Vyznávam antický ideál kalokagatie, teda harmonického súladu pri rozvíjaní duševných a fyzických vlastností. V novinárčine ako aj v živote sa riadim jednoduchým výrokom najslávnejšieho francúzskeho žurnalistu Françoisa-Noëla Babeufa: „Nech raz a navždy zmizne odporné rozlišovanie bohatých a chudobných, veľkých a malých, pánov a komorníkov, guvernérov a vládcov. Nech medzi ľudskými bytosťami nie sú iné rozdiely okrem veku a pohlavia." Venujem sa reportážam zo všetkých kútov Slovenska, krimi témam a zahraničnému bulváru. V redakcii som známy svojou striktnou pracovnou etikou a dôrazom na gramatickú bezchybnosť.

Filip Szórád

Už druhý rok za sebou zažíva cestovný r­uch vo Vysokých Tatrách ťažké a komplikované časy. Kým minulú zimnú sezónu fungovali do konca roka a začiatkom nového sa pre prudké zhoršenie pandémie zatvárali, teraz sa situácia vyvíjala v opačnom garde. Zrušenie protipandemických opatrení v druhý januárový týždeň pritiahlo pod majestátne štíty masy ľudí.

To, že do Vysokých Tatier sa vrátil život, je každému návštevníkovi jasné už na prvý pohľad. „Je tu jeden veľký chaos, nervozita. Každý behá, ľudia by cheli všetko rýchlo stihnúť. Pokoj sa nejako vytratil z&nbsp;dovolenky. Poznám Tatry aj z&nbsp;minulých rokov a&nbsp;teraz je to tu prehustené,“ hovorí nám šesťdesiatročný Ma­rián, ktorý si dal v&nbsp;Starom Smokovci iba občerstvovaciu medziprestávku a&nbsp;s&nbsp;manželkou pokračuje ďalej smerom na Spiš.

Davy ľudí vidieť v&nbsp;Smokovci všade - na chodníkoch, pred stánkami s&nbsp;rýchlym občerstvením či vareným vínom, ale nielen tam.

„Už 25. decembra sa to rozbehlo. Aspoň na doprave som si všimla, že je hustá premávka. V&nbsp;Starom Smokovci sa to zlieva zo Štrbského Plesa a&nbsp;z&nbsp;Tatranskej Lomnice, takže prejazd cez Smokovec je zdĺhavý,“ zhodnotila čašníčka Magdaléna, ktorá pracuje v&nbsp;kaviarni pri hlavnom ťahu a&nbsp;na cestu a&nbsp;autá má dobrý výhľad. Veľa času však na obzeranie nemá, rozprávame sa popri tom, ako umýva šálky. „Cítim nápor, je to návalové. Priznám sa, že som to nečakala. My sme otvorili až dnes,“ ozrejmuje a&nbsp;dopĺňa aj dôvod, prečo s&nbsp;otvorením prevádzky otáľali až do Troch kráľov, aj keď fungovať mohli už o&nbsp;tri dni skôr. „Čakali sme, či sa ešte opatrenia sprísnia či uvoľnia. Ťažko však dobehneme zameškané, hlavne tu v&nbsp;Tatrách, kde sme závislí od sezónnosti. Vianočné obdobie nám bude určite chýbať,“ priblížila Magdaléna.

Znaky pandémie vonku na uliciach takmer nebadať. Človek má pri neustálom pohybe turistov pocit, akoby sa vrátil v&nbsp;čase o&nbsp;dva roky späť. Až pri vstupe do interiérov sa sladká ilúzia stratí. Tu už vidieť na tvárach cudzích i&nbsp;domácich respirátory. Nový, aktuálne najinfekčnejší variant vírusu omikron v&nbsp;Tatrách zatiaľ však veľkým strašiakom nie je.

