S dcérou sa nechcem rozprávať, kontaktovať ani nič iné. S ňou nemám čo riešiť, - hovorí Jana Šreinerová s hnevom a očami spočíva na štvorročnom vnukovi, ktorého priviezli do nemocnice v hlbokom bezvedomí. „Jeho otec ho zmlátil. Spôsobil mu krvácanie do mozgu a ona ho nechala kapať bez pomoci. Sanitku k malému volali, keď už bolo veľmi zle. Toto jej nikdy neodpustím!“

S vyrezanou časťou lebky

Maťko, ako chlapcovi hovorí jeho stará mama, leží už celé týždne v Detskej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici. Na hlave má nasadenú špeciálnu prilbu, lebo časť lebečnej kosti mu lekári museli odpíliť, aby sa opuch mozgu neskončil fatálne.
Pri prvej operácii riešiacej krvácanie v tomto dôležitom ľudskom orgáne našli dve zakrvácané miesta. Jedno bolo staršie, zrejme niekoľkotýždňové, druhé čerstvé. Až bude chlapča v dobrej kondícii, kosť mu vrátia na pôvodné miesto, kde by sa mala bez väčších problémov zrásť. Maťko absolvuje dokopy tri operácie hlavy. Na štvorročné a v podstate úplne zdravé dieťa je to smutná bilancia, ale po­dľa prednostu kliniky Olivera Petríka je jeho pro­gnóza dobrá.

Spočiatku to tak nevyzeralo. Keď sa prebral z umelého spánku, takmer vôbec nereagoval na dianie okolo seba. Zdalo sa, že Maťkov mozog ostal poškodený. Až keď sa nad jeho postieľkou objavila Jana Šreinerová a opýtala sa: „Maťko, poznáš ma?“z chlapčekových úst vyšlo slabo artikulované: „Áno.“To bolo prvé slovo, ktoré povedal od osudného úrazu.

Pri starej mame sa Maťkove oči rozžiarili. Ukázalo sa, že predchádzajúca apatia bola len prejavom chlapcovej snahy stať sa neviditeľným, aby nemusel prežívať ďalšie hrôzy. Naučil sa, že nič iné ako strach a bolesť očakávať nemá.

Alarm od anonyma

V decembri 2018, teda rok pred tým, ako sa Maťko ocitol na pokraji smrti, volal na políciu anonym. Namiesto učiteliek z materskej školy či chlapcovej lekárky, alebo namiesto sociálnych pracovníkov ktosi neznámy prevzal iniciatívu a upozornil na trojročného chlapca z Hronca týraného jeho vlastným otcom. Ľudia so vzdelaním zameraným na starostlivosť o deti si buď nič nevšimli, alebo radšej mlčali.

BOJUJE ZO VŠETKÝCH SÍL Stará mama získala Maťka opäť do svojej starostlivosti.
BOJUJE ZO VŠETKÝCH SÍL Stará mama získala Maťka opäť do svojej starostlivosti.
Zdroj: ĽUDMILA LACKOVÁ

Maťka vtedy hospitalizovali v nemocnici v Brezne s početnými viditeľnými známkami zranenia na tvári aj iných miestach vrátane masívneho opuchu vzadu na hlave okolo veľkej chrasty a vytrhaných vlasov. Chrasty mal aj na chrbte a bruchu, na ušiach zaschnutú krv. Bol bledý, podvyživený, pod kožou mu presvitali rebrá. Ošetrujúcej lekárke vtedy sám Maťko, s rovnakou samozrejmosťou ako to, že nebo je modré, oznámil, že zranenia mu spôsobil otec.

„Dcéra si myslí, že ja som ich nahlásila polícii. Nie je to pravda. O tom, že sociálka zobrala Maťka do nemocnice, mi dala vedieť kolegyňa. Pracujem v breznianskej nemocnici ako pomocnica na internom oddelení a ani mňa za Maťkom nepustili. Kriminálka dala zákaz na návštevy rodiny, hrozilo, že pôjde do detského domova. Rýchlo som vybavovala, aby ho zverili mne, s papiermi mi pomáhali na obecnom úrade. Keď mi súd vyhovel, dcéra na mňa načisto zanevrela. Aj teraz hovorí, nech Maťko ide radšej do decáka ako ku mne. Chápete to? Tak veľmi ma nenávidí,“rozhorčene krúti hlavou pani Šreinerová a pokračuje: „Maťko býval u nás pol roka. Ako mu bolo dobre! Behal, smial sa, stále niečo rapotal. Pri svojom otcovi nikdy taký bezprostredný nebol. Len ticho sedel, aby na seba neupozornil. Nemôžem povedať, že by sa mi zať zdal agresívny. Nikdy sa mi nepozdával, to teda nie. Ale nevidela som, že by Maťka bil. On len na chlapca strašne kričal. Na ostatné tri deti nie, ale Maťko akoby mu šiel na nervy. Čo sa dialo u nich doma, si môžem len domýšľať z Maťkových rečí. Vravel, že ho otec bije palicou. Raz naznačil, že ho chcel utopiť. Často spomínal, že nemôže piť, lebo potom veľa ciká a nemôže veľa jesť, lebo je potom planý. Či to bola pravda, to už neviem. A čo sa s chlapcom dialo posledného pol roka, ani len netuším. V lete súd rozhodol, že mám Maťka vrátiť rodičom, odvtedy som ho nevidela. Až teraz v nemocnici. Je to smutný pohľad. U nás mal osemnásť kíl, teraz váži pätnásť a správa sa ako batoľa. Ledva rozpráva. Hlava mu padá nabok, sám si ju vzpriamenú neudrží. Znova sa učí pýtať na nočník. Toto mu spravili!“

