NaSlovensku je ich vyše sto. Kedysi slúžili na náboženské obrady, potom ich zhanobili gardisti a napokon zničili komunisti. Slovenské synagógy. Sú medzi nimi hodnotné budovy a doklady kultúry slovenských Židov. Tie so šťastnejším osudom po Nežnej revolúcii adaptovali a slúžia na kultúrne účely, iné chátrajú. Svedkom minulosti hrozí deštrukcia, ba niekde sa na ne ide bagrami. Za katastrofálny stav sú zodpovední naši volení zástupcovia a primátori.

Bagrom na synagógu

Mesto Rajec sa skloňuje posledných pár rokov aj pre kontroverzné kroky primátora Jána Rybárika. Zviditeľnil sa odhalením busty Ferdinanda Ďurčanského, odsúdeného vojnového zločinca a antisemitu, ktorá tróni na centrálnom námestí. Najnovšie v Rajci zbúrali synagógu stojacu len pár krokov od námestia ako nemý svedok po zavraždených Židoch. Dnes tu už žiadny nežije. Synagóga slúžila počas komunizmu ako sýpka, budova nebola vyhlásená ani za kultúrnu pamiatku. Pamiatkari však hovoria, že mali záujem.

„Vyhlasovať pamiatky bez záujmu, ba takmer proti vôli vlastníka, dokonca ak je ním mesto, je ťažké, zvlášť keď chýba spätná väzba,“ hovorí Vladimír Majtan z Krajského pamiatkového úradu v Žiline. Primátor Rybárik na zasadnutí zastupiteľstva predniesol podľa zápisnice v máji zámer nového investora. Hlasovali zaň takmer všetci poslanci. Na mieste zbúranej synagógy má stáť parkovisko či polyfunkčný objekt. Investorom je žilinská firma Matea, s. r. o., kde je konateľ Michal Krnáč.

Osoba s rovnakým menom a bydliskom mala v minulosti blízko k podnikateľom okolo bývalého šéfa národniarov a exprimátora Žiliny Jána Slotu, jedna jeho firma figurovala aj pri kúpe športovej haly v Žiline v posledných dňoch Slotovho primátorovania. Primátor Rybárik v minulosti kandidoval za koalíciu Smer-SNS-HZDS. Proti zámeru bola jediná poslankyňa Zuzana Žideková. „Ďalší kus rajeckej histórie padne za obeť dobe budovania multifunkčných objektov,“ dôvodila. Je presvedčená, že historické objekty by sa mali zachovať. „Pri pohľade na staré fotografie vidieť, aké krásne budovy stáli na rajeckom námestí,“ dodáva.

Osud synagógy však napokon spečatil bager. Ignorancia a nezáujem už v minulosti vymazali z mestskej mapy židovský dom rodiny Mahrerovcov, ktorý pred rokmi vyhlásili za pamiatku. Takisto roky chátral, až spadol a bol vyradený zo zoznamu pamiatok. „Mesto ako vlastník má mať vždy prvoradý záujem a rajecká synagóga nemala padnúť. V súčasnom svete sa kostoly nebúrajú. Išlo o unikátny priestor, aký mesto nemá,“ krútia hlavou pamiatkari. Podľa nich je namieste otázka, prečo šesťdesiat rokov po vojne nemá mesto Rajec morálny problém zlikvidovať posledný pamätník po Židoch a miesto toho odhaľuje busty ľuďom ako Ďurčanský.

Kritický stav

Aj v iných mestách riešia problémy so synagógami. Synagógu v Trenčíne nedávno zatvorili, keďže jej strecha je v havarijnom stave. Budova patrí židovskej obci, ktorá ju prenajala. V poslednom desaťročí slúžila ako výstavná sieň. Stavba s maursko-orientálnymi prvkami si však v minulosti užila svoje. Nacisti a gardisti v nej rozmlátili zariadenie. Pamätníci hovoria, že vojaci vtrhli dnu na koňoch. Za socializmu z nej spravili skladisko, vtedajšia rekonštrukcia jej skôr uškodila.

