Tip na článok
Nákladiaky v Divíne ohrozujú premávku. Spolumajiteľom firmy Geomramor, ktorá dodáva lomový kameň, je syn sudcu Slavomíra Cimermana (na snímke).

Obyvatelia Divína sú zúfalí: Bojujeme proti sudcovskej loby

V Divíne majú problém. Obcou sa preháňajú nákladiaky prevážajúce materiál na výstavbu rýchlostnej cesty. Ohrozujú ľudí a poškodzujú komunikáciu. Firma, ktorá dodáva lomový kameň, je spätá s menom syna sudcu Slavomíra Cimermana.

Galéria k článku (6 fotografií )
Starosta Divína Ján Koza: „Myslel som, že mramor je vzácny materiál, a my ho sypeme pod budúce cesty.“
Obec Divín: Prepravou kameňa na výstavbu rýchlostnej cesty je ohrozený aj miestny kostol, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Nebezpečný úsek bez chodníka: Tadiaľto chodia deti do škôlky a školy.

Bojujeme s firmou Geomramor. Aj petíciu sme spísali, ale keď firmu zastupuje bývalý sudca, nemáme veľkú šancu. Slavomír Cimerman je vplyvný muž, - telefonovali z obce Divín do redakcie týždennka Plus 7 DNÍ. Mysleli sme, že ide o nedorozumenie.

Spolumajiteľom spomínanej firmy síce je Slavomír Cimerman, ale ide o syna sudcu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši JUDr. Slavomíra Cimermana.

Divínčania trvali na svojom. V mene firmy podľa nich koná aj syn, aj otec. A kontrovali: „Ste si istí, že Cimerman starší je stále sudca? Môže azda sudca zastupovať záujmy súkromnej firmy?“

Tuhársky mramor

Popri kostole v Divíne sa kľukatí uzučká cesta so šírkou štyri a pol metra. Roh obvodového múru tejto národnej kultúrnej pamiatky je škaredo obitý od navzájom sa uhýbajúcich áut. Cesta nemá odvodňovacie jarky, krajnica je nespevnená, hrozí jej prepadnutie. Niet tu miesta ani len na koridor pre chodcov, nieto ešte na chodník.

Pešiaci odskakujú od rachotiacich áut raz na jednu, raz na druhú stranu. Mimoriadne nebezpečný úsek dlhý asi kilometer prechádza stredom dediny.

„Práve tadeto chodia deti do základnej a materskej školy,“ hovorí starosta Divína Ján Koza. „Nebezpečné to tu bolo vždy, ale teraz, keď sa cez našu obec prepravuje materiál z kameňolomu v Tuhári na výstavbu rýchlostnej cesty R2, situácia sa zdramatizovala. Plné nákladiaky idú jeden za druhým. V lete jazdili ešte aj cez soboty a nedele."

"V predchádzajúcich desaťročiach sa takýto masívny vývoz nerobil. V Tuhári sa ťaží mramor. Vyrábala sa z neho dlažba, nábytok, dekoračné predmety a teraz tento vzácny materiál sypú pod budúce cesty.“

„To nerobil ani Ceausescu, je to strašná škoda,“ krúti hlavou Ján Mojžiš, jeden z miestnych aktivistov. „Ale ide asi o výhodný obchod, lebo firma Geomramor, ktorá lom vlastní a lomový kameň dodáva na výstavbu cesty, už požiadala o zdvojnásobenie objemu povolenej ťažby. Ak im úrady vyhovejú, zdvojnásobí sa aj počet áut vyvážajúcich kameň cez našu dedinu."

"V lete som napočítal, že denne ich tadiaľto prešlo aj stodvadsať! Mnohé z nich boli naložené tak vrchovato, že kamene cestou vypadávali. Cesta je rozbitá, okolité domy praskajú a záťaž sa má ešte zvýšiť?“

Nehody

Starosta sa snažil situáciu riešiť. Vyzval vlastníka i správcu cesty, aby konali, obrátil sa aj na okresný úrad. Kým úradníci rokovali, dumali, ako ochrániť Divínčanov a zároveň nebrzdiť výstavbu rýchlostnej cesty, v dedine sa stalo pár nehôd. „Kamión ma vytlačil do múrika, poškodila som si pri tom koleso auta,“ hovorí Emily Svoreňová.

„Mne sa, našťastie, nič nestalo, ale pani Varšová dopadla horšie. Pri agresívnej jazde nákladiaka spadla z bicykla tak nešťastne, že skončila v nemocnici v kritickom stave. Musela absolvovať niekoľko operácií. Možno by problém nebol až taký výrazný, keby vodiči dodržiavali rýchlosť obmedzenú na tridsať kilometrov za hodinu a vozili menší náklad.

