Dedina Veľký Kýr leží medzi Nitrou a Novými Zámkami a pred reguláciou koryta v minulom storočí stredom obce pretekala rieka Nitra. Z nej už zostal len potok Malá Nitra, v ktorom sa mimoriadne začalo dariť inváznemu druhu hlodavca pôvodom z Južnej Ameriky - nutrii riečnej. To sa však niekomu z miestnych prestalo páčiť a zvieratá začal loviť mimoriadne zvláštnym a zároveň krutým spôsobom. Zabíja ich akoby „po indiánsky" - strieľa do nich oceľové šípky pomocou takzvanej fúkačky. Takto zasiahnuté zviera môže v bolestiach zomierať až niekoľko dní.
Kamaráti od potoka
Natália býva neďaleko mosta, kde sa zvyčajne nutrie zdržujú. Je milovníčkou prírody a všetkého živého. Počas obdobia kovidových obmedzení často chodila na prechádzky popri potoku a spriatelila sa nutriami. „Kamarátim sa s nimi. Pre mňa sú to isté, čo pre niekoho psík. Mám k nim citovú väzbu a ony ku mne tiež. Toto už je ich niekoľká generácia,“ hovorí nám a popri tom sa okolo nej začínajú zhlukovať zvieratá z rieky. Hlodavce pri nej strácajú akúkoľvek plachosť a nechajú sa zobrať aj na ruky. „Miláčik môj, poď sem. Toto je ich staršia sestra, toto sú tiež súrodenci,“ ohúri nás svojou znalosťou zvieracej rodiny.
FOTO Premnožené zvieratá si pozrite v GALÉRII>>
Vysvetľuje, že živočíchy sa k nim do dediny dostali ešte v dvadsiatom storočí. Pôvodne sa chovali pre kožušinu a mäso. Keď biznis prestal vynášať, miestni ich vypustili do prírody, kde sa úspešne aklimatizovali. „Nepriplávali sem z Južnej Ameriky, bol to človek, kto ich sem priviezol. To je taký prípad otroctva a rasizmu vo zvieracej podobe. Dovliekli ich sem a nikdy nemali právo na život, nachádza nečakané paralely medzi svetom ľudí a svetom prírody.
Mimoriadne ju zasiahlo, keď si pred týždňami všimla, že sa jej miláčikovia začínajú akosi záhadne strácať z lokality pri mostíku. „Zmizlo osem takých väčších vrátane troch matiek. A potom som našla jedného samčeka, ktorý mal v sebe niečo ako oranžový lievik,“ hovorí s hrôzou v očiach. Najskôr si myslela, že sa mu vo vode zachytil na tele plastový odpad. „Chcela som mu to dať dole, ale zvreskol a ušiel.“ Na druhý deň poprosila o pomoc suseda, miestneho poľovníka. „Keď to z nutrie vytiahol, zostali sme prekvapení. V rukách držal 15-centimetrovú oceľovú šípku, širšiu než telíčko. Hneď ako ju vybral, začala zo zvieraťa striekať svetlá krv. Útočník zjavne zasiahol tepnu,“ opisuje žena nepríjemný zážitok.
Krvácanie sa nakoniec podarilo zastaviť a nutriu pustili späť do rieky. Nemienila to však nechať vyšumieť. Obrátila sa na políciu, no tam jej povedali, že ak nemá v rukách dôkazy či meno podozrivého, nemôžu s tým robiť nič. Ľady sa pohli, až keď požiadala o pomoc organizáciu Sloboda zvierat a téma sa dostala na verejnosť. „Potom sa už policajti ozvali mne, aby som prišla. V Šuranoch som podala trestné oznámenie, povedali mi, že prípadu sa bude venovať envirokriminálka z Nitry,“ prezradila Natália, ktorá netuší, kto by mohol útočiť. „Mne nejde o to niekoho potrestať ani sa nechcem pomstiť. Trest musí slúžiť ako lekcia, aby sa ten, kto to spravil, poučil a prestal robiť tie ohavnosti.“
Prekážajú mamičkám a roľníkom
Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa podala aj Sloboda zvierat, ktorá sa domnieva, že išlo o týranie zvlášť krutým a surovým spôsobom. A to je podľa našich zákonov protiprávne. „Aj poľovný zákon zakazuje pri love používať nástroje a metódy, ktoré by zvieratám spôsobovali dlhodobé utrpenie a trýznivú smrť,“ uviedla organizácia. Ako dodala, fúkačka s kovovými šípkami u nás nepatrí medzi povolené zbrane, aj tak je voľne dostupná v slovenských e-shopoch.
O probléme vie aj starostka Veľkého Kýra Judita Valašková. Aj pre ňu je celý prípad tajomstvom. „Neviem, kto to mohol byť, či nejakí fagani, ktorí to spravili len z rozmaru, alebo niekto, kto tam má záhradu a zvieratá mu prekážali,“ zamyslí sa nahlas s tým, že nechce na nikoho ukazovať prstom. Pár ponosov na vodných chlpáčov pripomínajúcich kríženca bobra a potkana si však už vypočuť musela. „Roľníci, ktorí tam majú polia, sa mi sťažovali, že im vyžierali úrodu. Na veľký počet nutrií sa sťažovali aj mladé mamičky, neďaleko potoka totiž chodia s deťmi na ihrisko.“ Miestna poslankyňa a šéfka občianskeho združenia združujúceho mamičky na materskej Zita Balážiová starostke napísala mail. „Veľa ľudí má obavy, lebo to nie je domáce zvieratko, a ktovie, aké choroby môže rozšíriť. Ako matka mám z toho obavy tiež. Zvieratká možno vyzerajú milo, ale kŕmiť ich netreba, nechceme, aby sa tu rozmnožili,“ uviedla Balážiová.
