Narodil sa v ďalekej Afrike, precestoval celý svet, ale už vyše tridsať rokov je jeho domovom Slovensko. Getnet Tamene nie je obyčajný učiteľ. Dlhé roky sa venoval výskumu medzinárodných vzťahov a systémov, vyšlo mu niekoľko kníh, pôsobil na viacerých vysokých školách na Slovensku, ale prednášal aj v Rakúsku či na Ukrajine. Už štyri roky pôsobí na Strednej odbornej škole dopravnej na Kvačalovej ulici v Bratislave, kde študentov vzdeláva vo všeobecnej a odbornej angličtine. S veľkým nasadením, odbornosťou a úctou k svojmu povolaniu.

Nie, nikdy sa nesťažoval. „Nemám na to čas. Všelikto to má ťažké, nielen pedagógovia. Človek musí byť vždy tvorivý, vedieť ísť ďalej a žiť naplno. Na demonštráciách som nebol, občas o tom počujem, ale naozaj mám dosť inej práce,“ hovorí 62-ročný muž, ktorý si na Deň učiteľov prevzal za svoju prácu významné ocenenie.

Národ pri Dunaji

O našej krajine počul prvýkrát v rodnej Etiópii z úst učiteľa predmetu sociálne štúdie na základnej škole. Hovoril im o rôznych národoch vo vzdialených častiach sveta. „Vtedy som sa dozvedel, že okolo Dunaja žijú aj Slováci. Neviem, prečo ma ako malého chlapca upútal práve tento príbeh. Už vtedy som si povedal, že by som sa tam raz chcel pozrieť,“ spomína. „Takže to bol jeden dôvod - zostalo mi to niekde uložené v hlave.“

Okrem toho Getneta zaviala do našich končín jeho ambiciózna a dobro­družná povaha a najmä chuť spoznávať. V Etiópii študoval ekonomiku a po príchode na Slovensko sa po absolvovaní jazykového kurzu zapísal na žurnalistiku. Mal okolo tridsiatky, medzi jeho spolužiakmi bol moderátor a komentátor Alexander Štefuca či predsedníčka občianskeho združenia Šanca pre nechcených a bývalá novinárka Anna Ghannamová. O internátnu izbu sa istý čas delil so športovým komentátorom Marcelom Merčiakom. Dokonca v roku 1992 publikoval krátky článok aj v našom týždenníku. „Dodnes to mám odložené, pozrite,“ ukáže nám kópiu titulnej strany PLUS 7 DNÍ s tvárou Petra Weis­sa a svoj príspevok s názvom Bol Kristus Američan?

Slovensko na neho pôsobilo ako pokojná krajina s príjemnými ľuďmi. Hoci zažil aj nepokojné časy, napríklad Nežnú revolúciu a následné divoké deväťdesiate roky. „Som chodiaci archív,“ usmeje sa.

Vzdelával seba aj iných

„Bol som veľmi ambiciózny,“ prezradí o sebe Getnet Tamene. Zaujímal ho celý svet, politické systémy a ich vzájomné vzťahy. Robil výskumy v Berlíne, v Londýne aj v Spojených štátoch amerických. Svoje poznatky zhrnul vo viacerých publikáciách v angličtine aj v slovenčine.

Prednášal v rôznych vzdelávacích inštitúciách vrátane Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, City University v Bratislave, Trnavskej univerzity, Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Pôsobil ako hosťujúci prednášateľ na Webster University vo Viedni a na Anglo-American College v Prahe. Jeho prednášky zahŕňali medzinárodné vzťahy a medzinárodné právo, politické vedy aj africké štúdie a rozvoj.

„Asi pred siedmimi či ôsmimi rokmi som učil aj na Ukrajine. Potrebovali učiteľov z krajín Európskej únie, ktorí sa s nimi delili o skúsenosti,“ hovorí. Na Čiernomorskej národnej univerzite Petra Mohylu v Mykolajive, meste, ktoré založil v roku 1789 Grigorij Potemkin, prednášal tri roky. „Dochádzal som z Bratislavy na tri týždne,“ spresní. „Čo som im poradil? Okrem iného to, aby nestrkali prst do očí svojmu silnému susedovi, aby ho neurazili a spory sa snažili riešiť diplomaciou. V opačnom prípade môžu utrpieť obrovské straty.“

Dcéra spečatila jeho osud

Keď prišiel na Slovensko, nenapadlo mu, že tu zapustí korene. „Žurnalistiku som študoval aj preto, že trvá len štyri roky,“ zasmeje sa. Prečo sa napokon predsa stal slovenským občanom?