Iba priestupok

Prečo sa Maťko musel vrátiť k neľútostnému otcovi a matke neschopnej chrániť ho? Po anonymnom nahlásení o týranom chlapčekovi začala polícia trestné stíhanie. Počas vyšetrovania prípadu Maťkova matka Monika Kupcová potvrdila, že jej manžel Marek občas chlapca bije. Obzvlášť, keď si vypije. Myslí si, že dieťa nie je jeho, preto má naň zlosť. Aj Maťkovi súrodenci hovorili, že braček je bitý častejšie, a napokon tvrdú ruku priznal aj sám Maťkov otec.

Zranenia na Maťkovom tele však podľa výpovedí oboch jeho rodičov nevznikli pri bitke. Tie vraj spôsobili dvere, ktoré na Maťka padli. Vyšetrovateľ i prokurátor konštatovali, že spáchanie trestného činu týrania zverenej osoby sa nepreukázalo, Maťkov otec sa dopustil iba priestupku.

V tejto situácii Okresný súd v Brezne rozhodoval, či Maťko osta­ne u starej mamy alebo sa vráti do Hronca nielen k rodičom, ale aj k svojim trom súrodencom. Sociálni pracovníci konštatovali, že domácnosť Kupcovcov v železničnom domčeku v Hronci je síce skromná, ale inak je tam vraj všetko v poriadku.

PREDNOSTA Oliver Petrík je pri prognóze Maťkovho stavu optimista.
PREDNOSTA Oliver Petrík je pri prognóze Maťkovho stavu optimista.
Zdroj: ĽUDMILA LACKOVÁ

Maťkov otec nie je asociál. O rodinu sa stará, zamestnaný je v zlievarni. Sudcovi vysvetlil, že jeho nevraživosť voči jedinému z jeho štyroch detí má vlastne na svedomí jeho stará mama. Tá chlapčeka proti nemu hucká a on si potom nevie pomôcť,
na chlapca je zlý. Súdu však prisľúbil, že sa už bude krotiť, na chlapca ruku nevztiahne.

Prokurátor želanie rodičov o návrat chlapčeka do pôvodného prostredia podporil a súd napokon rozhodol, že rodina ostane pokope. Jana Šreinerová sa proti rozhodnutiu o návrate Maťka k rodičom ani len neodvolala. Na ďalšie kolo boja proti vlastnej dcére, proti polícii, proti prokuratúre, proti úradom nebola ani mentálne, ani finančne vyzbrojená.

Neospravedlniteľné zlyhanie

Už pol roka po tom, čo súd poslal Maťka naspäť domov, sa hnala do Hronca zavýjajúca sanitka. Lekárke zo záchranky bolo pri pohľade na chlapca okamžite jasné, koľká bije. Alarmovala políciu. Tentoraz policajti neotáľali. Tridsaťročného Marka Kupca zatkli, obvinili zo zločinu ublíženia na zdraví a súd ho už počas vyšetrovania zavrel do väzby.

Prevalilo sa tiež, že Maťkova mama Monika prednedávnom čakala piate dieťa a tehotenstvo bolo predčasne ukončené za nejasných okolností. Policajti preto prehľadávali okolie železničného domčeka, prekopali dvor, prečerpali žumpu. Hľadali malé telíčko. O výsledkoch vyšetrovania zatiaľ odmietajú verejnosť informovať. Štvorročného Maťka súd bez zaváhania zase zveril starej mame Šreinerovej, ale pre chlapča to bolo žalostne neskoro. Jeho stav sa v banskobystrickej nemocnici zo dňa na deň zlepšuje, z fyzickej stránky ho lekári z najhoršieho vystrábia. Jazvy na duši mu však budú komplikovať život ešte veľmi dlho, možno navždy.

Vinu za krutú bolesť malého chlapca, za každodenný strach, v ktorom bol nútený žiť, ešte pred rokom niesol len jeho otec a jeho matka. Dnes už vina padá na políciu a prokuratúru. Trestné konanie zjavne neodhalilo skutočný stav v rodine Kupcovcov. Štát neposkytol ochranu bezmocnému dieťaťu.