Pavol Czeranko (45) nastúpil na pozíciu rómskeho špecialistu v Moldave nad Bodvou v roku 2013 po zásahu v rómskej osade na Budulovskej, po ktorom zostalo tridsať zbitých Rómov. A otázky, či sa udalosť naozaj stala, ako sa odohrala a čo bude ďalej. Dôvera voči polícii bola, pochopiteľne, na bode mrazu. Dnes ho v osade pozná každý. Keď Rómovia z Budulovskej potrebujú niečo vyriešiť, na policajnom okrsku si pýtajú „Pali báčiho“. Za svoju prácu Pavol získal vlani ocenenie Roma Spirit.
Zobrať do basy
Ako rómsky špecialista pôsobí Pavol nielen v Moldave nad Bodvou, ale aj v susedných Čečejovciach, Buzici a Drienovci. Práve v drienovskej osade bývajú aj jeho bývalí spolužiaci zo základnej. Väčšinou sa dobre uchytili, pracujú, podnikajú, prevádzkujú obchody, zvolili ich za poslancov obecného zastupiteľstva. Keď Pavol vystúpi uprostred osady z auta, okamžite sú okolo ľudia, ktorí sa s ním chcú poradiť. Riešia nové epidemické opatrenia, kde budú povinné rúška, ale aj problémy chlapcov v škole. V Čečejovciach zas Pavla priateľsky zdraví jeden muž. „Bral som ho do basy. Napriek tomu máme dobrý vzťah. Policajt musí vedieť človeka zobrať aj do väzenia spôsobom, ktorý z neho neurobí nepriateľa, ale, naopak, ten človek si uvedomí, že je to pre jeho dobro,“ usmieva sa Pavol. Pár slov prehodí aj s otcom mladíka, ktorého tiež zatýkal. „Povedali mi, že už je rok z väzenia doma. Celý čas som o ňom nepočul. To znamená, že nerobí problémy.“
V GALÉRII si pozrite fotografie Pavla Czeranka v rómskej osade>>
Pavol je optimista. Hovorí, že mnohí z ľudí, ktorých musel do väzenia odviezť, sa poučili. Zistili, že urobili hlúposť, a už sa viac nechcú do takej situácie dostať. „Pri zatýkaní vysvetlím človeku, prečo tam ide. Čo je na tejto zlej situácii pozitívne. Napríklad, že trest môže mať za sebou skôr, ak sa bude dobre správať, môže požiadať o podmienečné prepustenie.“ Zároveň vyvracia predsudok o zvýšenej kriminalite, ktorú podľa zaužívaných názorov obyvatelia osád páchajú. „Pri ich kriminalite ide o prežitie. Je tam viac majetkových trestných činov, vlámačky, krádeže. Ale ako krajné riešenie, keď niet čo jesť.“
Rovnocenní
Pavol pracoval osemnásť rokov v súkromných bezpečnostných službách. Až potom sa dal k polícii. Jeho takmer celoživotnou vášňou je kynológia. V roku 2013 sa kvalifikoval na majstrovstvá sveta do Dánska. Nakoniec tam necestoval. V ten deň totiž nastupoval na policajnú školu do Košíc. Neľutuje majstrovstvá. Poháre z kynologických súťaží už aj tak pomaly nemá kam dávať. Zo žartu hovorí, že kým doteraz pretekal pre manželku Andrejku, odteraz bude súťažiť a zbierať ocenenia pre seba.
