Lenka Dale

Sudca Okresného súdu Bratislava III Juraj Kapinaj má problém s policajnou NAKA. V minulosti totiž rozhodol, že vyšetrovatelia elitnej NAKA Ján Čurilla a jeho traja kolegovia pôjdu do vyšetrovacej väzby. Policajná inšpekcia ich vtedy obvinila, že zneužívajú právomoc a maria vyšetrovanie. Odvolací krajský súd sa však s Kapinajovým rozhodnutím nestotožnil, obvinenia inšpekcie označil za neopodstatnené a policajtov prepustil z väzby na slobodu.

Tým sa to však neskončilo. Vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota a&nbsp;Štefan Mašin považujú rozhodnutie sudcu Kapinaja za trestný čin ohýbania práva. Čo je ešte určite pozoruhodné - sudca Kapinaj čelí už druhému podozreniu z&nbsp;ohýbania práva.

On totiž schválil dohodu o&nbsp;vine a&nbsp;treste medzi prokurátorom a&nbsp;obvineným Csabom Dömötörom, ktorý sa priznal, že na NAKA krivo vypovedal. Sudca mu odsúhlasil trest 32 mesiacov s&nbsp;podmienečným odkladom na päť rokov. Vyšetrovatelia NAKA usúdili, že k&nbsp;schváleniu dohody sudcom došlo „až príliš rýchlo“, a&nbsp;aj pre to naňho podali podnet pre podozrenie z&nbsp;ohýbania práva.

Kto rieši problémy NAKA so sudcom? Nuž, NAKA...

Je priam do očí bijúce, že niečo tu nie je v&nbsp;poriadku. Kde je aspoň nejaké zdanie nestrannosti a&nbsp;nezaujatosti pri rozhodovaní? Veď tá istá organizačná zložka, teda Národná kriminálna agentúra, rozhodujeo&nbsp;tom, či boli porušené práva jej príslušníkov. Znie to až absurdne.

„Treba len dúfať, že to nie je šikanózny revanš voči sudcovi,“ uviedol na webe pravnelisty.sk sudca bratislavského krajského súdu Peter Šamko.

Sudca Kapinaj sa nevyjadruje, v&nbsp;akom stave sú aktuálne podozrenia voči nemu, nekomentuje ani, že NAKA skúma jeho rozhodovanie voči členom NAKA. „V&nbsp;súčasnosti, ako i&nbsp;vzhľadom na stav a&nbsp;štádium predmetnej trestnej veci sa akokoľvek vyjadrovať nateraz nebudem,“ uviedol sudca pre PLUS 7 DNÍ.

Strohá je vo vyjadrovaní aj polícia. „Vyšetrovateľ NAKA, ktorému bolo trestné oznámenie pridelené, v&nbsp;danej veci koná a&nbsp;aj v&nbsp;nej procesne rozhodne. V&nbsp;súčasnej situácii však nebudeme poskytovať žiadne informácie týkajúce sa procesného postupu alebo dôkazného stavu,“ skonštatovala vedúca tlačového oddelenia Andrea Dobiášová.

Ohýbanie práva je novým trestným činom, ktorý zaviedla do legislatívy 1. januára 2021 ministerka Mária Kolíková a&nbsp;zatiaľ nie je nikde definované, čo ohýbanie práva presne vlastne je.

„Bude na orgánoch, ktoré to budú vyšetrovať alebo prešetrovať, aby nejako sformulovali, a&nbsp;teda vysvetlili, čo tým vlastne zákonodarca myslel,“ povedal nám sudca Peter Šamko.

Nie je jasné, či po novom budú policajti riešiť, ak súdy v&nbsp;odvolacích konaniach zrušia rozhodnutie súdov nižších stupňov. Na tomto princípe je predsa založený celý náš súdny systém. Ročne sú takých prípadov možno stovky. To, že jeden sudca zruší vec inému sudcovi, neznamená, že niekto svojvoľne upravil právo.

Ohýbanie práva považuje doslova za nezmysel bývalý elitný vyšetrovateľ, advokát Peter Vačok, podľa ktorého je úplne dostačujúcim trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. „Poručík polície bude posudzovať úroveň súdneho rozhodnutia?! To je absurdné,“ hnevá sa Vačok. Predkladateľ tohto ustanovenia podľa neho len „chcel ukázať svoju tvár“, aby sa zviditeľnil u&nbsp;voliča. „Je to zmena zákona motivovaná politikou a&nbsp;nie odbornosťou a&nbsp;skutočnou spoločenskou potrebou,“ je presvedčený Vačok.

Nespočetnekrát sa stretla s&nbsp;tým, že súd 2. stupňa zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu, aj dlhoročná bývalá prokurátorka generálnej prokuratúry advokátka Eva Mišíková. Nepozná ani jeden prípad, žeby polícia následne prešetrovala takéto rozhodnutie.

„V&nbsp;našom právnom systéme platí takzvaná dvojinštantnosť konania a&nbsp;v&nbsp;zákone sú zakotvené opravné prostriedky, ktorými sa môžu príslušné subjekty na nadriadenom orgáne domáhať vyslovenia nesprávnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia súdu, ktorý konal na prvom stupni. Súdy rôznych stupňov môžu mať v&nbsp;tej istej trestnej veci odlišný právny názor, za ktorý ani nie je možné sudcu nejakým spôsobom postihnúť,“ vysvetľuje Mišíková.

Advokátka je presvedčená, že aplikácia ohýbania práva bude problematická. Prikláňa sa k&nbsp;názoru, že v&nbsp;skutočnosti nie je evidentný rozdiel medzi trestným činom ohýbania práva a&nbsp;trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa.

O&nbsp;tom, že odlišný názor odvolacieho súdu je bežný jav vo všetkých demokratických krajinách, je presvedčený aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.

„Samozrejme, ak je takáto prax prevažujúcou v&nbsp;zmysle, že prevažujú ‚zrušovacie‘ rozhodnutia nad ‚potvrdzovacími‘, je to signál - napríklad aj na zvýšenie opatrnosti pri kontrole nielen kvantity, ale aj kvality práce konkrétneho sudcu,“ myslí si Hrubala. Právny názor sudcu však musí byť chránený, hoci by bol odlišný od názoru odvolacieho súdu, prízvukuje.

„V&nbsp;odôvodnených a&nbsp;evidentne podložených prípadoch podľa môjho názoru možno zasiahnuť aj prostriedkami trestného práva. Samozrejme, riziko bezdôvodného ‚buzerovania‘ sudcov hrozí a&nbsp;je potrebné ho v&nbsp;čo najvyššej možnej miere eliminovať,“ myslí si Hrubala.

Zdá sa, že prípad sudcu Juraja Kapinaja je precedensom. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s&nbsp;ním NAKA vyrovná. Na otázku, či teraz budú preverovať všetky podnety na odlišné rozhodnutia súdov, neodpovedali. Podľa štatistík vlani dostali 18 podnetov týkajúcich sa ohýbania práva, osem zamietli a&nbsp;v&nbsp;jednom začali trestné stíhanie.