Tip na článok
Multifunkčná budova: Osrblie má s ňou o kúsok bližšie k návratu veľkých podujatí.

Osrblie chce začať odznova: Dostane po univerziáde šancu?

Osrblie i Štrbské Pleso snívajú o návrate elitných športových podujatí. Univerziáda im k tomu mala pomôcť.

Galéria k článku (4 fotografie )
Dobojované: Aj usilovní Japonci sú niekedy so silami na konci. Tak ako v cieli bežeckých pretekov s hromadným štartom na 10 kilometrov.
Tvrdý boj: Aj keď šlo len o univerziádne medaily, bojovalo sa na doraz. Aj v Osrblí.
Aj odznaky mám: Získal som ich od výprav - pochválil sa fanúšik zo Spišskej Novej Vsi.

Ani väzni v Kráľovej toľko nemakajú. Namojdušu. Káble sme okolo tratí ťahali dvesto metrov. Po trati rozviezli štyristo nákladných áut umelého snehu, - uľavil si Benjamin Leitner, riaditeľ biatlonového areálu v Osrblí, len čo vybavil ďalší telefonát.

Vlani v novembri mal ísť na operáciu kolien, no odmietol. „Povedal som vtedajšiemu ministrovi Pellegrinimu, že si to tu zoberiem na starosť. Operácia musela počkať.“

To všetko len preto, aby Osrblie vďaka zimnej univerziáde znovu dalo o sebe vedieť. Na Horehroní mnohí snívajú, že sa tam v budúcnosti vráti Svetový pohár.

Vládna stopka

V roku 1997 sa v Osrblí dokonca konali majstrovstvá sveta. Bola to veľká sláva. O to smutnejšie vyzerala naša bývalá biatlonová pýcha po nedávnej stopke dotácií od vlády. Mohla za ňu korupčná kauza bývalého poradcu vtedajšej predsedníčky vlády Ivety Radičovej Martina Novotného.

Spolu s bývalým veľvyslancom Igorom Líškom si vraj vypýtali v júli 2011 „všimné“ tridsaťtisíc eur za vybavenie tristotisícovej dotácie na dostavbu areálu. Čiže desať percent. Obom vymeral špeciálny súd v Pezinku pokutu desaťtisíc eur a rok väzenia s podmienkou na dva roky. Osrblie zasa muselo načas celý projekt stopnúť.

Dnes je kauza minulosťou a podpora vlády sa napokon predsa len rozbehla. A budova stojí. „Náklady sa vyšplhali na 1,3 milióna eur. Po dobudovaní multifunkčného centra dostáva celý tento komplex inú kvalitu. Národné biatlonové centrum v Osrblí tak má znovu šancu uchádzať sa o A-licenciu,“ tvrdí slovenský viceprezident Medzinárodnej biatlonovej únie Ivor Lehoťan.

Zatiaľ má tamojšie stredisko béčko, čo mu umožňuje organizovať len majstrovstvá Európy. Na Svetový pohár či majstrovstvá sveta potrebuje nevyhnutne áčko.

„Ja som optimista. Musíme ešte dokončiť niektoré veci v infraštruktúre a mohlo by sa to podariť. V takom prípade by sme sa o A-licenciu mohli uchádzať v roku 2017, keď sa bude rozhodovať o dejiskách Svetového pohára v sezónach 2019 až 2022. Domnievam sa, že na to áčko sme už zrelí,“ pokračuje Lehoťan.

Osrbliu toho ešte chýba dosť. Ďalšia tribúna pre divákov, nová výsledková tabuľa, veľkokapacitný stan, no usporiadanie univerziády stredisku určite pomohlo. „Keď sme sa vlani na jar o tejto možnosti dozvedeli, hneď sme do toho šli.“

Pôvodne mala celú univerziádu - súťaženie vysokoškolákov vo veku od 17 do 28 rokov - zorganizovať španielska Granada. Tamojší prípravný výbor však napriek úspešnej kandidatúre stratil podporu vlády. Nový zistil, že toľko športov sám neutiahne, a tak požiadal o pomoc.

Slovensko rado zaskočilo. Vzalo si pod patronát biatlon v Osrblí plus behy a skoky na Štrbskom Plese. Zostávajúce súťaže ako hokej, curling či alpské lyžiarske disciplíny zostali Španielom. Súťaží sa tam práve v tieto dni - až do 11. februára.