Keď v Policajnom zbore začínal, Rómov z osád prekvapilo, že s kolegom odstavili auto pred osadou a pokračovali pešo. „Pýtali sa, prečo sme prišli. Hovorím: Poznám tu toho a tamtoho, prišli sme sa porozprávať, aké sú tu problémy, s čím treba pomôcť, čo treba riešiť. Pomaličky začali vnímať, že ich berieme normálne. Ako seberovných. Keď sme robili prednášky v komunitnom centre, sedeli sme všetci v kruhu. To znamená, že nikto nie je nadradený a nikto menejcenný.“
Pavol si postupne získal dôveru Rómov. Osvedčili sa mu jednoduché pravidlá. „Nesľubujem, čo nedokážem dodržať. Keď sa niečo nedá, poviem to na rovinu. Nikdy nič nedávam, neplatím ani nesľubujem za informácie.“ Na Budulovskej bol najťažší prvý polrok. Po razii boli vzťahy medzi políciou a komunitou na bode mrazu. „Začali sme chodiť do osady. Postupne sa starší, ktorí ma poznali, pristavili s otázkami. Po nich aj mladší. Pochopili, že potrebujú pomoc, radu, vybaviť občiansky, a za kým pôjdu? S kým sa porozprávajú? Je to v tom, že keď vás rešpektujú tí, ktorých rešpektujú oni, tak sa začnú otvárať. S problémami ich prichádzalo čoraz viac. Často na policajnom oddelení hľadali Pali báčiho a s nikým iným nechceli svoju situáciu rozoberať.“ Svoje zohral aj jazyk. Rómovia z Budulovskej po slovensky veľmi nevedia. Hovoria po maďarsky a po rómsky. Pavol po maďarsky vie a naučil sa čo-to aj z rómčiny, takže mu obyvatelia osady rozumejú.
V GALÉRII si pozrite fotografie Pavla Czeranka v rómskej osade>>
V každej komunite sa mu osvedčilo, keď si našiel miestneho človeka - autoritu - a prostredníctvom neho sa dostal k ostatným. „Teraz je to ťažšie. Nemajú vajdu ako v minulosti. Ale zas majú poslancov zastupiteľstiev. Tí sú v osadách vážení. Keď dobre vychádzam s poslancom, sú voči mne otvorení.“
Doneste Ameriku
Čo obyvatelia marginalizovaných komunít s policajtom riešia? Vraj úplne všetko. Aj existenčné problémy. „Alebo problémy doma, s ktorými si nevedia poradiť. Ich temperament je ako Ferrari. Z nuly na sto zrýchlia za sekundu. Sú veľmi emocionálni, hneď idú do krajnosti. Z tej krajnosti pomaličky uberám rozhovorom, aby dokázali o svojej situácii premýšľať. Prvá reakcia je vždy: Zoberte ho do basy. Potom sa začnem pýtať: S kým budeš potom žiť? Čo budeš jesť, keď on predáva metly a máte aspoň nejaký príjem? Z čoho budeš platiť byt? Kde budeš bývať? Postupne si svoju situáciu lepšie uvedomia.“
S Rómami z Budulovskej postupne začala fungovať dôvera za dôveru. Vysvetľovanie sa však nikdy neskončí. „Zo začiatku sa ma zvykli pýtať, či zákon platí aj pre nich. A vysvetľovať im veci je náročnejšie aj preto, lebo mnohí z nich nemajú ukončenú ani základnú školu. Šestnásťroční vychádzajú z piatej-šiestej triedy.“
V GALÉRII si pozrite fotografie Pavla Czeranka v rómskej osade>>
Pavol predsa len vidí pokrok. Aj na Budulovskej. Veľa Rómov je v lepšom finančnom stave, snažia sa pracovať a niečo zarobiť. Väčšinou manuálnymi prácami. Spoľahlivých Rómov už v Moldave nad Bodvou poznajú. Niektorým sa z otrasných podmienok osady podarilo odsťahovať. Väčšinou do Maďarska. No sú aj takí, ktorí pracujú celý život a napriek tomu neodídu do lepšieho. „Cítia veľmi silné rodinné putá. V osade majú celú rodinu aj všetkých známych. Tam sú doma. Radšej sa tam boria s tými problémami, než by odišli. Tam sa narodili a tam aj umrú. A potom sú ľudia, ktorí chcú, aby im sem niekto doniesol Ameriku, položil ich do nej a oni by ďalej žili bohatí a šťastní. Ale sami pre to neurobia nič.“
