Martina Vajdu z Bábu trestným rozkazom uznali za vinného z trestného činu podvodu. Odsúdili ho na dvojročný pobyt za mrežami s podmienečným odkladom a uložili mu aj peňažný trest štyritisíc eur. Štyri hektáre ornej pôdy, ktoré podľa právoplatného rozhodnutia získal podvodom, však Vajda pôvodným vlastníkom nevrátil. Počkal si päť rokov a pozemky predal Poľnohospodárskemu družstvu vo Veľkom Záluží.

V dobrej viere

Inštitút vydržania umožňoval stať sa oficiálnym vlastníkom pôdy ľuďom, ktorí pozemky užívali minimálne desať rokov v dobrej viere, že im patria. Spomínané pozemky vo Veľkom Záluží boli ornou pôdou a obhospodarovalo ich tamojšie družstvo. Nájomné za pôdu platilo ľuďom z obce. Išlo však o vlastníkov, ktorí neboli zapísaní na list vlastníctva, ale mali iba listiny preukazujúce nadobudnutie vlastníckeho práva. Túto situáciu mnohí poznajú, bola to daň minulých režimov, keď sa do pozemkových evidencií zapisovali len mená vlastníkov a ďalšie identifikačné údaje chýbali. Dedičstvá teda neboli spísané u notára a pozemky spravoval Slovenský pozemkový fond.

Práve túto skutočnosť využili rôzni chytráci. Obyvateľom obce, ktorí mali na pozemky nárok, podstrčili na podpis spolu s inými dokumentmi aj vyhlásenie, na zá­klade ktorého získali na pozemky vlastnícke právo vydržaním. Na legalizáciu vlastníctva potrebovali okrem čestného vyhlásenia priazeň zástupcu obce, v ktorej katastri sa pozemky nachádzali. Obec sa totiž musela ku každej notárskej zápisnici o vydržaní vyjadriť.

OKRESNÝ SÚD V NITRE Obžaloba na Tkáča tam leží „ladom“ už od roku 2013.
Zdroj: HENRIETA ĎUROVOVÁ

Ruka v ruke so starostom

V decembri 2005 takto získal skoro štyri hektáre ornej pôdy aj Martin Vajda. Vtedajší starosta Veľkého Zálužia Karol Bútora nemal výhrady, aby sa podvodníci stali vlastníkmi pozemkov. Vajda zastúpený právnikom a bývalým šéfom obecnej spoločnosti pre podnikateľskú činnosť vo Veľkom Záluží Františkom Tkáčom navštívil notárku Helenu Rozborovú, aby do notárskej zápisnice spísala osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva spomenutých pozemkov. Notársku zápisnicu potom doručil František Tkáč na Správu katastra v Nitre a kataster Vajdu zapísal ako majiteľa pozemkov.

Skutoční majitelia sa o pochybných prevodoch dozvedeli náhodou. Napríklad pri žiadostiach o povolenie prechádzať cez pozemok zistili, že namiesto troch pozemkov vlastnia iba jeden. V katastri je ako vlastník zrazu zapísaný niekto cudzí. Prevody pozemkov začala vyšetrovať polícia a súd konštatoval, že Martin Vajda je podvodník.

Kupoval ukradnuté

Vajdu síce odsúdili za podvodné získanie pozemkov, ale trestný rozkaz ani žiadne iné rozhodnutie mu neprikazovalo tieto pozemky vrátiť. Očakávať od podvodníka slušnosť v podobe napravenia ním spáchaných krívd sa ukázalo ako veľmi naivné.

Vajda nechal pozemky nejaký čas na pokoji, ale keď ani po piatich rokoch nikto neriešil, že je v katastri stále zapísaný ako ich vlastník, rozhodol sa ešte na nich zarobiť. Pekne-krásne ich predal Poľnohospodárskemu družstvu Veľké Zálužie, ktoré kedysi tú istú pôdu užívalo a platilo za jej užívanie pôvodným vlastníkom. Predseda družstva Jozef Páleník, ktorý kúpnu zmluvu podpísal, musel tušiť, že si vyrába problémy. V trestnom konaní voči Vajdovi vystupoval ako svedok, a teda vedel, že Vajda nemohol pozemky legálne vydržaním získať. Navyše bola na liste vlastníctva, ktorým sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy Vajda preukazoval, vyznačená poznámka o stíhaní obvineného. Napriek tomu družstvo kúpnu zmluvu uzavrelo.

Jozefovi Páleníkovi do reči na túto tému veľmi nie je. Ani telefonicky, ani osobne. „Majú to naši právnici, my sme boli uvedení do omylu,“ tvrdil a nebol ochotný ďalej sa s nami rozprávať. Možno preto, že tuší, že táto kúpa bude mať nemilú dohru. Na nitrianskom súde totiž už leží žaloba o určenie, že spomínané pozemky patria do dedičstva po pôvodnom vlastníkovi. Paradoxne, túto žalobu na súd podal prokurátor a nie Slovenský pozemkový fond, ktorý dotknuté pozemky spravoval. Žalôb v súvislosti s týmto prípadom je na súde podaných viacej.

SKRÝVA SA Podľa obvinenia sa Tkáč obohatil o vyše 660-tisíc eur.
Zdroj: HENRIETA ĎUROVOVÁ

Zaspali?!   

V tej istej kauze bolo s Vajdom právoplatne odsúdených desať osôb. Podobným spôsobom získala pozemky aj manželka Františka Tkáča, tá však na súde poprela, že by vydržané pozemky užívala, ba dokonca aj to, že by ich vydržala. Súd jej uveril a spod obžaloby ju oslobodil. Napriek tomu pozemky dedičom dobrovoľne nevrátila, zakročiť musel prokurátor. František Tkáč honosiaci sa titulom JUDr. sa podľa obvinenia obohatil o 667 384 eur, ale ako jediný z prípadu sa zatiaľ na súde nedočkal právoplatného rozsudku.

„Vami označená osoba nebola doposiaľ právoplatne odsúdená. Obžalobu podal prokurátor okresnému súdu 20. 12. 2013 celkovo za štyridsaťdva skutkov,“ hovorí hovorca Krajskej prokuratúry v Nitre Jaroslav Maček.

Obžaloba teda leží na Okresnom súde v Nitre už sedem rokov. Slovo „leží“ presne definuje stav prípadu. Lebo doposiaľ neprebehlo ani jediné pojednávanie. Spis už musel zapadnúť prachom. Na otázky, ako vôbec mohlo k takej nehoráznej nečinnosti dôjsť a či predseda súdu situáciu riešil, napríklad návrhom na discip­linárne konanie voči zákonnému sudcovi, sme z nitrianskeho súdu dostali nasledujúcu odpoveď: „V konaní 1T/135/2013 boli doteraz vykonané viaceré procesné úkony. Vyhotovovali sa rozsiahle znalecké posudky. V roku 2019 došlo k zmene zákonného sudcu. Zákonná sudkyňa po preštudovaní spisu vytýčila termín pojednávania na 19. 5. 2020.“