Máme pochybnosti, či firma Geomramor neťaží viac, ako je povolené množstvo. Podľa počtu vyvážajúcich áut a povolenej hmotnosti nákladu čísla akosi celkom nesedia.“

Na podnet Emily Svoreňovej podpísali miestni ľudia petíciu za zákaz prejazdu nákladných vozidiel prevážajúcich lomový kameň na výstavbu cesty cez obec Divín a Banskobystrický samosprávny kraj uznal, že petícia je opodstatnená.

„... sme presvedčení, že smerové vedenie, šírkové usporiadanie a konštrukcia vozovky v dotknutom úseku zvýšenému dopravnému zaťaženiu nevyhovujú,“ konštatovala Banskobystrická regionálna správa ciest už v apríli tohto roku.

Začiatkom októbra rozhodol Okresný úrad v Lučenci o zjednosmernení premávky, ale patričné dopravné značenie tu stále chýba. V dedine nápravu zatiaľ nepocítili.

Čítajte viac:

Sudca Cimerman dostal od súkromnej firmy pôžičku 150 tisíc bez ručenia a úroku

Sudca a synova firma

„Čo si máme o tom myslieť? Že sme proti sudcovskej loby bezmocní?“ naráža Mojžiš na skutočnosť, že firma Geomramor zápalisto bojuje za možnosť vyvážať materiál z Tuhára po najkratšej možnej trase, teda cez Divín, a v tomto boji používa podľa neho podpásový tromf - sudcu okresného súdu.

Neštandardnú situáciu kritizuje aj iniciátorka petície Emily Svoreňová: „O tom, že za firmu Geomramor vystupuje sudca Cimerman, som počula a nezdá sa mi to v poriadku.“

O aktivitách sudcu Slavomíra Cimermana v súvislosti s firmou Geomramor sa hovorí kdekade, ale málokto je ochotný to aj dosvedčiť. Väčšina oslovených ľudí nám vysvetlila, že verejne pôjde proti sudcovi iba blázon. Očitý svedok sudcovej návštevy na Okresnom úrade v Lučenci ju potvrdil iba pod podmienkou, že nezverejníme jeho meno.

„Na úrad prišiel okolo sedemnásteho októbra. Predstavil sa a povedal, že zastupuje firmu Geomramor. Pýtal sa, prečo sme im, teda firme, neposlali rozhodnutie o určení trvalého dopravného značenia,“ opisoval dôvod Cimermanovej návštevy.

Žeby si otca pomýlil so synom, teda oficiálnym zástupcom firmy Geomramor, dotyčný jednoznačne vylúčil. Jedine Peter Čeman, starosta obce Tuhár, kde firma Geomramor sídli, hovoril o sudcovi Cimermanovi v súvislosti s touto spoločnosťou úplne otvorene. Možno preto, lebo on v prepojení sudcu a súkromnej firmy problém nevidí.

„Otec pomáha synovi, teda aj synovej firme. Vyzná sa v zákonoch, určite je na osoh firmy, keď ide spolu so synom na pracovné rokovania,“ nahlas uvažuje starosta Čeman.

„Ja osobne sudcu Cimermana poznám, zoznámil nás mladý Cimerman. S firmou Geomramor vychádzame veľmi dobre, požiadavkám obce vychádza v ústrety. Niektoré aktivity v rámci cestnej dopravy riešime spoločne s touto firmou.

Napríklad na rokovaní nad obcou Tuhár, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia firiem Váhostav, Strabac, takisto VÚC a dopravných policajtov, som bol s obidvomi Cimermanovcami. S otcom aj so synom. Sudca tam aktívne vstupoval do rozhovorov.“

Bez vysvetlenia

Na vystupovanie sudcu Cimermana za firmu Geomramor sme sa pýtali spolumajiteľa tejto firmy Slavomíra Cimermana mladšieho. „Nemám záujem s vami komunikovať,“ reagoval sudcov syn.

Sudcu Slavomíra Cimermana sme oslovili cez hovorkyňu súdu. Pýtali sme sa, aký je jeho vzťah k firme Geomramor, či je pravda, že v auguste sa zúčastnil na monitoringu cesty z Tuhára na Mýtnu cez Divín, ak áno, tak prečo, a či v mene firmy Geomramor navštívil Okresný úrad v Lučenci.