Na jednom z výskumov v Slovenskej akadémii vied spoznal mladú sympatickú psychologičku Ľubicu, ktorá je už dvadsať rokov jeho ženou. „Narodila sa nám dcéra, ktorá má dnes sedemnásť rokov a študuje na gymnáziu,“ hovorí hrdý otec. „Nemohol som teda už odísť, chcel som byť so svojím dieťaťom.“ Malý tvor rozhodol o jeho osude. Aj preto svoje dievčatko rodičia nazvali Destiny - osud.

„V Etiópii sa mená vyberajú podľa významu a je to veľmi zaujímavé. V mojom prípade Getnet znamená bohatstvo a Tamene viera. Čiže keď sa mená spoja, dávajú zmysel - moje znamená viera v bohatstvo,“ opisuje. Keď so ženou hľadali meno pre dcéru, napadlo mu, že malý tvor sa stal jeho osudom, pretože aj kvôli nemu sa usadil na Slovensku. „Tak som dal dcére meno Destiny a keď sa spojí s mojím, znamená: Getnetov osud.“

Učiteľ sa však často vracia aj na svoju rodnú hrudu. Etiópsky štát vo východnej Afrike je po Nigérii druhou najľudnatejšou krajinou, ale aj najchudobnejšou. V roku 1959 Československo s Etiópou podpísalo zmluvu o priateľstve a dohodu o kultúrnej, vedeckej a technickej pomoci. Najrozšírenejším náboženstvom tu je pravoslávie, v ktorom bol vychovávaný aj Tamene. Jeho rodičia ani brat, ktorý bol vojakom, už nežijú. Zostala mu len jedna sestra, ktorá nikdy na Slovensku nebola.

„Minulé leto som bol v Etiópii a doniesol si tento prívesok,“ ukáže na šnúrku so zubom uviazanú na krku. "Kúpil som si ho pri jednom z jazier v Great Rift Valley,“ spomenie priekopovú prepadlinu. Etiópske riftové údolie je široké asi osemdesiat kilometrov a na niektorých miestach sú jazerá Rift Valley. „K jednému som sa šiel pozrieť a domáci tam predávali tieto prívesky. Pýtal som sa ich, z čoho je ten zub, a povedali mi, že z hrocha. Tak som kúpil pre seba, rodinu aj kamarátov. Ale neviem, či je to naozaj z hrocha, môže to byť hocičo,“ usmeje sa.

Radosť z ocenenia

Isté je, Getnetovým domovom je už Slovensko. Má tu rodinu, priateľov aj príjemných kolegov. Keď pred štyrmi rokmi prijal prácu stredoškolského učiteľa, pustil sa do nej s nasadením, aké je mu vlastné. Dokonca pripravil učebnicu odbornej angličtiny, ktorá sa čoskoro dočká vydania. Riaditeľ Strednej odbornej školy dopravnej na Kvačalovej ulici v Bratislave Martin Zatkalík vie, aký poklad má medzi vyučujúcimi. Aj preto Getneta nominoval na ocenenie najlepších učiteľov Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Jubilejný 15. ročník sa uskutočnil pri príležitosti Dňa učiteľov v apríli tohto roku v aule župného Gymnázia Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v Bratislave. Vybraní pedagógovia si prevzali cenu aj diplom z rúk župana Juraja Drobu.

„Bol to fantastický pocit. Mám síce za sebou dlhoročnú prácu, ale aj tak som bol prekvapený a šťastný,“ opisuje svoje pocity Getnet Tamene. To, že je medzi dvadsiatkou ocenených, sa dozvedel od riaditeľa týždeň pred slávnostným vyhlásením. Každá škola mohla navrhnúť svojho zamestnanca, ktorého si váži a oceňuje jeho prácu. Tento rok prišlo až 56 nominácií zo 46 škôl a zariadení BSK.

Pre rodeného Etiópčana je to prvá skúsenosť s pôsobením na strednej škole. Prizná, že učí viac ako predtým a na štúdium mu zostáva menej času, ale je spokojný a verí, že do dôchodku už zamestnanie meniť nebude. „Len už rozmýšľam, do čoho sa pustím potom, akú knihu napíšem. Človek musí byť stále aktívny, fyzicky aj mentálne.“


Slovenský Dr. House: Po rokoch sa vracia z USA, aby u nás založil nový medicínsky odbor

FOTO V GALÉRII

Nikdy neoľutoval, že sa usadil práve na Slovensku? „Prečo by som mal? Písal som knihy, mám dcéru, rodinu. Čo by som mohol mať iné, keby som bol inde?“ „Možno viac peňazí,“ naznačíme. „To je relatívny pojem. Som istým spôsobom bohatý. Pracujem, mám na zaplatenie nájmu, nie som bezdomovec, takže ak to všetko môžem dokázať, som bohatý.“