„Pandémie sa nebojíme, išli sme sa nadýchať trošku čerstvého vzduchu, na skialping. Je to veľké divadlo, celé Vysoké Tatry, už sa mi tu nepáči tak ako voľakedy. Je tu veľa ľudí, veľa presklených obchodov, veľa pristavaných budov. Všade cítiť komerciu,“ zdôverila sa nám so svojimi zmiešanými pocitmi Saša, ktorá prišla na dovolenku spolu s&nbsp;manželom a&nbsp;deťmi. Rovnako sympatická Zuzka zo Šale, ktorá zamierila spolu s&nbsp;rodinkou do Tatier za snehom, si hroziacim omikronom nenechala pokaziť dovolenkovú náladu: „Je tu dosť ľudí, to sme prekvapení. Sme však zaočkovaní, dodržujeme všetky pravidlá a&nbsp;užívame si to tu.“ Zuzanu mrzí jedine to, že ich hotel pre obmedzenia neotvoril wellness. Ubytovaní návštevníci podľa aktuálne platných pravidiel môžu využívať aj tieto služby, no s&nbsp;obmedzenou maximálnou kapacitou na štvorcový meter. Viacerým hotelierom sa preto wellness neoplatilo zaradiť do ponúkaných služieb.

Nárast návštevníkom Tatier však nie je len zásluhou uvoľnení opatrení, ale aj vďaka zlepšeniu počasia. Horské slniečko si mohli lyžiari vychutnať až koncom minulého týždňa. A&nbsp;ihneď sa to prejavilo na zjazdovkách. Vleky a&nbsp;lanovky na svahoch v&nbsp;strediskách v&nbsp;Tatranskej Lomnici praskali vo švíkoch a&nbsp;lyžiari si museli postáť v&nbsp;rade. Rady boli počas dňa takmer na všetky atrakcie. Nielen na lanovky, ale aj na zubačku na Hrebienok či k&nbsp;expozícii tatranského ľadového domu. Tu kontrolovali návštevníkom aj covid pas, čo nebolo vo všetkých prevádzkach vždy pravidlom.

Kapacita hotelov je povolená na 75 percent. Tí, ktorí čakali, že po lockdowne nebude problém nájsť si v&nbsp;Tatrách ubytovanie, zostali zaskočení. Hotelieri hlásili takmer plnú obsadenosť, a&nbsp;ak si chcel niekto rezervovať izbu na poslednú chvíľu, musel si priplatiť alebo hľadať izbu vo vzdialenejších lokalitách. „Tento týždeň máme plno. Útlm čakáme až po skončení školských prázdnin,“ vysvetlila prevádzkarka trojhviezdičkového hotela v&nbsp;centre Starého Smokovca Mária Štefková. Hlavný rozdiel urobil covid v&nbsp;zložení klientely. „V&nbsp;minulosti k&nbsp;nám chodilo viacej ľudí zo zahraničia, z&nbsp;Poľska, z&nbsp;Nemecka, teraz sú to hlavne Slováci. A&nbsp;keď už niekto príde z&nbsp;cudziny, tak sú to Česi,“ uviedla. V&nbsp;rámci hotela nechali otvorený aj wellness, bazény a&nbsp;saunu však prevádzkujú v&nbsp;obmedzenom režime. Dodala, že protipandemické pravidlá už boli kontrolovať ľudia z&nbsp;hygieny.

Aj keď sa skupinky ľudí koncentrujú v&nbsp;Starom Smokovci skoro na každom kroku, predsa len sa dajú nájsť miesta, ktoré sú prek­vapujúco takmer prázdne. Napríklad vlaková stanica. V&nbsp;minulosti do našich veľhôr prúdilo najviac návštevníkov práve vlakom. Časy sa však zmenili, teraz kraľujú Tatrám autá, a&nbsp;tak nečudo, že stanica sa nemôže porovnávať s&nbsp;časmi dávno minulými.

Na Hrebienku sme narazili na nosiča Samuela Semana, ktorý práve šliapal so šesťdesiatkilovým nákladom potravín na Zbojnícku chatu. Hore v&nbsp;horách je podľa neho vidieť menej turistov, ako bývalo. „Odzrkadlilo sa to aj pri nosení, lebo nie je až toľko nákladu. ako bolo pred pandémiou za normálnych okolností.“

Ceny v&nbsp;Tatrách, to je kapitola sama osebe. Takmer všetko išlo hore, niekde o&nbsp;desiatky centov, niekde o&nbsp;eurá. Parkovanie, vleky, lanovky i&nbsp;stravovanie. Zdá sa však, že turisti sú k&nbsp;tatranským cenám zhovievaví a&nbsp;akosi automaticky rátajú, že budú o&nbsp;čosi vyššie ako inde. „Ceny sú primerané, niektoré sú premrštené. Sú to však Tatry, je tu vysokohorská prirážka,“ povedal nám štyridsiatnik Igor pri bufete s&nbsp;horúcimi nápojmi.

