavovať sa odvekého nepriateľa, nevercov, a brániť pred nimi krajinu. Ale bol to práve kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý dal do zálohu poľskému šľachticovi trinásť spišských miest vrátane Bardejova. Mestu sa v tých časoch veľmi nedarilo,“ vysvetľuje Martin Kutný. Matej Korvín prestal uznávať záloh a žiadal, aby mesto platilo dane jemu. V tom čase malo Uhorsko dokonca dvoch kráľov, poľského Vladislava Jagelovského a Ladislava Pohrobka, ktorého nároky na trón bránil Jan Jiskra z Brandýsa. Bratrícke hnutie, ďalšia morová rana pre ekonomiku.

„A máte to. Neisté časy, suchá rastlinka, mestský erb v zovretí drakov. Lenže keď Matej Korvín nastúpil na trón, situácia sa postupne upokojila. Vykúpil Bardejov zo zálohu, potlačil bratríkov. Zrazu je na inej časti brány rastlina na ornamentoch rozkvitnutá, draky spútané,“ dodáva Martin Kutný a pripomenie, že s dešifrovaním tohto príbehu mu pomáhal Peter Harčár z Krajského pamiatkového úradu Prešov.  Dobrý kráľ Matej. Určite poznáte aspoň jednu rozprávku, kde si „zahral“ hlavnú úlohu. A tento dobrý kráľ sa v roku 1458 stal uhorským kráľom a v roku 1469 českým kráľom. Už viete, prečo draky drví uhorský dvojkríž aj český lev?

Bazilika svätého Egídia: Brána prečkala vnútri kostola pod chórom takmer stotridsať rokov.
Bazilika svätého Egídia: Brána prečkala vnútri kostola pod chórom takmer stotridsať rokov.
Zdroj: JULIUS DUBRAVAY

Bránička v bráne

„Sú to unikátne dvere s rozprávkovým príbehom,“ hovorí Martin Kutný. A tak ich čaká ďalší reštaurátorský výskum z historického, heraldického či dendrologického hľadiska. Veď z jednej brány máme hneď dve! „Reštaurovať budem obe,“hovorí Martin Kutný, „takže nakoniec budú v bardejovskom chráme vystavené obidve.“Ťažko si dnes predstaviť, ako budú vyzerať. Najmä tá gotická. Laik sa na ňu pozerá s nedôverou - pekné, ale predsa len bezfarebné drevo zožraté červotočom... Reštaurátor to vidí inak. „Na jednotlivých fragmentoch zostali zvyšky pôvodnej farby, takže nebude problém uviesť ich do pôvodného stavu. Horšie je, že sa nám niektoré časti nezachovali vôbec.  Napríklad celá horná časť brány je záhadná. Zo zvyškov modrej farby, ktorú využívali ako podklad pozadia na cirkevných oltároch pod reliéfy a sochy, sa dá usudzovať, že ak bol v jej spodnej časti svetský motív, potom hore - cirkevný. Ale aký, netušíme.“Potom spomenie to, čo vám do očí udrie ako prvé. Brána, v ktorej je vyrezaná menšia bránička. Zrejme zásah renesančného majstra, ktorý tú starú pokladal za „odpísanú“ a vzal si z nej, čo potreboval. „Čo bolo v týchto miestach na reliéfoch, sa už zrejme nikdy nedozvieme,“ konštatuje Martin Kutný.

Tak či onak, Bardejov bude mať - a zrejme už do konca tohto roku - novú atrakciu, ktorá tomuto mestu zapísanému do zoznamu UNES­CO pridá na lesku. Veď kto by sa nechcel pozrieť na bránu, ktorá vie aj rozprávať? Na bránu, ktorá sama o sebe tvrdí, že je „bránou do neba“. Tak, len po nemecky, stojí na nápise z roku 1655, ktorý je zase súčasťou tej renesančnej.