Čítajte viac:

Tatry pred 45 rokmi: Gratuloval nám aj Nixon. Pred ľuďmi to zatajili

Načo športoviská, keď niet detí

Na Slovensku bojovalo o medaily štyristo športovcov z vyše tridsiatich krajín. V Osrblí nechýbala ani bývalá biatlonistka Martina Jašicová. „Robím spolukomentátorku našej televízii. A teším sa, že tu konečne máme normálnu budovu. Ešte musíme dokončiť telocvičňu, lebo keď v doline prší, nedá sa tu nič robiť. Ani len ísť na kolieskové lyže. Skvelé, že to postavili."

"Veď ešte v novembri tu nestálo nič. Klobúk dole. Aj pred tými, čo stavali trate. Boli perfektne pripravené, nikto si tu nekazil lyže tak ako v nemeckom Oberhofe. Je načase, aby sme mali aspoň jeden dobrý areál,“ želá si strieborná medailistka z majstrovstiev sveta z roku 1999.

Aj podľa nej korupčná aféra Osrbliu situáciu výrazne sťažila. „Mohli sme skôr bojovať o A-licenciu. Doviesť sem tých najlepších športovcov, mať Svetový pohár a pritiahnuť viac detí,“ tvrdí. Biatlonu je verná dodnes. Ako trénerka mládeže v banskobystrickej Dukle. Zo športovej stránky na rozdiel od organizátorov má však k optimizmu poriadne ďaleko.

„O športoviská nejde, ale načo nám budú, keď nemáme deti. Zabudlo sa na ne, zabudlo sa na celý šport. Súčasný systém je zlý. Ja by som sa vrátila k tomu, ktorý tu bol v minulosti. Spravila hrubú čiaru a začala odznova. Ešte síce nejaké úspechy máme, ale už dochádzajú. Keď som mala devätnásť, bola som hotová pretekárka. To sa o dnešných devätnástkach povedať nedá,“ vraví.

„Musíme oddeliť talentované deti od netalentovaných, lebo vkladať financie do tých bez nadania je zbytočné. Spraviť centrá po celom Slovensku a slušne zaplatiť trénerov,“ vraví účastníčka troch zimných univerziád, na ktorých súťažila ako študentka Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici.

„Mám z nich asi päť zlatých, ak dobre počítam. Jedna z medailí, čo som na nich vybojovala, išla aj do školy. Na pamiatku,“ dodáva 41-ročná Jašicová. Nulu na strelnici dá dodnes, hoci predtým už po trati nebehá.

„Streľba je ako bicyklovanie. To sa nedá zabudnúť. Deckám o nej nestačí rozprávať. Treba im to ukázať. Keď tú nulu dáte, hneď to berú inak. Pochopia, že to nie je nič ťažké.“

Len v Osrblí

Osrblie zažilo aj krušné chvíle. Výpadok elektriny v celej doline po výdatnom snežení na záver súťaží donútil organizátorov improvizovať. Odložiť štart aj fungovať na záložné agregáty. No pár dní predtým mal Benjamin Leitner ešte dôvod na úsmev. Okrem štvorkilometrového upraveného okruhu nebolo v okolí v tom čase po snehu ani stopy. Len blato.

Školákom, ktorí sa vďačne uliali z vyučovania, to však na zaplnenej tribúne neprekážalo. Ani predavačom v stánkoch pri vchode do areálu. S krásnou umeleckou robotou u detí nevyhrávali, viac by sa im oplatilo predávať cukrovú vatu.

Na kontrolu do horehronskej doliny sa vybral v novembri aj nórsky šéf Medzinárodnej biatlonovej únie Anders Besseberg. Leitnera však možno ešte viac tešila posledná pochvala. „Boli sme počas univerziády jediné stredisko v Európe, kde sa pri nedostatku snehu bežali celé štyri kilometre na okruhu. Tým sa nemohlo hrdiť žiadne iné stredisko ani v tohtoročnom Svetovom pohári,“ tešil sa.

Nedostatok snehu Leitnerovi neprekážal. „Keby napadol, museli by sme pluhovať. Dúfam, že ani po univerziáde sa na nás nezabudne,“ prial si. Sneh, ktorý začali vyrábať hneď po poslednom Štedrom dni, musel vydržať ešte ďalšie preteky - Európsky pohár, čo je bezpochyby väčšie podujatie.

