Tip na článok
Verejná mienka: Podľa najnovšieho výskumu chcú ľudia odluku cirkví od štátu a to, aby sa nemiešali do politiky.

Odluka cirkví od štátu je v nedohľadne. Ak nie úplne nemožná

Odstrihnutie cirkví od rozpočtu aj od zasahovania do chodu štátu je vážnym problémom spoločnosti. Najnovšie to potvrdil aj výskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Galéria k článku (3 fotografie )
Marek Maďarič: Minister kultúry zatiaľ rieši otázku financovania cirkví najmä slovne.
Odluka: Hovorilo sa o nej krátko po revolúcii v roku 1989, napriek sľubom zostáva len frázou.
Kameň úrazu?: Nadštandardná vatikánska zmluva podľa kritikov v skutočnosti vylučuje odluku cirkví od štátu.

Po nástupe Ficovej vlády ohlásil minister kultúry Marek Maďarič vznik novej expertnej komisie, ktorá stanoví súpis majetku cirkví ako prvý krok k sľúbenej odluke. Predstavitelia registrovaných náboženských spoločností vyjadrili ochotu a zástupcovia rímskokatolíckej cirkvi vyhlásili, že pri majetku vraj nechcú nič zatajovať.

Napriek tomu, že v komisii zasadli zástupcovia ministerstva kultúry a financií, Konferencie biskupov Slovenska, Ekumenickej rady cirkví a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, odluka zostáva len hudbou budúcnosti. Napriek tomu, že podľa najnovšieho výskumu je vôľa ľudí jednoznačne za odstrihnutie cirkví od štátu.

Večné sľuby

Reči o odluke cirkví od štátu počúvame už celé desaťročia. Daňoví poplatníci sa na ich činnosť skladajú bez ohľadu na to, či sú veriaci, alebo bezverci. Ide pritom o nemalé peniaze - každý rok je to viac ako 37 miliónov eur, z čoho sa rímskokatolíckej cirkvi ujde čosi vyše 21 miliónov.

Odluku sľubovala cirkevná vrchnosť už pri páde komunizmu, na prvé miesto v požiadavkách ju zaradili predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi na čele s kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom už v roku 1987 a v programovom vyhlásení Verejnosti proti násiliu z novembra 1989 doslova stálo: „Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu.“

Cirkvi podmieňovali odluku reštitúciami, no hoci im boli majetky vrátené už pred rokmi, odluka je stále v nedohľadne. Minulý rok sme požiadali ministerstvo kultúry, aby nás informovalo o výsledkoch práce novozriadenej expertnej komisie.

Po pol roku jej fungovania sme sa dozvedeli len to, že majú „písomné vyjadrenia cirkví, že súpisu sa v zásade nebránia. Jeho získanie najmä v prípadoch najväčších cirkví, ktorých majetok vlastní a spravuje množstvo samostatných subjektov, bude výsledkom procesu, ktorý môže trvať mesiace“.

Nevyhnutné

Po roku sme teda opäť oslovili zúčastnené strany s otázkou, k akým výsledkom komisia dospela, či už vedia predložiť avizovaný súpis cirkevných majetkov a aký je horizont odluky cirkvi od štátu. Z ministerstva kultúry nám prekvapujúco napísali: „Súčasná vláda si nedala za cieľ uskutočniť odluku cirkví od štátu.“

Hovorca Jozef Bednár dodal: „Úplná odluka cirkví od štátu ani nie je možná pre takzvanú vatikánsku zmluvu, podpísanú ešte prvou Dzurindovou vládou.“ Podľa Bednára štát musí počas platnosti tejto zmluvy riešiť financovanie cirkví.

„Na doteraz poslednom, júnovom zasadnutí komisie predložilo ministerstvo kultúry predstaviteľom cirkví tri možné spôsoby ďalšieho financovania."

