Neférové, nezodpovedné, šokujúce, hazard so zdravím. To sú najčastejšie slová, ktoré opakujú odborníci, keď hovoria o najnovšom návrhu ministra zdravotníctva Marka Krajčího. Ten priniesol na vládu dokument, podľa ktorého chce do Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) naliať až 300 miliónov eur.
Návrh bol pre súkromné zdravotné poisťovne šok, keďže predtým o tom reč nebola. Nenadchol však ani ministrov za SaS a vláda ho zatiaľ neschválila. Odborníci tvrdia, že by bolo oveľa lepšie, keby štát zvýšil platby za tri milióny svojich poistencov, ktorí sú vo všetkých poisťovniach. Teraz za nich platí len zlomok z toho, čo si platia zarábajúci ľudia.
Kapitálové posilnenie
Ministerstvo zdravotníctva zdôvodňuje návrh tým, že chce ako akcionár svoju poisťovňu kapitálovo posilniť.
„Poisťovňa poskytuje plnohodnotnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť pacientom nielen pri preventívnych prehliadkach a jednoduchých zákrokoch, ale aj pacientom s vážnymi diagnózami, ako sú onkologické ochorenia, a takisto seniorom. Rovnako tak môžu finančne posilniť súkromné zdravotné poisťovne aj ich akcionári,“ vysvetľuje hovorkyňa ministra Zuzana Eliášová. „Ako jediný akcionár Všeobecnej zdravotnej poisťovne sme navrhli zvýšiť jej základné imanie o 300 miliónov eur. Naším cieľom je aj to, aby peniaze z verejného zdravotného poistenia poisťovne prioritne fokusovali naspäť do zdravotnej starostlivosti k pacientom a nie na zvýšenie ziskov.“ Okrem VšZP na Slovensku pôsobia dve súkromné zdravotné poisťovne, Union a Dôvera. Tým sa postup ministerstva nepáči.
Pandemický škrt cez rozpočet
Štátna poisťovňa totiž nie je jediná, ktorá zaznamenala v súvislosti s pandémiou koronavírusu výpadky príjmov. Viac ako polovicu kmeňa poistencov v oboch súkromných poisťovniach tvoria poistenci štátu. To sú všetci tí, za ktorých odvádza poistné štát. Platí na nich 32 eur mesačne, čo je oproti priemernej platbe zárobkovo činnej osoby len jedna pätina. Bežný pracujúci spolu so svojím zamestnávateľom platí zdravotné odvody priemerne asi 150 eur. Tento rok im pandémia urobila škrt cez rozpočet. A to doslova.
„Viac ľudí na OČR a na PN znamená výrazne nižšie príjmy. Odklad platenia preddavkov na poistné znamená narušenie cash flow. Ľudia, ktorí ostali doma s deťmi, sa stali na toto obdobie poistencami štátu. To znamená, že štát posiela poisťovniam za svojich poistencov 32 eur. Zamestnaní ľudia prispievajú zo svojich výplat sumou 147 eur. To je rozdiel 115 eur. Viac ako polovica poistencov Union ZP sú práve tí, za ktorých platí poistné štát. Keďže kríza spôsobila ekonomické problémy mnohým firmám a tie sú nútené prepúšťať, poistencov, za ktorých platí poistné štát v podobe nezamestnaných, ešte pribudne,“ vysvetľuje Beáta Dupaľová-Ksenzsigová z Unionu, v čom je problém.
Dodáva, že štát pritom v období hospodárskeho rastu postupne znižoval poistné. „Keďže sa snažil prehodiť financovanie svojich poistencov na ekonomicky aktívnych ľudí, teraz pri výpadku ekonomiky spôsobil krízovú situáciu.“
Platba na poistenca štátu klesala od roku 2016 z pôvodných 38 eur na súčasných 32.
Diskriminácia
Až 300-miliónová platba od štátu má však smerovať nie do všetkých poisťovní, ale len do jednej. Ostatné hovoria o diskriminácii svojich poistencov.
Na začiatku reformy zdravotníctva v roku 2004 sa v zákone stanovila sadzba pre štát na jeho poistencov na úrovni štyroch percent z vymeriavacieho základu, čo by dnes robilo 40 eur. To by bolo podľa Dupaľovej-Ksenzsigovej asi 300 miliónov eur navyše v systéme.
„Určite by to prispelo k stabilite a predvídateľnosti financovania verejného zdravotného poistenia. Férová suma by však bola 5 percent z vymeriavacieho základu. To by predstavovalo 50 eur mesačne za poistenca štátu. Teda dodatočných 600 miliónov eur. O tejto sume sa zmieňovali aj niektorí zástupcovia poskytovateľov. Riešenie finančných problémov v rezorte by sa preto malo začať zvýšením podhodnotených platieb štátu za deti, seniorov, matky na materskej a nezamestnaných, ktorí sú našimi poistencami a hradíme im zdravotnú starostlivosť,“ vysvetľuje Dupaľová-Ksenzsigová.
