Tip na článok
Na prechádzke: V Petržalke vraj žije vyše desaťtisíc psov.

Otrávené mäso a žiletky v rezňoch: Neznámy psychopat útočí na psov

Vo viacerých mestách niekto nastažil psom otravu, žiletky a pripináčiky v rezňoch. Útoky na štvornohých miláčikov sa stále opakujú.

Galéria k článku (4 fotografie )
Zdroj nenávisti: Takýto pohľad privádza mnohých ľudí, ktorí psov nemajú radi, do nepríčetnosti.
Zdroj nenávisti: Takýto pohľad privádza mnohých ľudí, ktorí psov nemajú radi, do nepríčetnosti.
Víťazka: Luna svoj boj s otravou vyhrala a už sa má lepšie.

Zdravotný stav Luny sa zhoršoval z minúty na minútu. Slintala, bola malátna a z ničoho nič začala silno krvácať už z takmer zahojenej rany na nohe. „V noci sa viackrát pýtala von. Všimla som si, že mala krv v moči, po čase už cikala iba krv. Bolo jej naozaj veľa. Ihneď som volala veterinára,“ spomína na strašnú noc majiteľka sučky Dana Valková z bratislavskej Petržalky.

Nástojčivé klientkino volanie a príznaky presvedčili zverolekára, aby hneď konal. Vyšetrenia napokon poukázali na zrejmú príčinu ťažkostí - Luna zápasila o život s otravou. Začala dokonca krvácať aj na miestach, kde ju zverolekár oholil kvôli sonografickému vyšetreniu.

„Sme si takmer istí, no na sto percent otravu potvrdiť nevieme. Musíme počkať niekoľko týždňov, potom urobíme testy pečene a podľa nich určíme, či psíka otrávili,“ hovorí doktor Pavel Šimun.

Proces, ktorý sa v tele otráveného psa odohráva, je hrozivý. Toxíny znižujú zrážanlivosť krvi, čoho dôsledkom je močenie a vracanie krvi, teploty a obrovské bolesti. Lekári nedokážu jedy z jeho tela odstrániť, môžu iba eliminovať následky.

„Psom podávame množstvo infúzií, aby sa toxíny vyplavili, podávame injekcie a kvapky do jedla. Ak prežijú, aj tak môžu trpieť trvalými následkami ako poškodenie pečene či obličiek,“ vysvetľuje doktor Šimun.

Zrejme nikdy sa nepodarí zistiť, kedy, kde a akou látkou sa Luna a ostatné psy priotrávili. Potvrdiť by ju mohla len pitva.

Pod psa

Luna sa najhoršiemu vyhla a jej stav sa zo dňa na deň zlepšuje. Podobné trápenie však postihlo asi stovku nielen bratislavských psov. Správy o travičovi prišli aj z iných miest. Mnohé psíky toľko šťastia ako Luna nemali a v ukrutných bolestiach skonali. Môže za to zatiaľ neznámy psychopat, ktorý im nastražil rôzne typy otráv a pascí.

Otrávené mäso, jed na krysy, toxíny v tráve, žiletky a pripináčiky ukryté v rezňoch. Aktivisti zo Slobody zvierat vedia o desiatkach takýchto prípadov v Bratislave, v Považskej Bystrici, Žiline či Nitre, hoci najviac otráv zaznamenali práve v Petržalke.

Informácie o nebezpečenstve a varovania sa veľmi rýchlo začali šíriť prostredníctvom sociálnych sietí. Ale pre niektorých bolo už neskoro. „O otrave sme sa dozvedeli z Facebooku, ale to už bol náš psík u veterinárky a o pár hodín nám umrel,“ hovorí Petržalčanka Martina. Jej pes si v posledných hodinách života vytrpel peklo.

„Začalo sa to vracaním, išla z neho zapáchajúca voda a krv. Veterinárka sa oňho postarala a poslala ho domov. Celú noc preplakal,“ opisuje hrôzostrašnú noc. Hneď ráno sa psík k veterinárke vrátil, dala mu infúziu a lieky. Pomôcť mu už však nedokázala. Psíkovi sa stala osudnou večerná prechádzka v okolí petržalského Ovsišťa.

