Sme zvyknutí na kancelárie a nákupné centrá, na luxus áut, na pohodlný život, v ktorom dostaneme všetko zabalené v tabletke. Vytrvalostná súťaž nám má priniesť skúsenosť, ktorá mnohým chýba. Na tisíckilometrových pretekoch sa zrazu ocitneme niekde sami, unavení, ubolení, bojujúc proti gravitácii, vetru a svojej hlave. Len aby sme splnili cieľ, ktorý sme si predsavzali.

Mnoho ľudí v takýchto chvíľach nazrie do seba a konečne sa cítia živí. Ale ak výzvu splnia, hrdosť na to, čo dokázali, ich hreje dosť dlhý čas. Aj to sú dôvody, pre ktoré päťdesiatka statočných cyklistov a cyklistiek absolvovala v máji nultý ročník pretekov Race through Slovakia. Nejde o bežné preteky, väčšina účastníkov nesúťažila medzi sebou, ale skôr so sebou.

Krásne scenérie zo Slovenska. Foto v GALÉRII>>

Minimum spánku

Víťaz Dominik Dvořák prešiel tisíckilometrové preteky za 48 hodín a 16 minút. „Najťažšia chvíľa prišla na Kojšovskej holi, kde som bicykel už tlačil. Vybral som si trasu cez Gelnicu, ktorá nie je úplne vhodná pre cestné bicykle. V tej chvíli som si myslel, že sa zlou voľbou trasy vyradím z boja o umiestnenie,“ lamentoval v cieli šťastný tridsaťročný Čech.

Podobných kríz zažil počas pretekov viac. Sám hovorí, že zvládnuť ich je tou najkľúčovejšou úlohou, ktorú cyklisti na trase majú. „V takých okamihoch si musíte uvedomiť, prečo to celé robíte,“ vysvetľoval.
Vytrvalostnej cyklistike sa Dominik oddal, aby zistil, čo všetko ľudské telo zvládne. „Keď som prvýkrát prešiel dvesto kilometrov, vedel som, že to nie je môj strop a idem to posunúť ďalej. Preto som skúsil ultrapreteky. Teraz som prešiel naraz tisíc kilometrov a môj strop sa blíži. Je zaujímavé objavovať limity - fyzické aj psychické -, ktoré človeka dostanú za hranu pohodlia bežného života,“ filozofoval po trase, ktorú prešiel s mininom spánku a iba s pár desiatkami minút oddychu.

Dvořák podal na pretekoch výnimočný športový výkon a po dvoch dňoch regenerácie už dokázal nabehnúť znovu na svoj bežný pracovný aj športový rytmus. Ten zahrňuje najmä futbalové tréningy a zápasy v kombinácii s cyklistikou.

Aj pre smrteľníkov

Ďalší matadori v poradí, Dalibor Nedeľka a Michal Dobiš, dosiahli cieľ so šesť-, respektíve sedemhodinovou stratou za Dominikom. Ale poradie zvyšných pretekárov, čo je podstatou každého iného športu, nikto nesledoval. Boj o takzvanú debnu je na vytrvalostných pretekoch zaujímavý len pre pár športovcov, ktorí podávajú nadľudské výkony. Zvyšok štartového poľa sa snažil dôjsť v čase, ktorý si stanovili, dosiahli cieľ a dokázali si, že môžu fungovať v ťažkých, fyzicky a psychicky náročných momentoch.

Na pretekoch sa zúčastnil aj ich úspešne dokončil Vladimír Žvak. Sedemdesiatjedenročný dôchodca, ktorý s vytrvalostným športom začal pomerne neskoro. Pred piatimi rokmi, keď odchádzal do penzie. Ani on sa na štart nepostavil preto, aby bojoval o umiestnenie. „Vytrvalosť ma zaujíma komplexne. Fyzická aj psychická stránka, stravovanie, pitný režim, regenerácia, logistika pretekov,“ vysvetlil nám ako vytrvalostný nadšenec. Až do pretekov Race through Slovakia nemal odskúšané viacdňové zaťaženie, kde by denne spálil 6 500 kilokalórií. „Pre mňa bola najväčšia výzva vyskúšať to a zistiť, ako sa bude správať telo,“ doplnil. Celú trasu prešiel napokon za 150 hodín a 8 minút.

