Jana Čavojská

Pavol Czeranko (45) nastúpil na&nbsp;pozíciu rómskeho špecialistu v&nbsp;Moldave nad Bodvou v&nbsp;roku 2013 po&nbsp;zásahu v&nbsp;rómskej osade na&nbsp;Budulovskej, po&nbsp;ktorom zostalo tridsať zbitých Rómov. A&nbsp;otázky, či sa udalosť naozaj stala, ako sa odohrala a&nbsp;čo bude ďalej. Dôvera voči polícii bola, pochopiteľne, na&nbsp;bode mrazu. Dnes ho v&nbsp;osade pozná každý. Keď Rómovia z&nbsp;Budulovskej potrebujú niečo vyriešiť, na&nbsp;policajnom okrsku si pýtajú „Pali báčiho“. Za&nbsp;svoju prácu Pavol získal vlani ocenenie Roma Spirit.

Ako rómsky špecialista pôsobí Pavol nielen v&nbsp;Moldave nad Bodvou, ale aj v&nbsp;susedných Čečejovciach, Buzici a&nbsp;Drienovci. Práve v&nbsp;drienovskej osade bývajú aj jeho bývalí spolužiaci zo základnej. Väčšinou sa dobre uchytili, pracujú, podnikajú, prevádzkujú obchody, zvolili ich za&nbsp;poslancov obecného zastupiteľstva. Keď Pavol vystúpi uprostred osady z&nbsp;auta, okamžite sú okolo ľudia, ktorí sa s&nbsp;ním chcú poradiť. Riešia nové epidemické opatrenia, kde budú povinné rúška, ale aj problémy chlapcov v&nbsp;škole. V&nbsp;Čečejovciach zas Pavla priateľsky zdraví jeden muž. „Bral som ho do&nbsp;basy. Napriek tomu máme dobrý vzťah. Policajt musí vedieť človeka zobrať aj do&nbsp;väzenia spôsobom, ktorý z&nbsp;neho neurobí nepriateľa, ale, naopak, ten človek si uvedomí, že je to pre jeho dobro,“ usmieva sa Pavol. Pár slov prehodí aj s&nbsp;otcom mladíka, ktorého tiež zatýkal. „Povedali mi, že už je rok z&nbsp;väzenia doma. Celý čas som o&nbsp;ňom nepočul. To znamená, že nerobí problémy.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/pali-baci-policajt-ktoreho-romovia-moldavy-bodvou-miluju" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite fotografie Pavla Czeranka v rómskej osade&gt;&gt;</a>

Pavol je optimista. Hovorí, že mnohí z&nbsp;ľudí, ktorých musel do&nbsp;väzenia odviezť, sa poučili. Zistili, že urobili hlúposť, a&nbsp;už sa viac nechcú do&nbsp;takej situácie dostať. „Pri zatýkaní vysvetlím človeku, prečo tam ide. Čo je na&nbsp;tejto zlej situácii pozitívne. Napríklad, že trest môže mať za&nbsp;sebou skôr, ak sa bude dobre správať, môže požiadať o&nbsp;podmienečné prepustenie.“ Zároveň vyvracia predsudok o&nbsp;zvýšenej kriminalite, ktorú podľa zaužívaných názorov obyvatelia osád páchajú. „Pri ich kriminalite ide o&nbsp;prežitie. Je tam viac majetkových trestných činov, vlámačky, krádeže. Ale ako krajné riešenie, keď niet čo jesť.“

Pavol pracoval osemnásť rokov v&nbsp;súkromných bezpečnostných službách. Až potom sa dal k&nbsp;polícii. Jeho takmer celoživotnou vášňou je kynológia. V&nbsp;roku 2013 sa kvalifikoval na&nbsp;majstrovstvá sveta do&nbsp;Dánska. Nakoniec tam necestoval. V&nbsp;ten deň totiž nastupoval na&nbsp;policajnú školu do&nbsp;Košíc. Neľutuje majstrovstvá. Poháre z&nbsp;kynologických súťaží už aj tak pomaly nemá kam dávať. Zo žartu hovorí, že kým doteraz pretekal pre manželku Andrejku, odteraz bude súťažiť a&nbsp;zbierať ocenenia pre seba.