„Pri rekonštrukcii zničili podlahu a ťažko poškodili akustiku, premaľovali bohatú art- -déco výzdobu. Opláštenie strechy urobili nekvalitne a neodborne zmenili niektoré časti tak, že po rokoch opráv potrebuje strecha zásah väčšieho rozsahu,“ vysvetľuje správkyňa trenčianskej synagógy Oľga Hodálová. Výrazné zatekanie sa prejavilo najmä počas nedávnych veľkých dažďov a situáciu musia riešiť do príchodu zimy, aby nezamrzla voda v múroch. „V čase, keď všetky inštitúcie majú schválený rozpočet na kalendárny rok, je ťažké získať neplánované financie,“ priznáva Hodálová.

Rozhodli sa preto vypísať verejnú zbierku. Veria, že občanom mesta i príslušným inštitúciám, mestu Trenčín a Trenčianskemu samosprávnemu kraju, na budove záleží. Aj v budúcnosti chcú, aby slúžila ako galerijný priestor na koncerty, malé divadelné formy či literárne besedy. V synagóge sú tiež umiestnené tabule s menami obetí holokaustu z Trenčianskeho okresu.

Keď peniaze nestačia

Komplikácie sa vyskytujú, aj keď sú peniaze. Príkladom je Lučenec, ktorý dostal na obnovu schátranej synagógy nenávratný príspevok z eurofondov 2,3 milióna eur. Rekonštrukčné práce sa však musia skončiť do októbra, pritom v marci sa ešte len riešilo verejné obstarávanie a dodávateľ má tak sotva pár mesiacov na dokončenie. V prípade neriešenia problému hrozí úplná deštrukcia budovy. „Mesto urobí maximum aj v spolupráci s realizátorom stavby, aby sa práce ukončili do konca októbra,“ dušovala sa hovorkyňa mesta Michaela Hrnčiarová. Synagóga by mala po oprave slúžiť na kultúrne účely.

V ohrození

Aktuálne je ohrozená budúcnosť synagógy v Bytči. Situáciu navyše komplikuje, že budovu a pozemok pod ňou vlastnia rôzni majitelia. Ošarpaná budova z devätnásteho storočia pôsobí vedľa zámku ako päsť na oko a hoci má po rokoch chátrania šancu ožiť, polená pod nohy jej hádže priamo vedenie samosprávy. Aspoň tak to tvrdia kritici primátora Miroslava Minárčika. Mesto môže dostať budovu bezplatne do daru od pôvodného vlastníka a núka sa tiež možnosť výhodnej kúpy pozemkov. Poslanci už schválili uznesenie, no primátor ho odmietol podpísať.

„Toto správanie ide proti záujmom mesta, pretože môžeme výhodne získať jedinečnú pamiatku a požiadať o dotáciu na obnovu z ministerstva kultúry. Pri obštrukciách zo strany primátora môžeme o všetko prísť. Ak mesto synagógu nezíska, hrozí jej deštrukcia,“ hovorí mestský poslanec Michal Filek. Otázky sme adresovali aj mestu, ale do uzávierky nám neodpovedali. Nezávislí poslanci chcú na najbližšom rokovaní prelomiť veto primátora. „Ak sa nám to nepodarí, prídeme aj o možnosť žiadať o podporu z ministerstva,“ podotýka ďalší mestský poslanec Branislav Šušolík.

V synagóge usporiadali deň otvorených dverí s dobrovoľnou zbierkou, v meste sa šíri petícia. Okrem iného sa v nej píše: „Nedovoľme človeku, ktorý mesto devastuje fyzicky aj morálne, aby zlikvidoval aj našu synagógu.“ Poslanec Michal Filek dodáva: „Primátor vie byť až nebezpečne cynický. Na zasadnutí mestskej rady na margo zlého stavu synagógy vyhlásil, že za to môžu Židia sami. Židia, ktorí počas druhej svetovej vojny zahynuli, môžu za to, že bytčianska synagóga sa rozpadá. V renesančnom zámku by sme chceli zriadiť Thurzovo mestské múzeum, čo by so zrekonštruovanou synagógou isto pritiahlo turistov a prejavilo sa na príjmoch mesta.“

Za záchranu synagógy sa postavili aj pamiatkari. „Je to jedna z troch najhodnotnejších synagóg v celom kraji, jej záchrana a obnova je našou prioritou,“ zdôrazňuje riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš. Vedia vraj pomôcť radou a intenzívne by podporili i žiadosť o grant. „Budova má nespornú hodnotu, jej trojloďový interiér je dobre zachovaný a nachádza sa v jedinečnom geopriestore vedľa Bytčianskeho zámku a Sobášneho paláca. Ak by sa stala kultúrnym centrom, mesto by tým iba získalo.“ Podľa Dudáša by mohlo nadviazať na tradíciu humanistického renesančného centra, akým bolo v sedemnástom storočí za palatína Juraja Thurza.

