Košický okresný súd v stredu oslobodil spod obžaloby ďalších troch Rómov, ktorí boli obvinení z krivej výpovede proti policajtom zasahujúcim pri razii v roku 2013 v osade v Moldave nad Bodvou. Aj v prípade Milana Hudáka, Rolanda Danča a Júliusa Hudáka prokurátor ustúpil od obžaloby. Verdikt súdu je právoplatný.

Posledná šestica

Ďalších dvoch obžalovaných Róberta Rybára a Leonarda Horvátha v samostatných konaniach súd oslobodil už v máji. Obžalovanou tak ostáva posledná zo šestice Rómov v tejto kauze, Irena M., u ktorej prokurátor žalobu nestiahol.

Pri kontroverznej akcii 19. júna 2013 v rómskej osade na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou zasahovalo viac ako 60 policajtov. Šiesti Rómovia vypovedali, že ich bezdôvodne a brutálne bili. Podľa inšpekcie Ministerstva vnútra (MV) SR, ktorá zásah neskôr preverovala, však policajti konali v súlade so zákonom. Prokuratúra následne Rómov, pôvodne v pozícii poškodených, obžalovala z trestného činu. Tí vinu odmietali a celý proces vnímali ako nespravodlivý.

V prípade piatich obžalovaných prokurátor v marci tohto roku ustúpil od obžaloby. Stalo sa tak po stanovisku Generálnej prokuratúry (GP) SR a prehodnotení skutkového stavu veci, ako aj po verdikte Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu zo septembra 2020, ktorý vyhovel sťažnosti dvoch obžalovaných a priznal im odškodnenie. O sťažnosti ďalších ESĽP stále rozhoduje.

Podľa právneho zástupcu obžalovaných Romana Kvasnicu orgány činné v trestnom konaní v prípade jeho klientov od počiatku porušovali ich základné ľudské práva a slobody. „Pokiaľ nebudú oslobodení všetci šiesti obžalovaní, tak nebudeme spokojní a ten náš cieľ zatiaľ nie je splnený,“ uviedol pre novinárov. V prípade Ireny M. konštatoval, že jeho klientka nevie čítať a písať, nevie po slovensky a viac menej ani po maďarsky a nemala ani prehľad, z čoho je vlastne obvinená. „V minulosti deväť razy odsúdená, ako sme zistili z trestných spisov, ktoré sme si vyžiadali, ani raz nebolo konštatované, že pani M. nevie písať, čítať, ani raz tam nebol prítomný tlmočník. Nevieme, prečo prokurátor u nej nepostupoval obdobným spôsobom ako v tých piatich trestných veciach,“ povedal Kvasnica.

Na obžalobe Ireny M. okresný prokurátor naďalej trvá. „U tejto obžalovanej na rozdiel od ostatných obžalovaných v uvedenej trestnej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre ustúpenie od obžaloby. Podľa názoru prokurátora v jej prípade pri súčasnej dôkaznej situácii je možné očakávať uznanie viny za žalovaný trestný čin,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Krajskej prokuratúry Košice Jarmila Janová.

Rozhodnutie víta

Na stredajších súdnych pojednávaniach s oslobodzujúcimi rozsudkami bola prítomná aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. „Som rada, že nastal tento výsledok, pretože pre tých ľudí, ktorých sa osobne týkalo to začaté konanie a samotná razia v roku 2013, znamená ukončenie jedného veľmi ťaživého príbehu, ktorý si od nich vyžadoval aj takú statočnosť, aby v boji so štátom neprestali a trvali na svojom podaní toho príbehu tak, ako ho vnímali. Verím, že pre nikoho ďalšieho už za podobných podmienok a situácie taký príbeh nezačne, pretože to je prístup, ktorý je založený na represii a ten nás skrátka nevie doviesť do stavu, kde si má Slovensko zastať svoje miesto v 21. storočí,“ povedal novinárom. Aj v prípade šiestej obžalovanej verí v konečný spravodlivý výsledok.

Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) víta rozhodnutie košického okresného súdu. Ministerka to uviedla na sociálnej sieti.

"Zároveň však vnímam, že ten, kto má cit pre ľudské práva, musí mať silnú pachuť v ústach z toho, že prípad policajnej razie v Moldave nad Bodvou bol po ôsmich rokoch stále na súde nie z dôvodu, že sa hľadá odpoveď na otázku, kto je vinný za násilnosti v osade, ale na otázku, kto povedal, že to tak nebolo," podotkla s tým, že osem rokov trvajúceho trestného procesu musí poškodiť každého, osobitne ľudí, ktorí sú obeťami celého trestného procesu. "Pretože spravodlivosť, čím dlhšie sa na ňu čaká, tým menej sa z nej získa, až sa môže stratiť úplne v čase," zdôraznila.

V tejto súvislosti považuje za dôležité, že SR je členskou krajinou Rady Európy a záväzné sú pre ňu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). "Práve vďaka takémuto rozhodnutiu sa Slovensko vybralo cestou právneho štátu aj smerom k ochrane tých, ktorí sú obeťami neprimeranej policajnej akcie štátu," doplnila.

FOTO z pojednávania v GALÉRII

Kľúčovú úlohu v tomto prípade podľa nej zohrala aj verejná ochrankyňa práv SR. "Bola to práve verejná ochrankyňa práv, ktorá ESĽP poskytla svoje stanovisko ako tretia strana (amicus curiae), v ktorom bolo jasne konštatované, že počas razie došlo k viacerým porušeniam základných práv obetí," dodala s tým, že je namieste otázka, či nedať tomuto úradu viac kompetencií.