Pripomína, že práve poistenci štátu potrebujú častejšiu a nákladnejšiu zdravotnú starostlivosť. „Preto by za nich štát mal platiť platbu, ktorá je férová aj voči ostatným poistencom. Akcionár Unionu je ochotný znášať straty, ak ich urobil svojimi chybnými rozhodnutiami. V tomto prípade však, naopak, pochybil štát, ktorý znížil platbu za poistenca štátu a spôsobil túto krízovú situáciu. Zdravotné poisťovne narábajú s peniazmi z odvodov, ktoré platíme všetci, preto štát nemôže uprednostňovať iba jednu skupinu ľudí, ktorí sú poistencami VšZP.“
Prerozdeľovací mechanizmus
Union má spolu asi 570-tisíc poistencov a až 390-tisíc z nich je poistencami štátu. Aj poisťovňa Dôvera má veľký pomer poistencov štátu. Je ich takmer 950-tisíc z 1,6 milióna poistencov.
Podľa hovorcu Dôvery Mateja Štepianskeho by naozaj pomohlo, ak by štát platil za svojich poistencov viac. Dofinancovanie iba Všeobecnej zdravotnej poisťovne hodnotí ako šokujúci a zlý nápad.
Otázna je podľa neho aj suma 300 miliónov eur, ktorú poisťovňa Dôvera považuje za nadhodnotenú. „Ak dostane peniaze len ona, vyrieši sa problém len v nej,“ vysvetľuje Štepiansky a upozorňuje na riziko, že súkromné poisťovne budú musieť šetriť.
Všeobecná zdravotná poisťovňa často používa argument, že jej poistencami sú ľudia, ktorí potrebujú nákladnejšiu starostlivosť, a tak vlastne odobruje zásah štátu. „Preto sa používa prerozdeľovací mechanizmus poistenia. Veľká časť všetkých odvodov sa dá dokopy a potom sa prepočítava podľa chorľavosti kmeňa. VšZP síce má chorľavejší kmeň, ale preto jej ostatné poisťovne doplácajú kompenzáciu. Minulý rok dostala od súkromných poisťovní 270 miliónov eur,“ vysvetľuje Štepiansky.
Likvidácia vyhladovaním
Podľa analytika Dušana Zachara z organizácie Ineko návrh na zvýšenie základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne o kolosálnych 300 miliónov eur predstavuje neprimeraný zásah štátu do fungovania pluralitného systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Okrem diskriminačného prístupu k zdravotným poisťovniam podľa neho štát hádže cez palubu vyše 40 percent občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach, čo môže byť vyhodnotené ako protiprávny postup.
„Obávam sa, že predloženým materiálom sa mentálne nebezpečne blížime k naplneniu snáh niektorých vládnych politikov o vyhladovanie súkromných zdravotných poisťovní, ktorým by sa malo prestať oplácať poskytovať ľuďom verejné zdravotné poistenie, čo by ich následne malo motivovať odísť z trhu. Je to zaslepenosť, krátkodobé uvažovanie a odklon od poskytovania najvyššej hodnoty za peniaze pre spoločnosť,“ myslí si Zachar.
Podľa neho sa neustálym dotovaním stratových činností zo strany štátu, bez prijímania adekvátnych reforiem smerujúcich k dlhodobo udržateľnej dostupnosti, vyššej kvalite a efektívnosti verejných zdravotníckych služieb a pri navodzovaní dojmu bezodného pohára rútime do priepasti dlhodobej stagnácie slovenského zdravotníctva. „Optimálnou, teda spravodlivou a nediskriminačnou kompenzáciou dôsledkov koronakrízy by bolo zvýšenie platieb za poistencov štátu,“ dodáva Zachar.
