Miroslav Hlivák je od roku 2017 predsedom Úardu pre verejné obstarávanie. Predtým pôsobil ako advokát aj v jednej z najväčších právnych firiem na Slovensku. Nebýva veľmi zvykom, že sa na Slovensku postavia vláde úradníci z nezávislých kontrolných úradov tak, ako to aktuálne robí on. Prečo sa musel ozvať? V čom vidí zo strany vlády pokus o demontáž úradu, ktorý vedie? Dočítate sa v rozhovore.

Mali ste ťažký rok, na covid zomrela vaša prechodkyňa Zita Táborská a pred Vianocami ste uvideli znenie zákona o obstarávaní, ktorý vás hnevá. Aká je aktuálne nálada na vašom úrade?

Pokiaľ ide o pani Táborskú, tak každá strata ľudského života je samozrejme smutná udalosť. Úrad a zamestnanci si uctili jej pamiatku. Pokiaľ ide o náladu, myslím, že je pracovná. Veríme, že naša práca má zmysel. Ako uvádzate, do činnosti nášho úradu má skutočne zasiahnuť novela pána vicepremiéra Holého, ktorá bola robená za zatvorenými dvermi a na ňu nadväzujúca novela z dieľne pani ministerky Kolíkovej. Sme teda v očakávaní, ako sa to vyvinie, pretože návrhy, ktoré sú na stole, zasahujú aj do našej práce ako nezávislého kontrolného úradu.

Vy ste si ochorením na covid prešli vlani v marci, ako jeden z prvých známych ľudí. Ako hodnotíte zvládanie situácie vládou?

Som z lekárskej rodiny, vždy dám na odborníkov, ktorí stanovujú pravidlá, ktorí radia, ako sa vyhnúť ochoreniu. Myslím si však, že východiskom zo situácie je jednoznačne očkovanie.

S manželkou a deťmi som bol jedným z prvých, ktorí ochoreli. Z osobných skúseností teda môžem povedať všetkým, ktorí ešte pochybujú, že to nie je žiadna chrípka. Má oveľa ťažší priebeh, takže vyzývam ľudí k opatrnosti, keď toto ochorenie hodnotíme.

Keď sa pozeráte na manažment krízy z pohľadu vašej špecializácie – verejných nákupov – čo vidíte?

Úrad vypracoval zásadnú novelu obstarávania, ktorá reaguje aj na situáciu s pandémiou. Pán vicepremiér Holý aj vláda ju majú na stole. Je mi ľúto, že sa na ňu nepozerá ako na odborný materiál, lebo práve z neho by vláda mohla čerpať návody a metódy na rôzne situácie, pred ktoré ju vírus stavia. Mimochodom novela, ktorú pripravili pán Holý a pani Kolíková práveže vôbec nereaguje na covid.

Váš úrad je v rebríčku nezávislosti za generálnou prokuratúrou, za políciou, za RTVS, hoci tieto orgány sú častejšie kritizované ako ÚVO. Prečo je to tak?

Aj my sme sa na to pýtali INEKO, ktorá rebríček zostavuje. Rovnako ako vy som si to v roku 2018 chcel nechať vysvetliť. Zaujímalo ma, prečo také umiestnenie, keď sa úrad pod mojim vedením snaží robiť veci inak ako v minulosti aj otvorenejšie komunikovať. Veď robíme veľké kontroly, dávame transparentný odpočet činnosti, prekopávame legislatívu tak, že si sami pletieme na seba bič, aby sme vytvárali inú nákupnú kultúru, ako doteraz. Dostal som odpoveď, že sa rebríček zostavuje podľa toho, ako sú zakotvené pravidlá v zákone, nie teda podľa reálneho výkonu. Aj preto navrhujeme, v spolupráci s INEKO, viac posilniť nezávislosť úradu, aby predsedu nevolil parlament na návrh vlády, ale aby ho volila národná rada na základe verejného vypočutia s tým, že by mal posledné slovo prezident. Chceme, aby predkladal predseda odpočet svojej činnosti do národnej rady, aby sme sa vyhli situáciám, kedy sa zvolí niekto, ale potom o jeho práci už nie je počuť.

Brzdí čerpanie eurofondov, v ktorom je Slovensko na chvoste EÚ, to, že máme komplikované pravidlá verejných súťaží?

Ak by bola tá revolúcia mala byť dobrou revolúciou, prečo predkladatelia neviedli odbornú debatu pred zverejnením znenia zákona? Prečo boli tieto zmeny predložené len tlačovou správou, kde bolo inak mnoho neprávd. Prečo bol čas na pripomienkovanie v sviatočnom období? Prečo tieto zmeny neodkonzultovali s Európskou komisiou? A teraz k tým číslam. Priemerná eurofondová zákazka podľa Transparency trvá na Slovensku 10 mesiacov, nám to vyšlo 354 dní, takže to zhruba sedí. Neeurofondová zhruba 3 mesiace, naše čísla hovoria 96 dní, sedí. Áno, fondové zákazky trvajú dhšie ako neeurofondové, ale zďaleka nie tak dlho, ako tvrdí Štefan Holý. Ak použil tie za zákazky nad 20 miliónov a povedal, že trvajú viac ako 600 dní, nehovoril pravdu. Už dnes je to 226 dní podľa Transparency- ide o zákazky z rokov 2015-2019 a týka sa to ročne asi 30 súťaží. Podľa našich čisiel, ktoré máme zo štatistík z rokov 2018-2020, tieto súťaže dnes trvajú v priemere 234 dní od vyhlásenia súťaže v európskom vestníku až po podpis zmluvy. Problém nie je v podmienkach verejného obstarávania, ale v množstve úradov a orgánov, ktoré súťaž kontrolujú. Tu sa to zdržiava.

Súhlasíte, že verejné obstarávanie je komplikované aj pre malých vyhlasovateľov, teda obce, aj pre podnikateľov, ktorých to niekedy odrádza uchádzať sa o zákazku. Metodiku, otázky, rady, rieši váš úrad najnovšie aj v podcastoch. Počúvajú sa?

Áno, máme na ne dobré ohlasy. Verím tomu, že aj takouto modernou formou sa nám podarí dať jasné odpovede na mnohé otázky, ktoré si rôzne strany v procese obstarávania kladú. Ja som za otvorenú komunikáciu, podcast je výborná forma aj teraz, keď sa veľa stretávať nedá. Spomínam si, ako mi pred pár romi povedal jeden z najdlhšie slúžiacich županov, Milan Belica v Nitre, že prvýkrát vidí živého predsedu ÚVO. Dnes sa cestovať po Slovensku nedá, tak aspoň audio formát môže poslúžiť.

Celý rozhovor s predsedom Úradu pre verejné obstarávanie Miroslavom Hlivákon si prečítajte v týždenníku PLUS 7 DNÍ

Na fotke je predseda ÚVO Miroslav Hlivák.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO