Mal to byť ostrov istoty pre týrané ženy s deťmi. Tak opisoval pred rokmi svoje plány s Majákom nádeje Pavol Rusko. Prekvapivo sa vtedy stal štatutárom krízového zariadenia v centre Bratislavy. A hoci to znelo až príliš dobre, nik nečakal, ako sa to skončí. Pre podivné čachre s Marianom Kočnerom sa dostala lukratívna budova do dražby. Išlo o prvú lastovičku, ktorá poukazovala na to, ako spolupráca Ruska s Kočnerom funguje. Dnes sa bratislavské Staré Mesto snaží krízové centrum zachrániť.
Holubí dom
Budova na Karpatskej ulici je v katastrofálnom stave. Keď tam pracovníci miestneho úradu išli na kontrolu, museli sa po návšteve vydezinfikovať. Kedysi centrum pre týrané ženy s deťmi je dnes domovom stoviek holubov. A tie, ako vieme, na toalety nechodia. Doslova všade sa nachádza holubí trus a perie. Sem-tam mŕtvolka holuba. Plus k tomu výkaly hlodavcov, ktoré si z nevyužívanej budovy urobili svoj domov tiež. Pred tým, ako sa mestská časť pustí do realizácie plánov na znovuotvorenie centra, musí budovu vyčistiť. Staré Mesto už založilo organizáciu Dobrý dom, ktorá sa podľa vedenia mestskej časti už vyrovnala s dlhmi, ktoré jej zanechal Maják nádeje. „Prioritou bolo vyrovnanie pohľadávok a následná možnosť disponovať majetkom, konkrétne budovou na Karpatskej ulici v Bratislave. Všetky postúpené záväzky Majáka nádeje sa podarilo uhradiť,“ vysvetľuje hovorca mestskej časti Matej Števove. Starostka Zuzana Aufrichtová dopĺňa, že chcú, aby Dobrý dom začal čo najskôr plniť sociálnu a humanitárnu funkciu. „Na projekt revitalizácie budovy prispela Nadácia SPP sumou 10-tisíc eur a vďaka tomu sme o krok bližšie k cieľu,“ hovorí starostka a dodáva, že medzičasom rokujú so subjektmi, ktoré by v Dobrom dome chceli vykonávať humanitárnu alebo sociálnu činnosť zameranú na zraniteľné skupiny.
Rusko na scéne
Maják nádeje bez problémov fungoval od roku 2002, keď ju založila Nadácia Markíza spolu s mestskou časťou Staré Mesto. V tom čase už Rusko šéfoval strane ANO, ale stále mal veľký vplyv v nadácii. Staré Mesto predalo Ruskovej neziskovke trojposchodovú budovu na Karpatskej ulici za symbolických 100 korún a do centra nalialo 500-tisíc korún (16,6 tisíca eur), aby mohlo fungovať. A to aj fungovalo. Medzičasom sa však Pavol Rusko dostal do politiky, bol ministrom a začal sa aj jeho pomalý pád. Dostával sa do finančných problémov, jeho honosná vila na Strmých vŕškoch putovala do dražby. Cena nehnuteľností v Starom Meste však závratne rástla. V roku 2015 dosiahla hodnota budovy Majáka nádeje okolo 600- až 800-tisíc eur. A vtedy sa začal písať aj začiatok konca krízového centra.
Pavol Rusko zistil, že v Nadácii Markíza, ktorá sa medzičasom zmenila na Nadáciu Priatelia, má ešte stále vplyv a podarilo sa mu krízové centrum ovládnuť.
Záhrada s ružami
V správnej rade Majáka nádeje mala totiž nadácia väčšinu členov. Rusko sa stal štatutárom a riaditeľom centra. Vyrukoval s plánom presťahovania centra a predaja jeho budovy. Za utŕžené peniaze chcel postaviť nový Maják nádeje. „Mohol by mať aj dvojnásobnú kapacitu, veľkú záhradu, sad, kvety, skleník, detské ihrisko, malý bazén či pracovné dielne. Jednoducho všetko, čo na úspešnú terapiu potrebujeme. Viete, čo by pre týranú ženu znamenala veta - Tu je záhon ruží, o ktoré sa môžeš starať a ktoré ťa potrebujú?“ sugestívne presviedčal v roku 2015 a dušoval sa, že nový objekt nebude mať na Slovensku konkurenciu. Otázky o osobných dlhoch, pre ktoré prišiel o majetok, pokladal v súvislosti s Majákom za nehoráznosť. Keď sme mu ich kládli, tváril sa urazene. Na otázku, prečo sa o centrum nezaujímal skôr, zas odpovedal, že niekedy to už prísť muselo. „Nech nám je odpustené, že až teraz,“ dodal.
Spolupráca s Kočnerom
Predstavitelia Starého Mesta mu však na sladké reči neskočili a pokúsili sa mu v predaji zabrániť. Požiadali súd o predbežné opatrenie, ktorým Majáku zakázal nakladať s nehnuteľnosťou. Ešte pred tým, než ho súd schválil, však v polovici decembra 2015 Rusko podpísal zmluvu so spoločnosťou Inkasný servis, kde figuroval Marian Kočner. Dohodli sa na zámene budovy na Karpatskej ulici s priestormi v luxusnej bytovke Five Star Residence. Tá je, mimochodom, priamo v centre Bratislavy a žiadnu obrovskú záhradu nemá.