Bez šance

Je takmer nemožné určiť presné miesto, kde sa pes dostal do kontaktu s jedom. Až keď sa jeho zdravotný stav rapídne zhorší, začne si jeho majiteľ premietať situácie, kedy a kde jeho miláčik niečo pochrúmal alebo len oňuchával. Majitelia hlásili otravy z okolia Wolkrovej ulice v Petržalke.

Práve tu mestská časť nedávno otvorila oplotený výbeh pre psov. Aj tu sa vraj objavili otrávené návnady. „Áno, počula som o tom. S Natanom som chodievala do parku, púšťala som ho aj bez vôdzky, no teraz sa bojím,“ vraví staršia Petržalčanka, ktorú na ulici sprevádza päťročný jazvečík.

Problém je, že majitelia svojho psa kontrolovať na sto percent nedokážu. Niektoré jedy nemusí pes ani zjesť, otráviť sa môže aj tak, že toxickú látku oblíže, vdýchne, niektoré jedy dokonca účinkujú aj cez kožu a stačí sa ich dotknúť labkou. V takých prípadoch nepomôže ani vôdzka a náhubok.

„Majiteľ musí svojho psa naozaj pozorne sledovať a nosiť so sebou kontakt na otvorenú zverolekársku kliniku,“ radí Jana Liptáková zo Slobody zvierat. „Treba konať rýchlo, niekedy máte na záchranu psa iba dve hodiny,“ dodáva.

Útoky sa pritom stále opakujú. Septembrové udalosti sú však rozsahom najväčšie za posledné roky. Viacero druhov otráv a rôzne lokality dokonca vedú k úvahám, že za otravami stojí organizovaná skupina. „Na dunajskej hrádzi podľa nás vyčíňa jeden travič. Je možné, že v Petržalke sa ním inšpirovali ďalší,“ myslí si aktivistka.

Túto teóriu podporuje aj fakt, že otravy sa v posledných dňoch objavili aj v ďalších mestách. O tom, že útočník je iba jeden, nie sú presvedčení ani majitelia psov.

„Neverím, že jednému človeku psy prekážajú až tak veľmi, že by po celom meste rozhadzoval takéto návnady. Ide v tom viac ľudí,“ vyjadruje svoje presvedčenie Peter Kováč, ktorý svojho psa púšťal vo výbehoch aj bez vôdzky, no posledné dva týždne sa to urobiť neodváži.

Kolektívna vina

Pri opisoch trpiacich psov naskakuje človeku husia koža. Psičkárov desia predstavy, že by sa otrávil aj ich miláčik. Môžeme sa len domnievať, prečo sa niekto rozhodne takto konať. Môžu za to aj majitelia, ktorí po psoch výkaly buď neupracú, alebo nezvládajú ich výchovu.

Aj Jana Liptáková zo Slobody zvierat priznáva, že nedisciplinovaní psičkári dokážu znepríjemniť ostatným obyvateľom život. „Na sídlisku to môže liezť na nervy a ak len každý stý majiteľ neuprace po svojom psovi, je to zlé.“ Je presvedčená, že voľne pohodené otravy nemôžu fungovať ako pomsta tým, ktorí si neplnia povinnosti.

„Takto je to len náhodný výber a doplácajú na to psy, ktoré za to ani nemôžu. A často sú poškodení aj majitelia, ktorí sa o psa starajú,“ hovorí. Podľa aktivistky v tomto prípade zlyháva aj polícia, ktorá psičkárov chrapúňov za prehrešky netrestá, ale aj samosprávy, ktoré pre majiteľov psov nič nerobia.