Keď v&nbsp;Policajnom zbore začínal, Rómov z&nbsp;osád prekvapilo, že s&nbsp;kolegom odstavili auto pred osadou a&nbsp;pokračovali pešo. „Pýtali sa, prečo sme prišli. Hovorím: Poznám tu toho a&nbsp;tamtoho, prišli sme sa porozprávať, aké sú tu problémy, s&nbsp;čím treba pomôcť, čo treba riešiť. Pomaličky začali vnímať, že ich berieme normálne. Ako seberovných. Keď sme robili prednášky v&nbsp;komunitnom centre, sedeli sme všetci v&nbsp;kruhu. To znamená, že nikto nie je nadradený a&nbsp;nikto menejcenný.“

Pavol si postupne získal dôveru Rómov. Osvedčili sa mu jednoduché pravidlá. „Nesľubujem, čo nedokážem dodržať. Keď sa niečo nedá, poviem to na&nbsp;rovinu. Nikdy nič nedávam, neplatím ani nesľubujem za&nbsp;informácie.“ Na&nbsp;Budulovskej bol najťažší prvý polrok. Po&nbsp;razii boli vzťahy medzi políciou a&nbsp;komunitou na&nbsp;bode mrazu. „Začali sme chodiť do&nbsp;osady. Postupne sa starší, ktorí ma poznali, pristavili s&nbsp;otázkami. Po&nbsp;nich aj mladší. Pochopili, že potrebujú pomoc, radu, vybaviť občiansky, a&nbsp;za&nbsp;kým pôjdu? S&nbsp;kým sa porozprávajú? Je to v&nbsp;tom, že keď vás rešpektujú tí, ktorých re­špektujú oni, tak sa začnú otvárať. S&nbsp;problémami ich prichádzalo čoraz viac. Často na&nbsp;policajnom oddelení hľadali Pali báčiho a&nbsp;s&nbsp;nikým iným nechceli svoju situáciu rozoberať.“ Svoje zohral aj jazyk. Rómovia z&nbsp;Budulovskej po&nbsp;slovensky veľmi nevedia. Hovoria po&nbsp;maďarsky a&nbsp;po&nbsp;rómsky. Pavol po&nbsp;maďarsky vie a&nbsp;naučil sa čo-to aj z&nbsp;rómčiny, takže mu obyvatelia osady rozumejú.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/pali-baci-policajt-ktoreho-romovia-moldavy-bodvou-miluju" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite fotografie Pavla Czeranka v rómskej osade&gt;&gt;</a>

V&nbsp;každej komunite sa mu osvedčilo, keď si našiel miestneho človeka - autoritu - a&nbsp;prostredníctvom neho sa dostal k&nbsp;ostatným. „Teraz je to ťažšie. Nemajú vajdu ako v&nbsp;minulosti. Ale zas majú poslancov zastupiteľstiev. Tí sú v&nbsp;osadách vážení. Keď dobre vychádzam s&nbsp;poslancom, sú voči mne otvorení.“

Čo obyvatelia marginalizovaných komunít s&nbsp;policajtom riešia? Vraj úplne všetko. Aj existenčné problémy. „Alebo problémy doma, s&nbsp;ktorými si nevedia poradiť. Ich temperament je ako Ferrari. Z&nbsp;nuly na&nbsp;sto zrýchlia za&nbsp;sekundu. Sú veľmi emocionálni, hneď idú do&nbsp;krajnosti. Z&nbsp;tej krajnosti pomaličky uberám rozhovorom, aby dokázali o&nbsp;svojej situácii premýšľať. Prvá reakcia je vždy: Zoberte ho do&nbsp;basy. Potom sa začnem pýtať: S&nbsp;kým budeš potom žiť? Čo budeš jesť, keď on predáva metly a&nbsp;máte aspoň nejaký príjem? Z&nbsp;čoho budeš platiť byt? Kde budeš bývať? Postupne si svoju situáciu lepšie uvedomia.“