"Ide o zavedenie príspevkov v závislosti od počtu veriacich, o zavedenie daňovej asignácie alebo ponechanie súčasného systému priamej štátnej podpory cirkvám zo štátneho rozpočtu na platy duchovných. Ak cirkvi neprispejú nejakým svojím návrhom, bude závisieť od budúcej vlády, či sa rozhodne jednu z predložených možností zrealizovať.“

Finančná odluka je len prvým krokom k reálnej odluke cirkví od štátu, avšak kritici už v čase podpisovania nadštandardnej vatikánskej zmluvy upozorňovali na jej nevýhody a ustanovenia, ktoré vylučujú odluku. K stavu, aký funguje v zahraničí, kde sa cirkvi starajú o prevádzku z príspevkov svojich veriacich, máme u nás na míle ďaleko. Problémy však majú aj v cudzine.

Denník Wall Street Journal pred niekoľkými dňami informoval, že za minulý rok nastal v Nemecku najväčší odliv katolíkov a protestantov počas posledného dvadsaťročia - hromadne vystupujú zo svojich cirkví pre neochotu platiť vysoké cirkevné dane.

Nemeckí veriaci totiž musia odvádzať „kostolnú“ daň bez možnosti výberu, kým napríklad v Taliansku či Španielsku sa veriaci môžu rozhodnúť, že svoje peniaze venujú radšej na iné dobročinné účely.

Nemožné?

Aj hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik nám potvrdil: „Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou predpokladá prijatie čiastkovej zmluvy o financovaní cirkvi. Oceňujeme iniciatívu ministerstva kultúry, ktoré vytvorilo prostredníctvom expertnej komisie vhodné prostredie na dialóg k tejto náročnej téme.“

Hoci nám opakovane povedal, že „majetok cirkevných právnických osôb je verejne prístupný každému občanovi prostredníctvom katastra“, realita je úplne iná. Obrovské majetky cirkví sú dnes absolútne neprehľadné - najprv prešli znárodnením počas socializmu a následne reštitúciami.

Napríklad rímskokatolícka cirkev v katastri figuruje pod množstvom rôznych subjektov s rôznymi menami, v praxi je teda nemožné vyhľadať, aké majetky dovedna vlastní aj v najmenšom okrese. Prehľad nám nevedeli poskytnúť ani samosprávy. Navyše, ďalšie financie získavajú cirkvi z kostolných zbierok či cirkevných úkonov, pričom tieto príjmy nemusia priznávať ani zdaňovať.

Z cirkví sa tak stáva akýsi štát v štáte - napríklad len rímskokatolícka cirkev vlastní podľa odhadov štvrtinu všetkých kultúrnych pamiatok, okolo tritisíc nehnuteľností a viac než stotisíc hektárov pôdy a lesov, vďaka čomu sa dnes pokladá za jeden z najmajetnejších subjektov v štáte.

Vôľa

Odstrihnutie cirkví od rozpočtu aj od zasahovania do chodu štátu je pritom vážnym problémom spoločnosti. Najnovšie to potvrdil aj výskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

„Pri otázke o usporiadaní vzťahov štátu a cirkví vidno, že v populácii výrazne dominuje predstava, že by mala existovať odluka štátu a cirkví, čo je najrozšírenejší názor medzi ľuďmi bez vyznania a u ľudí s nezisteným vyznaním, no veľmi silný je aj medzi tými, čo sa prihlásili k nejakému vyznaniu,“ konštatovali akademici po výskume.

Rovnako výrečné sú aj postoje ohľadom toho, aby sa cirkvi nemiešali do politiky a verejného života a venovali sa len svojej náboženskej činnosti: „Výsledky ukazujú vysokú mieru celospoločenského konsenzu, ktorý absolútnou väčšinou, takmer osemdesiat percent, verí, že duchovní by sa mali venovať len čisto duchovným veciam.“

A aká je sebareflexia cirkví? Typická. Akademický výskum jednoducho spochybnili ako tendenčný a manipulatívny.

VIDEO Plus 7 Dní