Do Osrblia sa chystali týždeň po univerziáde zástupcovia 31 štátov. Biatlon je čoraz populárnejší šport, miliarda divákov počas uplynulej sezóny Svetového pohára hovorí za všetko.

Rusi prišli špeciálom

Univerziády sú dnes už zaužívaným športovým podujatím. Prvá zimná sa konala v roku 1960 vo francúzskom Chamonix, vlastnú federáciu má od roku 1948. Tá na svoje vrcholné podujatia pravidelne prispieva. Z rozpočtu slovenskej časti hier, ktorý sa vyšplhal k 2,5 milióna eur, pokryla federácia zhruba šesťdesiat percent. Dokonca požičala aj Ukrajincom, ktorí prišli do Tatier bez peňazí.

Zato Rusi, ktorí v medailovej bilancii porazili ostatné krajiny na hlavu, to poňali vo veľkom štýle. Na popradské letisko dorazili z Moskvy špeciálom.

Štrbské Pleso bolo v roku 1970 počas konania majstrovstiev sveta jedným z najmodernejších lyžiarskych areálov na svete. Počas univerziády sa len prebúdzalo k životu. Dnes areál v mnohých veciach pre potreby moderného športu nestačí. Chýba technika, lepšia infraštruktúra.

„Len švajčiarskej firme, ktorá prišla montovať obrazovky a časomiery sme museli zháňať päť kilometrov nových káblov. Až zo Srbska, za šesťtisíc eur,“ vravel Peter Hamaj, generálny sekretár organizačného výboru.

Pred súťažou združenárov na skokanskom mostíku zasa haprovala elektrina. Pretekári tak prišli o tréningový skok. Po oprave skákali hneď naostro. Divákov počas pretekov bolo pod ním dosť. Silueta tatranských mostíkov k Štrbskému Plesu neodmysliteľne patrí a skoky sú po rokoch nečinnosti udalosť.

„Areál sa začal rozvíjať až v roku 2006. O tri roky sme robili majstrovstvá sveta juniorov, potom Tatranský pohár a potom znova nič. Až teraz v zime FIS-cup a teraz univerziádu. Som však rád, že sa tu znovu skáče. Je to pre nás aj pre celé Štrbské Pleso reklama, ktorá ide do celého sveta,“ vravel šéf skokanskej časti univerziády Ján Jelenský.

V majetku Štrby

Mostík má od roku 2006 v prenájme obec Štrba. „Ešte ho mal pán Kollár, keď sme sa prišli spýtať, ako by sa na ňom dalo fungovať. Povedal nám, že môžeme, len sa o to musíme starať sami. Vytvorili sme eseročku. Rekonštrukčné práce na mostíku nás zatiaľ vyšli na vyše 200-tisíc eur,“ pokračuje Jelenský.

Mostík už má pod nájazdovou stopou chladiaci systém za 65-tisíc eur. Dá sa na ňom skákať aj večer pri umelom osvetlení. „Bavíme sa však len o strednom mostíku. Veľký je stále nepoužiteľný, potreboval by kompletnú rekonštrukciu. A Svetové poháre a iné veľké podujatia sa skáču najmä na veľkom mostíku."

"V neďalekom Zakopanom stredný mostík nemajú, preto by sme sa mali podieľať aj na ich olympiáde mládeže koncom februára. Dokonca by sme mali organizovať majstrovstvá Poľska na strednom mostíku. Ja budem vďačný za každé preteky, ktoré sa tu zorganizujú,“ priznáva Jelenský.

Ani jeden senior

Kým Poľsko prežíva v skokoch na lyžiach rozmach, na Slovensku nie je jediný profesionálny skokan. Tomáš Zmoray skákať prestal, počas univerziády bojovali len dvaja amatéri - Mojmír Nosáľ a Michal Pendziviater.

„V Bystrici na Žltých pieskoch sa síce trochu začíname venovať deťom, ale ideme len dobrovoľníckou cestou. Ani mostíky na Králikoch nemajú požadovaný certifikát. Ten má len stredný mostík na Štrbskom Plese. Či ma to nedemotivuje? Nie! Som prekvapený, koľko ľudí sa sem teraz prišlo na skoky pozrieť.“

VIDEO Plus 7 Dní