Začarovaný kruh?

Nie je to len vulgárny výrok bytčianskeho primátora či zbúranie synagógy v Rajci. Samosprávy často argumentujú nezáujmom zo židovskej strany. Napríklad rajecký primátor Rybárik nám na otázku, či považuje zbúranie synagógy za optimálne riešenie, odpísal: „Na tento dom bolo vydané asanačné rozhodnutie. Mesto opakovane vyvíjalo aktivity ohľadom využitia spomínaného objektu, židovská obec ani iné subjekty neprejavili o objekt záujem.“ Podľa členov židovskej komunity sú takéto argumenty zavádzajúce.

Predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline Pavel Frankl oponuje: „Počas vojny našich predkov najprv zbavili ľudských práv, obrali o zdroj obživy a majetok, vyviezli do vyhladzovacích táborov a takmer všetkých vyvraždili. Pred vojnou žilo na Slovensku 135-tisíc Židov, dnes je nás do päťtisíc.“ Vyčísľuje, že na Slovensku zostalo viac ako sedemstopäťdesiat cintorínov a vyše sto synagóg, z ktorých je v majetku židovských náboženských obcí zhruba dvadsať. „Nemáme kapacity ani zdroje - ľudské či finančné -, aby sme sa o ne vedeli adekvátne postarať.“

Frankl hovorí, že podporujú záujem o zmysluplné využitie synagóg, napríklad symbolickým prenájmom. Teší ich, ak dnes slúžia na kultúrne účely. Rozdiel v kresťanskom a židovskom prístupe sa totiž týka aj chrámu. Kým kresťanský kostol sa vysvätí a takým je až do prípadného odsvätenia, synagóga je posvätnou budovou vtedy, ak sa v nej nachádzajú zvitky Tóry. Keď sa Tóra zo synagógy odstráni, stáva sa pre Židov obyčajnou budovou.

Popolušky

Slovenské synagógy sú vlastne tak trochu popoluškou. Hoci sa nachádzajú uprostred našich miest, zavše akoby nemali pána. „Nerozumiem tomu postoju,“ zamýšľa sa šéf žilinských pamiatkarov Dudáš. „Neviem, či je v tom latentný antisemitizmus, alebo len naša celková neúcta k minulosti. Nejde len o istú morálnu povinnosť, ale aj o obnovu synagóg ako historických pamiatok, ktoré už nebudú slúžiť na sakrálne účely, ale budú mať výsostné kultúrne poslanie. Tento macošský prístup je o to nepochopiteľnejší, že ide o naše vlastné dejiny, naše spoločné hodnoty.“

Zatiaľ čo rajeckú synagógu zničili a ďalšie chátrajú, iné ožili a stávajú sa kultúrnymi stánkami. Jedným z projektov je synagóga v Žiline. Budova za komunizmu slúžila ako kino, dnes jej využitie vzalo do rúk združenie Truc sphérique. Od židovskej obce si ju prenajali na tridsať rokov za symbolické nájomné. „Získali sme dôveru pre náš zámer, lebo sme chceli pamiatku zachrániť pred komerčným využitím,“ hovorí šéf združenia Marek Adamov.

Sformovali dvadsaťčlenný tím, financie získavajú z grantov, medzinárodných fondov aj z verejnej zbierky. „Povedali sme si, že to chceme urobiť za milión eur a držíme sa toho. Naším zámerom je nielen obnovená stavba neologickej synagógy od architekta Behrensa, ale aj nový život v nej. Nová synagóga bude kunsthalle - chceme, aby to bolo niečo, čo je živé a vytvára most medzi umením a divákmi, ale aj politikou a spoločnosťou.