Oklamal Andrej Kiska voličov, keď sa tak rýchlo po voľbách stiahol z politiky a mandát ani nezačne?

Oklamal, to je príliš silné slovo, nepovedal by som to takto, že by urobil nejaký podvod na voličoch. To by sa dalo povedať aj o Lucii Ďuriš Nicholsonovej. Ona tiež vo voľbách kandidovala a mandát poslankyne národnej rady nezačne, zostáva na pozícii europoslankyne v Bruseli.

Rozdiel je, že ona bola síce ťahúňom kandidátky SaS, ale nie jej líderkou. Kiska je lídrom a zakladateľom Za ľudí.

Áno, situácia v tomto je iná. Andrej Kiska skutočne založil stranu, dal jej tvár, svoje meno a ľudia stranu volili hlavne kvôli nemu, mnohí do nej aj kvôli nemu vstúpili. Do istej miery môžeme hovoriť o tom, že sklamal očakávania, ktoré do neho voliči vkladali. To je jednoznačné. Dostal preferenčné hlasy, ľudia verili, že bude bojovať. To, že odíde z politiky a z politickej strany, ktorej dal svoju značku a podobu, určite môže u mnohých ľudí vyvolať rozpaky a asi aj rozčarovanie.

Bude strana Za ľudí len ďalšou stranou na jedno volebné obdobie? Alebo toto opustenie otca-zakladateľa nejako rozdýcha?

To je ťažko povedať, sme len na začiatku volebného obdobia. Mnohé bude závisieť od toho, ako sa strana bude v parlamente a vo vláde profilovať. Je fakt, že strana je mladá a to sťažuje jej možnosť dlhodobého etablovania. Z tých dlhodobejších politických harcovníkov v nej je asi len Veronika Remišová, všetci ostatní sú ľudia, ktorých politická kariéra začala touto stranou. Tí, ktorých Kiska do politiky vytiahol, budú len ťažko voličov presviedčať, že strana má na scéne vydržať.

Takže ste skôr pesimistický?

Netvrdím, že sa to podariť nemôže, pretože predpoklady na vytrvanie majú. Politický osud a osud politickej strany majú vo svojich rukách. Samotný Kiska im to odchodom z politiky poriadne skomplikoval.

Je podľa vás v poriadku, že koniec Kisku sme sa dozvedeli najskôr v dohadoch od Richarda Sulíka a neskôr z úst Veroniky Remišovej? Teraz to vyzerá, že sa akoby vyhovoril na svoje zdravie...

Viete, aj takáto komunikácia môže vyvolávať rozpaky. Od politika, ktorý bol prezidentom republiky, ktorý mal ešte nedávno 40 percentnú dôveru v rebríčkoch zo strany občanov, sa očakáva asi odchod v trochu inom štýle. Respektíve taký rýchly odchod z politiky sa neočakával. Ak ho k tomu donútili zdravotné dôvody, určite mal mať ten odchod inú formu.

Nie je toto rozhodnutie zo strany Andreja Kisku vlastne racionálna kalkulácia? Jeho strana sa dostala do parlamentu len tesne, chcel byť premiérom, ambícia sa nenaplnila, tak poslancom nebude a takto si môže aj zachovať výhody, ktoré mu status exprezidenta ponúka?

Nad tým je ťažko špekulovať. K jeho hlavnej motivácii je ťažko niečo povedať, pretože ak sú ňou skutočne zdravotné dôvody, asi sa zhodneme, že všetko ostatné musí ísť bokom. Do tejto roviny, že by sa ulakomil na vodiča, ochranu či oslovenie pán prezident, by som to nechcel posunúť. Myslím si, že Andrej Kiska je tak zabezpečený, že si to môže zabezpečiť sám. To zrejme rolu nehralo. Skôr  je zaujímavá iná vec: do prezidentského paláca sa dostal ako Ficova antitéza. Ešte si pamätáme tie voľby v roku 2014, kedy sa ľudia rozhodovali medzi Ficom a neFicom. Toto poukazuje na to, že len stavanie sa do pozície protikladu Smeru nestačí na to, aby bol niekto v politike dlhodobo úspešný. Je to teda v tomto smere istý odkaz iným politikom. Treba mať aj program a nepostaviť svoju politiku len na vymedzení sa k Smeru. To je málo či už pre stranu alebo pre konkrétneho politika. Lebo takto to teraz vyzerá, že Andrej Kiska nekončí len pre slabú podporu jeho strane vo voľbách, ale aj kvôli nenaplneným osobným ambíciám.

Kariéru Andreja Kisku na FOTOGRAFIÁCH si pozrite v GALÉRII.