„Bolo to asi 750 štvorcových metrov, myslím, že 7 bytov, ktoré boli spojené do jedného priestoru,“ vysvetľoval nám vtedy Kočner.
Vtedy poslankyňa mestskej časti, dnes ministerka Veronika Remišová pokladala tento krok za trik, ako obrať Staré Mesto o budovu. „Ak by chcel budovu predať, musel by ju predať naspäť mestskej časti za tri eurá. Také boli podmienky. Pravdepodobne preto Marian Kočner s Pavlom Ruskom vymysleli tento trik so zámenou budovy za byty. Posúdenie dôveryhodnosti zámeru ubytovať týrané ženy a deti v jednej z najluxusnejších rezidencií v Bratislave nechávam na čitateľa,“ hovorila nám v roku 2016 Remišová.
Rusko sa však dušoval, že by bol blázon, ak by nemenil, a argumentoval zlým stavom starej budovy Majáka nádeje.
Obrovský dlh
Mesiac po tom, čo si mestská časť vydobyla predbežné opatrenie, však Maják nádeje a Inkasný servis uzavreli dohodu, že za neuskutočnenie zámeny vinou predbežného opatrenia mal Maják uhradiť firme 500-tisíc eur.
Kočnerovi sa to vôbec nezdalo prehnané. „Mali sme podpísanú zmluvu o zámene a na základe tej som investoval nielen finančné prostriedky, ale aj čas do toho, aby budova, ktorú sme mali zameniť za tie byty, mohla slúžiť v budúcnosti nejakému účelu. A tým, že sa to nezamenilo, nevyšiel podnikateľský zámer a ja som prišiel o peniaze, ktoré som zaplatil architektom, projektantom, prišiel som o jedného partnera, ktorý mal so mnou do toho ísť. Zmluvná pokuta je úplne normálna,“ argumentoval Kočner. Preto sa dostala budova Majáka do exekúcie. V tom čase však už pohľadávku vlastnila iná firma, Rusko uznal dlh a keď Maják nezaplatil do stanoveného termínu, nastúpil exekútor. K tomu sa nabalila 100-tisícová pôžička od ďalšej Kočnerovej firmy Správa a inkaso.
Staré Mesto sa bránilo, hovorilo o fiktívnych právnych úkonoch, ktorých cieľom bolo, aby bola vykonaná exekúcia. Nepomohlo si. Budova išla do dražby.
Kontroverzný podnikateľ
Pripomeňme si, že sa písal rok 2016. Marian Kočner sa v tom čase pravidelne objavoval na akciách bratislavskej smotánky a označovaný bol maximálne za „kontroverzného podnikateľa“. Až o tri roky získala polícia jeho mobil so šifrovanou aplikáciou Threema a v nej tisíce správ, ktoré si Kočner vymieňal so sudcami, s prokurátormi, politikmi. Nečudo, že sa žiadnych problémov neobával a sebavedomo tvrdil, že zmluva zodpovedá obchodu a posudzovať ju bude polícia, ktorá už vtedy prípad na podnet Starého Mesta vyšetrovala.
Neskôr zo zverejnenej Threemy vyšlo najavo, že o prípade Maják čulo diskutoval so sudcom Vladimírom Sklenkom aj s Monikou Jankovskou. Ani Rusko, ani Kočner sa však dodnes v prípade Majáka pred súd nepostavili. Hoci obaja dostali až 19-ročný trest za ďalšiu spoločnú akciu - zmenky TV Markíza. Prípad podozrenia zo subvenčného podvodu, keď vraj Pavol Rusko posielal dotácie, ktoré dostal na Maják nádeje, na účet firmy realizujúcej muzikál Rómeo a Júlia, je momentálne pred podaním obžaloby.
Žiadali ďalšie prešetrenie
Ďaleko sa zatiaľ nepohlo ani podozrenie z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu, ktoré sa týka spomínaného dlhu Majáka nádeje. Prípad bol najskôr zastavený, no mestská časť Staré Mesto sa obrátila na generálnu prokuratúru, ktorá vec poslala späť polícii na došetrenie. Aj prípad podozrenia z ďalšieho subvenčného podvodu, ktorý sa týkal dotácií z úradu práce, bol rozhodnutím prokurátorky zastavený.
Viac FOTO v GALÉRII >>
Vo fáze vyšetrovania sú len dve trestné oznámenia týkajúce sa porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku pre nesprávne nakladanie s inou dotáciou úradu práce a sprenevery týkajúce sa dotácie z úradu práce tiež. Mestskej časti sa nakoniec podarilo budovu zachrániť. Teda zachrániť od predaja do cudzích rúk. Ešte pred pár rokmi sa však museli týrané ženy s deťmi vysťahovať a budova stihla čiastočne schátrať.