Tí pritom odvádzajú daň zo psa, ktorá v niektorých mestských častiach Bratislavy dosahuje aj viac než päťdesiat eur. „Mali by vykazovať, čo z týchto peňazí financujú,“ hovorí Jana Liptáková. Psičkári v Bratislave majú podľa nej problém nájsť koše určené na vyhadzovanie výkalov a z dane sa zrejme financujú aj iné projekty.

Kam miznú dane za psa?

Oslovili sme teda Miestny úrad v Petržalke, kde bolo doteraz najviac útokov. Podľa odhadov úradu tu žije asi 10-tisíc psov, registrovaná je iba polovica. „K dnešnému dňu odviedli daň za psa viac ako dve tretiny registrovaných daňovníkov. Príjem z dane je zatiaľ približne 186-tisíc eur,“ informuje Michaela Platznerová, hovorkyňa Petržalky.

Z týchto peňazí udržiava samospráva výbehy pre psov, stavia informačné tabule a investuje do smetných košov s vreckami na psie výkaly, ale aj do kontajnerov na komunálny odpad. „Pretože vrecko možno odhodiť aj do bežného odpadkového koša,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Minulý rok odštartovala petržalská samospráva aj projekt odmeňovania zodpovedných psičkárov, ktorým odovzdávala kotúč vreciek na výkaly. Akciu však tento rok využilo iba 500 petržalských majiteľov psov.

V septembri otvorila mestská časť aj spomínaný oplotený výbeh pre psov s cvičiskom na Wolkrovej ulici. Ako sa však viacerí zhodli, je to veľmi málo. „Sú tu aj neoplotené výbehy pre psov, no ako môžete pustiť psa z vôdzky vo výbehu, z ktorého môže vyskočiť na cestu?“ pýta sa Ingrida Raschmannová, majiteľka jedenásťročnej sučky menom Ria.

Aj neoplotené voľné výbehy postupne miznú, ustupujú staveniskám. Najnovšie petržalskej električkovej trati. „Väčšina majiteľov je podľa mňa nezodpovedná a tí zodpovední na to doplácajú. Nie som proti tomu, aby mal niekto psa, no o toho sa treba starať, vychovávať ho,“ myslí si. Pes má na zavolanie počúvnuť a hneď pribehnúť k pánovi.

„Včera som videla, ako veľký stafford začal naháňať malého psíka. Majiteľ len mykol plecami, že on nevie, ako by ho mal zastaviť. Malý psík odbehol ďaleko, možno sa aj stratil,“ opisuje aroganciu majiteľa.

Aj na jej sučku už zaútočil cudzí pes a spôsobil jej vážne zranenia. Majiteľka situáciu nezvládla, psa si po bitke len vzala na ruky a ušla. „Na polícii mi povedali, že mám nájsť majiteľku. Hľadala som ju na sídlisku, no už som ju nikdy nevidela,“ hovorí.

Treba sa brániť

Niekoľkí poškodení psičkári už podali trestné oznámenia, ktoré vyšetrovatelia vedú ako trestný čin poškodenia cudzej veci. Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa podala aj Marcela Vizváryová. Jej Bobby sa otrávil neznámou látkou na Wolkrovej ulici v Petržalke, no, našťastie, svoj boj vyhral.

„Susedke sa však otrávil yorkshir a uhynul. Zrejme išlo o jed na potkany,“ prezrádza. Sloboda zvierat vyzvala ju aj ďalších psičkárov, aby útoky nenechali len tak a podali trestné oznámenie. Je presvedčená, že to význam má, hoci nájsť páchateľa je takmer nemožné.

„Bez toho, aby sme niečo robili, sa útoky nezastavia. Ten človek ohrozuje nielen psov, ale aj obyvateľov, a to už je vážnejší paragraf,“ vysvetľuje Jana Liptáková. Na to, že nástrahy môžu ohroziť aj ľudí, polícia zatiaľ neprihliada.

„Či by poverený príslušník mohol rekvalifikovať skutok na trestný čin verejného ohrozenia, je veľmi hypotetická otázka,“ hovorí Michal Szeiff, hovorca krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.

VIDEO Plus 7 Dní