Tip na článok
Odchod: Neslávny odchod zobrali obaja športovo. Nič zlé predsa v kariére neurobili.

Pád dvojičiek: Odchodom Dzurindu a Mikloša by mohlo odzvoniť SDKÚ i Ficovi

Z dvojnásobného premiéra sa stal poslanec absentér na úrovni Jána Slotu a z tvrdého ministra financií flegmatik.

Galéria k článku (8 fotografií )
Vrchol: V roku 2005 hostil v Bratislave summit Bush - Putin, na snímke s Georgeom Bushom mladším.
Cyklista: Dzurinda sa preslávil svojimi tour po Slovensku. Premiérsku stoličku si doslova vybicykloval.
Odchod: Neslávny odchod zobrali obaja športovo a s úsmevom. Nič zlé predsa v kariére neurobili.

Východniarsky tandem Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, ktorý opustil SDKÚ, sa pohyboval v politike od začiatku deväťdesiatych rokov. V roku 1998 porazili Vladimíra Mečiara a za cenu dosť nepopulárnych reforiem dostali Slovensko do Európskej únie a NATO.

Miklošove reformy nahnevali množstvo ľudí, ale na chvíľku sa zo Slovenska stal ekonomický tiger Európy. Práve vďaka nim prišli automobilky či výrobcovia elektroniky a priemysel vybrakovaný mečiarovcami nadobudol nový impulz. Robert Fico tak dostal v roku 2006 plnú špajzu a tri roky sa nemusel o peniaze starať. Teraz mu dokonca aj vystrúhal poklonu.

„Mikuláš Dzurinda prijímal rozhodnutia, s ktorými som sa ja nikdy nestotožnil, ale ľudsky opakujem, že je to človek, ktorý profesionálne politiku vedel robiť,“ uviedol Fico.

Napriek ich politickej šikovnosti Dzurinda s Miklošom museli vedieť o províziách či odmenách pri spravovaní alebo privatizovaní štátnych podnikov a financovanie strany cez anglické schránkové firmy pred voľbami 2012 si Fico s radosťou vychutnal a SDKÚ dostalo potupných šesť percent hlasov.

V kauze Gorila v údajných prepisoch z bytu na Vazovovej ulici to šéf Penty hovorí jednoznačne. Financmajster SDKÚ Gabriel Palacka vedel pri správnej motivácii pre stranícku kasu vybaviť čokoľvek.

Dvojičky zmeny

Konzervatívnejšieho Dzurindu vychovalo KDH, liberálnejší Mikloš dostal politické ostrohy v Demokratickej strane, ktorá neskôr skončila v účelovej koalícii SDK a potom v SDKÚ ako pomlčka. Nech sa dialo, čo sa dialo, Dzurinda nikdy nepovedal krivé slovo na Mikloša. „Ivan má ten rozum a ja mám intuíciu,“ hovorieval Dzurinda.

Od roku 1998 začali spolu meniť politickú i ekonomickú tvár Slovenska. Pripravili zmeny v daniach, dôchodkoch, sociálnych zákonoch, začali predávať štátne podniky a odstrihávať zbytočnosti, čo podľa nich zaťažovali štátny rozpočet. Vrchol ich snaženia prišiel po voľbách v roku 2002, keď sa zbavili ľavičiarov vo vláde a priskočilo k nim liberálne ANO Pavla Ruska, ktorého minister hospodárstva Jirko Malchárek má opletačky s paragrafmi doteraz.

Ten, čo zrodil Fica

Spočiatku mladý Robert Fico s Dzurindom spolupracoval. Najviac sa však na Dzurindu nahneval, keď z neho odmietol spraviť generálneho prokurátora. Ohrdnutý Fico vystúpil zo Strany demokratickej ľavice a začal sa správať ako odtrhnutý vagón. Založil Smer a bombardovaním akejkoľvek snahy tandemu Dzurinda - Mikloš si vydobyl popularitu neskrotného bojovníka za práva chudobných a slabých.

Fico sa stal antidzurindovcom. Čím nepríjemnejšie zmeny pravicová vláda robila, tým bol Fico silnejší. Keby nebolo zlého Dzurindu, nebolo by ani dobrého Fica. V momente, keď sa Dzurinda stiahol do úzadia, Fico stratil terč a začala sa jeho cesta dole. Dzurinda tak stvoril Fica, ale pravdepodobne ho aj stiahne so sebou.

A Fico to vie. Preto minulý týždeň vyjadril želanie, aby pravica bola jednotná, čo by pomohlo aj jemu. „Keby sa vytvorila jedna silná konzervatívna politická strana, ktorá by súperila o moc s ľavicou tak, ako je to tradičné v iných krajinách,“ dodal.