Doteraz v dedine s cudzokrajnými hlodavcami väčšie problémy nemali, preto ich odlov nerobili. A zmeniť to nechcú ani teraz. „Jedni ich kŕmia, druhí sa ich boja. Ťažko sa medzi nimi robí kompromis . Možno umiestnime tabule s nápisom Zákaz kŕmenia,“ avizuje potenciálne kroky starostka obce.
Miestna žena ich vníma ako domácich miláčikov. FOTO v GALÉRII>>
Podstatný háčik
Miestny poľovník a tajomník združenia PZ Hubert Veľký Kýr Tibor Krajč má na celú vec jednoznačný názor. „Legislatívny rámec je jasný. Je to to invázny druh, čiže celoročne je povolený jeho lov,“ hovorí nám, no druhým dychom dodáva, že také jednoduché to nie je – celá záležitosť má jeden malý, no mimoriadne podstatný háčik. Zóna povoleného lovu sa začína až dvesto metrov od poslednej obývanej budovy. Ak je to bližšie, poľovníci majú ruky zviazané. „Čiže, môžeme ich strieľať, ale nie v dedine.“ Pritom nutrie sa najviac vyskytujú v obci, tam ich aj neznámy útočník vraždil. „Nebezpečenstvo je, že keď sa rozmnožia v tom priestore, môžu spraviť škodu nielen v záhradách, ale aj prenášať choroby,“ vysvetľuje.
Krajč okrem ničenia úrody a šírenia chorôb v prípade nutrií registruje ďalšie riziká. Zvieratá napríklad svojimi norami narušujú hrádze. „Vyzerajú síce milučko, ale majú veľké zuby. Sú schopné napadnúť aj psa,“ upozorňuje Krajč. Riešenie vidí v úprave koryta vodného toku tak, aby sa odstránilo bahno a hlodavce prišli o vhodné miesto na obydlie. Druhým riešením by podľa neho bolo, keby obec vybavila dočasnú výnimku na ich odstrel aj v dedine. „Usmrtenie nutrií oceľovými šípkami odsudzujem. My sme povinní uloviť ich tak, aby zviera netrpelo. Takzvane humánne.“ Nateraz je pripravený s kolegami zintenzívniť lov tam, kde mu to zákon povoľuje. Teda za dedinou.
Bez nároku na veterinára
Štátna ochrana prírody SR (ŠOP) sa - pre niekoho možno prekvapivo - nepostavila na stranu nutrií, ale ich odporcov. Upozornila verejnosť, že zvieratá na Slovensku patria medzi invázne, nepôvodné druhy, čo vzbudzuje obavy. „Predstavujú ohrozenie biodiverzity a spôsobujú straty hospodárskym a bezpečnostným záujmom človeka,“ uviedla ŠOP v stanovisku. Ako dodala, invázne druhy sa nesmú úmyselne držať, rozmnožovať, chovať ani púšťať do voľnej prírody. Pri nedodržaní uvedených opatrení je možné stanoviť pokutu až do výšky 900 eur v prípade fyzických osôb a až do 15-tisíc eur pri podnikateľoch alebo právnických osobách.
Vedúca oddelenia zoológie ŠOP Ivana Havranová vysvetľuje, prečo je to tak. „Väčšie množstvo jedincov dokáže spásť pobrežnú vegetáciu, rozhrabať brehy a vyhrabávať do brehov nory, čím prispieva k brehovej erózii a k zúženiu toku. Úbytok brehovej vegetácie spôsobuje častejšie vybreženie a zaplavenie poľnohospodárskej pôdy, infraštruktúry a môže sa negatívne prejaviť aj na hniezdení niektorých druhov vtákov,“ ozrejmila zoologička. „Pre človeka predstavuje zvýšené riziko prenosu črevných parazitov či bakteriálneho ochorenia,“ dodala.
Stanovisko ochranárov nezostalo bez reakcie Slobody zvierat. „Napriek tomu, že nutrie označila ŠOP za ohrozenie „bezpečnostného záujmu človeka“, dovolíme si pripomenúť, že i keď nutria riečna nepatrí medzi chránené zvieratá a je to zároveň celoročne lovný druh, nesmie byť rovnako ako žiadne iné zviera zraňovaná ani usmrcovaná trýznivým, bolestivým spôsobom,“ reagovali aktivisti. Vyjadrenie ochranárov rozčarovalo aj Natáliu, ktorá ich vraždenie nahlásila. „Súhlasím s tým, že nie je ideálne rozširovať tu nepôvodné druhy. Ale aj ony - ako každá živá bytosť - majú právo na existenciu bez utrpenia.“
Rozhorčila ju aj ďalšia vec. Vzhľadom na to, že nutria je nepôvodný druh, šípkou zraneného jedinca nechcel ošetriť žiadny veterinár. „Tri hodiny som obvolávala záchranárske stanice a veterinárov na celom západnom Slovensku. Nakoniec som sa dovolala na pracovisko Štátnej ochrany prírody v Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy. Pobúrene mi povedali, že starať sa o nutriu je zakázané, pretože je to invázny druh. Vraj mi ju žiadny veterinár neošetrí,“ posťažovala sa milovníčka zvierat. Považuje to za pokrytecké. „Neošetriť zraneného jedinca je podľa mňa to isté, ako neošetriť zraneného Američana a nechať ho na Slovensku trpieť. A keď mu niekto pomôže, ešte navyše môže dostať pokutu 900 eur.“
Najradšej by bola, keby sa juhoamerické hlodavce podarilo odchytiť, sterilizovať a nechať ich v pokoji dožiť. Či sa jej želanie splní, je viac ako otázne