Mizerné hospodárenie štátu
Návrh ministra Krajčího kritizuje aj bývalý šéf rezortu zdravotníctva Rudolf Zajac: „Problém zadlžovania všeobecnej je v tom, že hospodári menej efektívne, horšie ako súkromné. To je dané viacerými faktormi. Nakupuje starostlivosť menej výhodne ako súkromné poisťovne, horšie hospodári so zdrojmi na financovanie vlastnej prevádzky a podobne. Všeobecne sa dá povedať, že hospodári tak ako každý iný štátny podnik. To jest mizerne.“
Zajac upozorňuje napríklad na jej masívnu reklamnú kampaň o tom, čo všetko zaplatí poistencom, ak prestúpia do VšZP. „Mimochodom, opak by bol potrebný, a to razantne znížiť kmeň, pokúsiť sa odpredať časť kmeňa ostatným poisťovniam a tak získať dodatočné zdroje,“ vysvetľuje Zajac. „Táto záležitosť ukazuje na fakt, že nová vláda ani netuší, ako je koncipovaný projekt zdravotných poisťovní a čo sa smie a čo nie. Má to o to ľahšie, že súkromné poisťovne sa dostali pod tlak už od počiatku vlády Roberta Fica a ani teraz nie sú schopné relevantne argumentovať, pretože nechuť k nim pretrváva aj v tejto vláde. Teda v tom sa od Fica nelíšia. Možno v súkromných poisťovniach ja tá tretina obyvateľov, ktorá tak strašne sklamala premiéra.“
Nemocnice varujú
Krútenie hlavou nad krokom ministerstva zdravotníctva prichádza aj z radov slovenských nemocníc. „Asociácia dofinancovanie zdravotníctva víta, ale návrh, ktorý sme si prečítali, považujeme za veľmi zvláštny a neštandardný. A, pravdupovediac, za 20 rokov existencie asociácie sme taký návrh ani nezažili. Zdá sa mi zvláštne, že na peniaze do VšZP majú prispieť aj poistenci Dôvery a Unionu, ale tieto poisťovne z balíka nedostanú nič, takže ich poistencom sa logicky zdravotná starostlivosť nemôže zlepšiť, skôr zhoršiť,“ vraví prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.
„Keďže Dôvera a Union peniaze od vlády nedostanú, tak sa logicky obávame, že s nami sa začnú rokovania o znížení platieb pre nemocnice o toľko, o koľko prídu dofinancovaním VšZP. Napriek tomu, že štátna poisťovňa dostane 300 miliónov eur, tak silno pochybujem, že by nám takto vzniknuté výpadky vykompenzovala z plánovaného dofinancovania od štátu. Nakoniec to dopadne tak, že nemocnice dostanú toľko peňazí ako doposiaľ alebo dokonca ešte menej. A na menej peňazí v zdravotníctve doplatí vždy pacient,“ varuje Petko.
Pridáva sa aj pacientska asociácia. „Považujeme za diskriminačné, ak sa štát rozhodne zo spoločných peňazí dofinancovať zdravotnú starostlivosť iba pre poistencov jednej poisťovne. Choroby si nevyberajú podľa zdravotnej poisťovne, liečbu potrebujú všetci pacienti a štát by mal na to pri prerozdeľovaní potrebných zdrojov prihliadať,“ upozorňuje prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. Podľa nej by sa pacient v diskusii o zmene systému poistenia nemal používať ako rukojemník.
Čísla vytiahnuté z klobúka
Podobný názor má Martin Vlachynský z Inessu. „Celý tento krok vnímam ako pokračovanie 15-ročnej snahy zaviesť monopol jednej štátnej poisťovne. Ak bude štátna poisťovňa takto dotovaná z daní, dve súkromné to, samozrejme, nemôžu prežiť. Pritom len za posledných desať rokov opustilo štátnu poisťovňu 500-tisíc poistencov a tento rok s veľkou pravdepodobnosťou opäť ďalších stratí,“ hovorí Vlachynský.
Problém vidí aj v samotnej sume 300 miliónov eur. Podľa neho je to číslo vytiahnuté z klobúka, keďže strata VšZP na tento rok sa odhaduje v rádoch desiatok miliónov eur. „Ide de facto o zvýhodnenie poistencov jednej poisťovne, na ktoré sa poskladajú poistenci zvyšných dvoch.“
Na hrane morálky a etiky
Problémom návrhu ministra Krajčího je okrem odborných výčitiek tá, že ho predložil na vládu bez prerokovania v koaličnej rade. Zaskočil najmä kolegov z SaS.
„Je to ďalší pokus o unitárny systém, teda o to, aby si ľudia nemohli vybrať inú ako štátnu zdravotnú poisťovňu. O nás sa vie, že nesúhlasíme so zužovaním konkurencie, a to je asi aj dôvod, prečo to kolegovia nekomunikovali. Zrejme si mysleli, že nás nejako prekvapia,“ hovorí šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru Janka Bittó Cigániková z SaS.
Podľa nej by jedna štátna poisťovňa znamenala, že by manažéri stratili motiváciu zlepšovať sa, lebo poistenci by nemali kam odísť. „Chýbalo by asi aj zrkadlo, ktoré nastavujú súkromné poisťovne. Že v rovnakom prostredí, bez priazne politikov a bez zvláštnych investícií dokážu hospodáriť efektívnejšie a ešte k nim príde aj viac poistencov.“
Podľa Cigánikovej je 300 miliónov len pre štátnu poisťovňu pokus vyhnať súkromníkov z trhu. Oveľa lepšie by bolo, keby štát zvýšil sumu poistného za svojich poistencov. „Bolo by veľmi nespravodlivé, keby bolo o poistencov štátu v štátnej poisťovni rádovo lepšie postarané ako o poistencov štátu v súkromných poisťovniach,“ dopĺňa Bittó Cigániková. „Myslím si, že by to bolo aj na hrane zákona, nehovoriac o tom, že je to na hrane morálky a etiky.“