Pravicové strany však podľa Fica namiesto zjednotenia neustále obťažujú verejnosť hádkami, konfliktmi a štiepením. Do jedného terča sa triafa vždy ľahšie ako do viacerých naraz.

Kauzy

Asi najvýraznejšie sa zapísali do pamäti kauzy vláčiky a skupinka. V prvej bol zapletený brat Mikuláša Dzurindu Miroslav, ktorý bol v roku 2001 šéfom komisie, čo vyberala nové súpravy pre štátne železnice. Vyhrala drahšia rakúska ponuka.

Vtedajší minister dopravy Jozef Macejko žiadal od Miroslava Dzurindu vysvetlenie a následne ho Mikuláš ako premiér odvolal s tým, že „rozhodne žiadne peniaze strane z toho nešli“. Pochybnosti však zostali.

Vyslovene Dzurindova bola kauza skupinka. Premiér vtedy s veľkou pompou oznámil, že na Slovensku operuje skupina ľudí napojených na vplyvných podnikateľov, ktorí škodia krajine. Na zoznam sa dostali viacerí politici vrátane šéfa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša. Nikdy sa nedokázalo, že by nejaká skupinka existovala.

Reakciou však bol odchod Ivana Šimka a Zuzany Martinákovej, ktorí si založili Slobodné fórum. Odvtedy Dzurindovi prestali ostatné strany veriť. Po sérii odchodov v roku 2006 ostali v menšine a vyvolali predčasné voľby, kde už tón udával Fico a jeho Smer.

Tichý zabijak

Ivan Mikloš dokázal akýkoľvek útok na svoju osobu odraziť. Občas pôsobil ako teflón. Nikdy sa naňho nenalepila špina. Všetci hovorili, že má prsty v rôznych biznisoch, ale nikdy sa nič nevedelo dokázať. Možno preto, ako vravieval Dzurinda, lebo má rozum. Populárne konšpiračné teórie, že Mikloš je v područí tajnej miliardárskej celosvetovej spoločnosti alebo vlastní diamantové bane kdesi v Afrike, zneli až príliš šialene.

Ani pri oznámení o vystúpení z SDKÚ Ivan Mikloš nepriznal chybu v prípade prenájmu daňového úradu v Košiciach. Daniari počas vlády Ivety Radičovej totiž vybrali budovu, ktorú vlastní člen SDKÚ. Radičová žiadala obchod zastaviť a odvolať šéfa daniarov. Mikloš sa vtedy premiérke vzoprel a povedal jasné nie. A to bol v podstate koniec jej vlády, lebo sa ukázalo, že ju ani vlastní ministri nepočúvajú.

Naproti tomu štátnu kasu hlavne v druhej Dzurindovej vláde riadil nekompromisne. Keď za ním chodili jednotliví ministri, aby im dal viac, tak ich posielal do teplých krajín, aby si najprv spravili poriadok, potom im pridá.

Návrat Radičovej?

SDKÚ je bez Dzurindu a Mikloša oslabená o osobnosti. Prieskum agentúry Polis krátko pred ich odchodom hovoril, že až dvadsať percent ľudí považuje za najvýraznejšiu osobnosť strany práve Dzurindu a hneď za ním skončil Mikloš. Podľa politológa Ivana Horského sa tak odchodom týchto dvoch otvárajú dvere pre Radičovú.

Na druhej strane však podľa neho Dzurinda s Miklošom pri svojom odchode mohli pokojne v centrále zhasnúť svetlo. „Erózia SDKÚ-DS je asi už nezastaviteľná,“ konštatuje Horský.

Ani jeden z odídencov však nehovorí politike definitívne zbohom. „Čo je to koniec v politike? Cítim sa dobre. Politika ma baví. Téma konca v politike mi nenapadla,“ povedal Dzurinda s tým, že vo voľbách 2016 sa s Miklošom kandidovať nechystajú. Obaja pritom posledné dva roky aktivitou nehýria.

Dvojnásobný premiér má absenciu asi na každom treťom hlasovaní. Na experta Jána Slotu, ktorý v najlepších rokoch chýbal na polovici hlasovaní, to ešte nie je, ale stále patrí medzi najväčších absentérov v parlamente.

Mikloš sa zastaví v parlamente častejšie, ale aktivitou veľmi neoplýva. Vyjadruje sa iba sporadicky. Rozbehnúť zastavený vlak však nebude pre Dzurindu jednoduché, napriek tomu, že začínal ako výpravca.

VIDEO Plus 7 Dní