Najľahšie v regióne

Vytrvalostná cyklistika nie je vo svete neznámym pojmom. Race Across America sa prvýkrát jazdili už v roku 1982 a so svojimi 4 600 kilometrami patria dodnes medzi najnáročnejšie preteky na svete. V Európe sú populárne Transcontinental Race s trasou asi štyritisíc kilometrov, v rámci ktorých musia účastníci prejsť viacerými kontrolnými bodmi - v minulosti bol jedným aj slovenský Sliezsky dom. Už deviaty ročník pretekov sa uskutoční v lete a je o ne taký enormný záujem, že súťažiaci musia najprv vyplniť správne dotazník. Preveruje sa, ako porozumeli pravidlám, a z tých, ktorí úspešne prejdú testom, sa žrebujú budúci účastníci. Vyberú len každého tretieho, ale kým sa posadí na bicykel, musí ešte zaplatiť štartovné 500 eur.

Race through Slovakia neprináša nový koncept pretekov, len sme ho prispôsobili našim podmienkam. Ani v stredoeurópskom regióne nejde o novinku. Rakúšania jazdia pravidelne 2 200-kilometrovú súťaž so štartom vo Viedni, naši severní susedia organizujú Race through Poland, ktorý má dĺžku 1 600 kilometrov. Napriek blízkosti Viedne a tomu, že poľská súťaž každoročne zavíta aspoň päťsto kilometrami na Slovensko, na oboch podujatiach sa zúčastňuje málo našincov. „Aj preto sme sa rozhodli urobiť naše preteky kratšími, aby bola bariéra pre ľudí, vstupujúcich do tejto disciplíny, čo najmenšia. Zaradili sme ich na začiatok sezóny, aby sa skúsenejší jazdci a jazdkyne mohli u nás rozbicyklovať pred náročnejšími podujatiami,“ povedali nám zainteresovaní.

Odhodlané búrať bariéry

Slovákov je na vytrvalostných cyklistických pretekoch, organizovaných v Európe, vždy málo. Aj na spomínaných podujatiach sa objavia maximálne dvaja, traja muži. Ženy nevídame vôbec, no v porovnaní s inými nie sú výnimkou. Na štartovej listine tvoria zakaždým len niekoľko percent, hoci by mohli podávať obdivuhodné výkony. Aj malý počet aktívnych jazdkýň pravidelne dokazuje, že ženy majú na to, aby vytrvalostné cyklistické preteky skončili, ale aj vyhrali.

V roku 2019 tak spravila Nemka Fiona Kolbingerová, keď ako dvadsaťštyriročná vyhrala Transcontinental Race. Trasu dlhú štyritisíc kilometrov prešla za desať dní, dve hodiny a 48 minút. Svojho najväčšieho rivala Bena Daviesa predbehla o osem hodín. „Myslím si, že som mohla ísť rýchlejšie, mohla som spať menej,“ povedala v cieli. Kolbingerová nie je profesionálnou športovkyňou, pracuje ako lekárka a išlo o jej prvé vytrvalostné preteky v živote.

Aj na nultom ročníku Race through Slovakia sa zúčastnili tri ženy. Dve bicyklovali samostatne, jedna sa zapojila do kategórie páry, no ani jedna sa v celkovom hodnotení nestratila. Martina Boháčiková prešla trasu dlhú tisíc kilometrov za 64 hodín a 35 minút a obsadila deviate miesto. Trinásta Lucia Fabiánová skončila s časom 77 hodín a 28 minút. Medzi pármi sa presadila Kristína Galátová s partnerom Petrom Bielikom s časom 90 hodín a 10 minút.

Trasa najkrajšími cestami Slovenska

Preteky Race through Slovakia sa začínali v Bratislave, pokračovali cez Biely kríž do Stupavy. Druhý úsek smeroval do Čičmian, začínal sa v obci Košeca a viedol cez Zliechov. Počas tretieho sa súťažiaci pozreli na Tatry zo severu a prešli poľskou Gubalowkou nad Zakopaným. Ďalšou povinnou časťou bola Kojšovská hoľa pri Košiciach, náročné stúpanie pri metropole východu by obstálo aj na Tour de France. Tomu najviac konkuroval ďalší povinný segment - výjazd k nádrži prečerpávacej elektrárne Čierny Váh. Poslednou etapou bolo stúpanie z Čierneho Balogu a následný zjazd do Hriňovej.

FOTO z Race through Slovakia v GALÉRII>>

Autor: Peter Borko