Rast cien si nevšimla iba neďaleko stojaca Zuzana. „Snažíme sa sem chodiť každý rok na zimnú dovolenku. Myslím si, že cenovo je to asi rovnako. Ja si nevšímam ceny, manžel platí,“ utrúsila so smiechom a&nbsp;otočila sa so spytujúcim sa pohľadom smerom k&nbsp;svojej polovičke. „Možno, že troška drahšie, ale iba nepatrne,“ kontroval jej muž.

Ľudia však zrejme podvedome predsa len svoje výdavky obmedzujú. Myslí si to Vanda Hlaváčková z&nbsp;predajne mliečnych delikates. „Ľudí je v&nbsp;Tatrách viac, ale nakupujú stále menej, sú čoraz obozretnejší. Najmä v&nbsp;našej prevádzke, ktorá sa špecializuje na domáce výrobky, kozie a&nbsp;ovčie syry, cítime, že tu je menej českých a&nbsp;poľských turistov. Cudzinci sú naši hlavní zákazníci,“ uviedla. Podobne aj vedúci obchodu so suvenírmi Juraj Dziak nám povedal, že vidí pohyb ľudí, no na tržbe sa mu to neodzrkadlilo. „Rozbehlo sa to na takých desať dní a&nbsp;na pár percent viacej, ako sme boli zvyknutí, keď sme boli úplne zavretí, ale stále je tu veľká absencia zahraničných turistov. Slováci to nenahradia, ich kúpyschopnosť je slabá. Väčšinou iba obzerajú a&nbsp;nekúpia nič,“ posťažoval sa a&nbsp;dodal, že tržby sú na tretine toho, čo bolo v&nbsp;roku 2019, a&nbsp;pomoc od štátu je slabá. „Všetci sme na tom podobne. Vieme, že do leta musíme nejako prežiť, pomôcť musí rodina alebo nejako inak. V&nbsp;lete si poplatíme účty a&nbsp;sme zase na nule,“ doplnil skleslo.

Výpadok príjmov v&nbsp;cestovnom ruchu vo Vysokách Tatrách spôsobilo aj to, že k&nbsp;nám nemôžu prísť ruskí turisti. Krajiny EÚ totiž neuznávajú očkovanie vakcínou Sputnik V. Katarína, ktorá vlastní reštauráciu v&nbsp;centre Starého Smokovca a&nbsp;v&nbsp;brandži sa pohybuje dvadsaťpäť rokov, tvrdí, že pokles klientov hovoriacich po rusky je dlhodobý trend, no tento rok je to už extrém. „To vám povedia celé Tatry, že už pred kovidom sme nemávali toľko Rusov a&nbsp;Ukrajincov, koľko zvyčajne. Ale teraz žiadny. Vlastne cudzincov som - odkedy je otvorené - nevidela vôbec. Ani Čecha, ani Nemca, ani Rusa,“ povzdychla si. Teší sa však, že prišli aspoň Slováci, za ktorých je vďačná. „Ľudia sú určite tiež radi, že nemusia mrznúť vonku, hlavne rodiny s&nbsp;deťmi. Doteraz sa im dávalo jedlo iba cez okienko. Viacerí mi povedali, že konečne, že nie nadarmo sa dali zaočkovať,“ hovorí Katarína.

Posledné dni pred otvorením sa pasovala s&nbsp;predprípravou, nevedela totiž, koľko ľudí príde a&nbsp;na aké veľké objednávky sa má nachystať. „Nebolo to ani pre nás jednoduché, lebo sme do poslednej chvíle nevedeli, čo sa bude diať. Či nás otvoria a&nbsp;na ako dlho,“ vysvetlila. Teraz rovnako ako všetci ostatní dúfa, že otvorení zostanú počas celej zimnej sezóny.