Bývalý predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský zložil funkciu po prevalení kontaktov Mariana Kočnera na viacerých tamojších sudcov. Dnes je z neho oficiálne bežný sudca, ale navonok to tak nevyzerá. Zistili sme, že rozvoz za peniaze nás všetkých má pomerne často zabezpečený naďalej. V údajoch, ktoré nám o jeho jazdách na štátnej limuzíne  poskytlo vedenie súdu, čosi nesedí.

Po pansky

„Menovaný sudca ako bývalý predseda Krajského súdu v Bratislave nemá nárok na využívanie služobného vozidla so šoférom,“ jasne definoval nastavené podmienky niekdajší Sádovského podriadený Boris Tóth, podpredseda krajského súdu poverený riadením. „Od prvého januára 2020, teda od zániku jeho funkcie predsedu súdu, bolo Sádovskému poskytnuté služobné vozidlo tunajšieho súdu celkovo trikrát na jeho osobné požiadanie, tak ako je to v prípade individuálnych žiadostí sudcov a zamestnancov súdu pri plnení pracovných úloh alebo v prípade naliehavých osobných dôvodov.“

Po našej žiadosti o uvedenie spomínaných troch konkrétnych dní, keď Sádovský využíval služobné vozidlo, sa krajský súd poopravil a zaslal nám štyri dátumy s jeho jazdami od začiatku roka. Podľa nich sa Sádovský dal odviezť trikrát v januári a jeden raz koncom februára. Kompletný zoznam Sádovského jázd to však nebol. Nejakou zvláštnou náhodou chýbal medzi nimi deň, keď náš fotograf zastihol Sádovského, ako ráno nastupuje do štátneho vozidla pred svojím novým rodinným domom neďaleko Horského parku. V ten deň ho čakali pojednávania v Justičnom paláci, čiže šiel takisto ako ostatní sudcovia do práce. Ibaže tí ostatní šli po vlastnej osi a Sádovského doma vyzdvihol šofér so štátnou limuzínou.

Na služobnom? Nikdy!

Nami oslovení sudcovia krajského súdu tvrdia, že služobné vozidlo nezvyknú využívať. „Služobné vozidlo súdu som osobne nikdy a so žiadnym cieľom nevyužila. Samozrejme, mohla by som ako ktorýkoľvek iný sudca súdu požiadať o jeho využitie na pracovné účely, čo je bežné,“hovorí Sádovského kolegyňa zo senátu Michaela Frimmelová. Ďalšia sudkyňa Ayše Pružinec Erenová reagovala podobne: „Sudca ktoréhokoľvek senátu môže požiadať o služobné auto na pracovné účely. Ja osobne túto možnosť nevyužívam a na osobné rodinné záležitosti som služobné vozidlo nepoužila nikdy.“ Sudkyňa Darina Kuchtová má tiež jasno: „Ak by sudca potreboval v súvislosti s plnením pracovných povinností služobné motorové vozidlo kvôli účasti na seminári, školení, a to najmä mimo sídla Krajského súdu v Bratislave, napríklad v školiacom stredisku Omšenie, Pezinok, ale aj inde, je povinný požiadať oň predsedu krajského súdu, ktorý rozhodne o jeho pridelení či nepridelení, keď zváži odôvodnenú potrebu žiadateľa. Za náš senát oznamujem, že vôbec nevyužívame služobné motorové vozidlo na služobné a tobôž nie na rodinné záležitosti.“

Pri posudzovaní požiadaviek sudcu Sádovského sú nadriadení zjavne ústretoví. Vedenie krajského súdu však neprezradilo, na aké konkrétne účely bývalý predseda služobné auto využil. Vo vzduchu preto stále visí otázka, či v jeho prípade nejde o plytvanie štátnych zdrojov.

Ľuboš Sádovský netrie biedu, určite nie je odkázaný na vyvážanie v štátnom aute. V garáži si šanuje svoj luxusný Range Rover a v polovici minulého roka kúpil s manželkou rodinný dom v prvotriednej lokalite bratislavského Starého Mesta. Cena nehnuteľnosti na realitnom trhu môže predstavovať státisíce, bez problémov dokonca nad pol
milióna eur.

Objatie s Plešákom

Z postu šéfa najkľúčovejšieho slovenského súdu odstúpil Sádovský koncom minulého roku. Predbehol tak ministra spravodlivosti Gábora Gála, ktorý sa ho už chystal odvolať. Sádovský tvrdil, že sa rozhodol vyvodiť osobnú zodpovednosť za možné zlyhania jednotlivých sudcov napojených na Mariana Kočnera. Z aplikácie Threema sa vyplavili mená sudcov Vladimíra Sklenku, Miriam Repákovej, Zuzany Maruniakovej, Denisy Cvikovej a Jankovskej sestry Andrey Haitovej. Tá jediná nemá zatiaľ pozastavený výkon funkcie sudcu a môže naďalej vynášať rozsudky.

Súdna rada v tejto súvislosti Ľuboša Sádovského vypočula. V Kočnerovej komunikácii, ktorú počas vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej dešifrovali muži zákona z jeho mobilu, sa totiž spomína aj on. Je zrejmé, že mal najskôr blízko práve k Jankovskej, no následne sa ich vzťah pretavil do nenávisti. V rozhovoroch so Sklenkom a s Jankovskou Kočner opisoval, ako stretol Sádovského, ktorého volali Plešák, na zabíjačke istej advokátskej kancelárie v Nandinom dvore. Jankovská sa Kočnera pýtala, či sa tam s ním bavila „tls­tá“. Tak nazývali predsedníčku Súdnej rady Lenku Praženkovú, ktorá Jankovskú navrhla na sudkyňu Ústavného súdu. Kočner jej odpovedal, že „tlstá“ sa s ním začala baviť až po tom, čo ho „objal plešák“. Slovom plešák označoval Kočner Sádovského. Sudca Sádovský priznal, že sa na spomínanej zabíjačke zúčastnil, ale priamy kontakt s Kočnerom popiera.

Ľuboš Sádovský je jeden z trinástich obvinených sudcov v minulotýždňovej policajnej akcii Búrka. Do rozporu so zákonom sa mal dostať kvôli kauze Technopol Servis. Podľa kajúcnika, sudcu Vladimíra Sklenku ho Sádovský v tejto veci kontaktoval a vyhodil mu na oči, že všetko, čo s Kočnerom „povyvádzali treba dať do poriadku v prospech Páveka.“ Sádovského mal o intervenciu požiadať advokát Kán, ktorý za ním kvôli tomu prišiel na dovolenku v Rakúsku. Sádovského obvinili zo zasahovania do nezávislosti súdu. Stíhaný je na slobode.

Podľa Sklenku to nebolo jediné Sádovského intermezzo s ovplyvňovaním súdov. Angažovať sa mal aj pri žalobách, ktorým čelil jeden z najbohatších Slovákov, papierenský magnát Milan Fiľo. Fiľa žalovalo niekoľko firiem a Sádovský od Sklenku zisťoval detailné informácie o týchto sporoch. Vysvetľovať to mal tým, že pre Fiľa chce zabezpečiť konkrétneho právneho zástupcu. Čoskoro ho požiadal, aby ako podpredseda súdu primäl zákonné sudkyne, aby prípady odstúpili na Krajský súd za účelom rozhodnutia o odvolaní.

FOTO Sádovského ako sa vyváža na štátnej limuzíne aj z razie na sudcov v GALÉRII