Sudca odpovedal takto: „Položené otázky boli nesprávne adresované a sú konštruované ako fikcia. V spoločnosti Geomramor nie som spoločníkom ani jej konateľom.“

Sudca s povesťou

Kedysi podnikový právnik Slavomír Cimerman žiadal o prijatie do funkcie justičného čakateľa na súde v roku 1992. V tom čase vlastnil iba trojizbový byt, škodovku a práve staval rodinný dom.

S financovaním výstavby mu podľa vlastných slov pomáhala jeho babka, ktorá jeho rodinu podporovala aj nasledujúce roky počas jeho sudcovania. Keď sa ľudia pýtali, odkiaľ mala rodina Cimermanovcov na prelome deväťdesiatych rokov a nového milénia peniaze na exotické dovolenky, naporúdzi bola odpoveď - od babky.Zmiznuté spisy

Pochybnosti o Cimermanovom zmysle pre spravodlivosť v rozhodovaní súdnych sporov sa objavili po sérii sťažností na jeho prácu. Zasadla špeciálna sudcovská komisia, ktorej úlohou bolo prezrieť všetky dedičské spisy pridelené tomuto sudcovi.

Komisia však čoskoro zistila, že o niektorých prípadoch nie je možné čokoľvek zistiť, pretože spisy zo súdu zmizli. Akoby sa pod nimi zľahla zem. Nikto už nikdy nebude môcť jednoznačne povedať, či sudca v týchto prípadoch rozhodoval zákonne, alebo nie.

Ako problematické sa javili aj ďalšie prípady. Ukázalo sa, že sudca Cimerman držal u seba doma až šesťdesiat spisov! Keďže v registri okresného súdu neboli vyznačené žiadne pohyby týchto spisov, mali členovia komisie vážne pochybnosti, či sudca nebodaj nerozhodoval bez predvolania účastníkov konania, bez vytýčeného pojednávania a či dedičstvo nepriklepol človeku, ktorý naň podľa zákona nemal nárok.

Zistili tiež, že niektorí účastníci konania nemali ani potuchy o tom, že sudca Cimerman ich prípad už pred niekoľkými rokmi právoplatne uzavrel.

Vtedajší predseda Okresného súdu vo Veľkom Krtíši Milan Ružička hodnotil situáciu ako hanbu pre celý súd: „Najhoršie je, že sa objavujú stále nové prípady. Jeden pán sa sťažoval, že jeho osemdesiatročná matka bola v dedičskom konaní poškodená, pretože sudca Cimerman napísal záznam, podľa ktorého táto pani berie odvolanie proti rozhodnutiu späť. Podpis dedičky, ktorá nevie ani slovo po slovensky, bol v spise sfalšovaný!“

Na základe vážnych podozrení bolo proti sudcovi Cimermanovi vedené trestné stíhanie a on mal pozastavený výkon funkcie sudcu. Lenže vyšetrovanie sa záhadne naťahovalo a po siedmich rokoch ho prokuratúra zastavila. Podľa správy Transparency International sa tak stalo z dôvodu premlčania skutkov.

Stopäťdesiattisíc eur z Londýna

Opätovne sa osobou sudcu Cimermana polícia zaoberala minulý rok. Tentoraz zisťovala podivuhodné okolnosti, za ktorých na sudcovom účte pribudlo stopäťdesiattisíc eur. Súkromná firma I. C. M. Legal Ltd. mu z Londýna poslala v priebehu troch týždňov túto sumu rozloženú na menšie, a teda aj menej nápadné čiastky.

Najprv päťdesiattisíc, o pár dní štyridsaťtisíc, po dvoch týždňoch pätnásťtisíc, nasledujúci deň pätnásťtisíc a nakoniec tridsaťtisíc. Za tieto peniaze sudca kúpil byt v Bratislave oficiálne napísaný na firmu S. K. C., ktorá patrí Cimermanovej manželke a synovi. Sudca sa pre našu redakciu k peniazom odoslaným z Londýna odmietol vyjadriť, ale nám sa podarilo zistiť, že sú kryté zmluvou o pôžičke.

O nie celkom bežnej, ale bezúročnej pôžičke. Pod zmluvou je za firmu I. C. M. Legal podpísaný slovenský advokát Bernard Ondrejka. Keď sme sa pýtali, prečo sudca Cimerman neuviedol pôžičku do svojho majetkového priznania, dozvedeli sme sa, že v tom istom roku, ako Cimerman pôžičku získal, ju stihol previesť na svojho syna.

Tým, že na konci roka už ako dlžník nefiguroval, v podstate šikovne obišiel zákon. Či z tejto pôžičky niektorý z Cimermanovcov splatil aspoň jediný cent, advokát Ondrejka nepovedal.

VIDEO Plus 7 Dní