Rekonštruujú ich prvýkrát od spustenia diela do prevádzky v roku 1992. Nejde o žiadne malé čísla. Opravy budú stáť 153 miliónov eur. A napríklad spodné vráta plavebnej komory vážia vyše tisíc ton.

Oprava plavebných komôr vodného diela Gabčíkovo
Oprava plavebných komôr vodného diela Gabčíkovo
Zdroj: Jana Čavojská

300 miliónov kubíkov za 12 minút

Horné vráta – tie majú „iba“ 230 ton – na pravej plavebnej komore už demontovali. Práce na spodných práve prebiehajú. Nové vráta dopravia do komory po častiach a zmontujú priamo v nej. Niektoré časti zrepasujú, iné vymenia za nové.

Komora je široká 34 metrov a dlhá 275 metrov. Nachádzame sa na samom dne vypustenej pravej plavebnej komory. Múry okolo sú vysoké 32 metrov. Ľavá komora zatiaľ funguje v bežnom režime. Po dokončení opráv pravej príde rad aj na ňu. Nejde o žiadnu výnimočnú situáciu, aj počas plnej prevádzky pracuje vždy iba jedna komora vodného diela.

Oprava plavebných komôr vodného diela Gabčíkovo. Najprv zrekonštruujú pravú a potom ľavú komoru.
Oprava plavebných komôr vodného diela Gabčíkovo. Najprv zrekonštruujú pravú a potom ľavú komoru.
Zdroj: Jana Čavojská

Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré po obrovských ťažkostiach, dilemách a odstúpení Maďarska z jeho časti projektu dokončili pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, je impozantný kolos. Od spustenia do prevádzky v roku 1992 sa preplavilo jeho komorami viac ako 400 000 lodí. To je približne štyridsiatka lodí denne. Komory napustili a vypustili viac ako stotisíckrát. S výnimkou bežnej údržby a odstraňovaní havárií však zatiaľ žiadna generálna oprava komôr neprebehla.

Pracovníci schádzajú do komory výťahom.
Pracovníci schádzajú do komory výťahom.
Zdroj: Jana Čavojská

Až teraz. Odborníci tvrdia, že na hrane životnosti plavebných komôr. Dokončia ju v roku 2021 a stáť bude približne 153 miliónov eur. 129 miliónov z toho zaplatia fondy Európskej únie. O tom, že vôbec nejde o jednoduchú a samozrejmú opravu, svedčí už verejné obstarávanie. „Prihlásilo sa päťdesiat spoločností, podmienky splnili štyri,“ opisuje proces generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Daniel Kvocera.

Diváci na priehradnom múre.
Diváci na priehradnom múre.
Zdroj: Jana Čavojská

Nielen vráta, ich mechanika a múry sú dôležité. Komory čaká aj renovácia, injektáž a stabilizácia podložia. Priehrada stojí na pieskovom podloží. To znamená väčšie riziko priesakov. „Kompletnou rekonštrukciou a inováciou prejde aj systém vypúšťania a napúšťania plavebných komôr,“ vysvetľuje Daniel Kvocera. „Vpustný a výpustný systém zabezpečuje, aby bola komora napustená alebo vypustená za približne dvanásť minút. To znamená, že vpustí alebo vypustí tristo miliónov kubíkov vody.“

Vypustená plavebná komora.
Vypustená plavebná komora.
Zdroj: Jana Čavojská

Nehody sa mu nevyhli

S výstavbou vodného diela začali v roku 1977. Išlo o spoločný projekt Československa a Maďarska, sústava vodných diel na územiach oboch krajín sa mala volať Gabčíkovo – Nagymaros. Okrem výroby elektrickej energie mala zlepšiť plavebné podmienky na Dunaji a zabrániť záplavám. Vyžadovala si však obrovské zásahy do krajiny a ekosystémov lužných lesov. V roku 1989 sa maďarská strana rozhodla Nagymaros nedostavať. Odstúpenie Maďarska od zmluvy bolo dlhé roky predmetom medzinárodného právneho sporu medzi Slovenskom a Maďarskom. Medzinárodný súdny dvor rozhodol, že zmluva z roku 1977 stále platí a Maďarsko nemalo právo svojvoľne ju vypovedať.

Vyhliadková plošina.
Vyhliadková plošina.
Zdroj: Jana Čavojská

Dielo teda vzniklo len na slovenskej strane Dunaja. Dnes vyrába približne 8 – 10 % elektrickej energie spotrebovanej na Slovensku. Celkové náklady na jeho vybudovanie sa odhadujú na vyše 1,3 miliardy eur. Odborníci, ktorí sa na jeho stavbe podieľajú, tvrdia, že táto obrovská investícia sa štátu už vrátila.

Lode využívajú plavebné komory bezplatne. Ani Gabčíkovu sa nevyhli nehody. Aj na vode, rovnako ako na cestách, sa stávajú. Prvá tragická nehoda sa odohrala 11. februára 1994 krátko po polnoci. Ukrajinský tlačný remorkér Zernograd  skončil zavesený zadnou časťou na betónovom prahu a lámačoch ľadu pravej plavebnej komory. Následne išiel ku dnu. Štrnásťčlenná posádka sa zachránila. Kapitán však spáchal samovraždu. Remorkér poškodil vráta plavebnej komory. 6. septembra 2012 zas nepozorný kapitán tlačného remorkéra Michaela narazil do svahu prívodného kanála. Našťastie, nepoškodil statiku hrádze, ale iba asfaltovo – betónový obal.

Oprava plavebných komôr vodného diela Gabčíkovo
Oprava plavebných komôr vodného diela Gabčíkovo
Zdroj: Jana Čavojská