S&nbsp;Rómami z&nbsp;Budulovskej postupne začala fungovať dôvera za&nbsp;dôveru. Vysvetľovanie sa však nikdy neskončí. „Zo začiatku sa ma zvykli pýtať, či zákon platí aj pre nich. A&nbsp;vysvetľovať im veci je náročnejšie aj preto, lebo mnohí z&nbsp;nich nemajú ukončenú ani základnú školu. Šestnásťroční vychádzajú z&nbsp;piatej-šiestej triedy.“

Pavol predsa len vidí pokrok. Aj na Budulovskej. Veľa Rómov je v lepšom finančnom stave, snažia sa pracovať a niečo zarobiť. Väčšinou manuálnymi prácami. Spoľahlivých Rómov už v Moldave nad Bodvou poznajú. Niektorým sa z otrasných podmienok osady podarilo odsťahovať. Väčšinou do Maďarska. No sú aj takí, ktorí pracujú celý život a napriek tomu neodídu do lepšieho. „Cítia veľmi silné rodinné putá. V osade majú celú rodinu aj všetkých známych. Tam sú doma. Radšej sa tam boria s tými problémami, než by odišli. Tam sa narodili a tam aj umrú. A potom sú ľudia, ktorí chcú, aby im sem niekto doniesol Ameriku, položil ich do nej a oni by ďalej žili bohatí a šťastní. Ale sami pre to neurobia nič.“&nbsp;

Na ďalšej strane si prečítajte o Pavlových kynologických úspechoch&gt;&gt;

V kynologickom športe je Slovensko malá veľmoc. Pavol je majster Európy, máme aj majstrov sveta. Jeho tento šport drží už tridsať rokov. Začínal so sučkou Leilou, tá bola bez papierov. V&nbsp;roku 1993 s&nbsp;ňou urobil prvú skúšku. Potom si kúpil prvého psíka s&nbsp;rodokmeňom, Dixi z&nbsp;Eibenovho dvora. Mala šesť skúšok vrátane služobnej kynológie, pachových prác a&nbsp;zákrokov na&nbsp;obranu svojho psovoda. Po&nbsp;nej prišla do&nbsp;rodiny Eike spod Volovca. Volali ju Julka. S&nbsp;ňou začal Pavol pretekať. „Vzrastom bola malá. Na&nbsp;pretekoch v&nbsp;Maďarsku ku mne prišiel rozhodca a&nbsp;povedal: Aha, Slovák prišiel s&nbsp;trojnohým psom na&nbsp;preteky. A&nbsp;na&nbsp;konci, keď som im zobral všetky poháre, lebo som vyhral najlepšiu stopu, najlepšiu poslušnosť aj celkového víťaza, povedal: Aha, Slovák prišiel s&nbsp;trojnohým psom a&nbsp;zobral nám všetky poháre.“

S&nbsp;Eike sa Pavol kvalifikoval aj na&nbsp;majstrovstvá sveta stopárov. Majster Európy bol s&nbsp;Cajlou von Pedor-Stok. Po&nbsp;nej prišla Delfi. A&nbsp;dnes má k&nbsp;nej aj dvaapolročného Šmata - skratka od&nbsp;Šmatláka. Oficiálne sa psík volá Volkan von Pedor-Stok. „Psy nie sú pre mňa pracovným nástrojom. Cvičím ich a&nbsp;pretekám s&nbsp;nimi pre radosť. Pracujem s&nbsp;každým, lebo každý má na&nbsp;niečo talent. Nie­ktorí kynológovia psíka, ktorý je nepodarený, predajú a&nbsp;zaobstarajú si nového. Ja vždy hľadám, čo sa s&nbsp;ním dá robiť. Aj keď niekedy mám sto chutí Šmata niekomu podarovať,“ smeje sa Pavol.

Pri výcviku psa je dôležité získať si jeho dôveru a&nbsp;lásku. Palica nie je dobrá. Pes nemá poslúchať pre hrozbu trestu, ale kvôli odmene. Pozitívna motivácia. Pavol aj trikrát denne zájde k&nbsp;psom a&nbsp;precvičí s&nbsp;nimi aspoň zopár povelov. Nácviky konkrétnych súťažných disciplín sú náročnejšie. Napríklad vyhľadávanie pachových stôp. Najprv treba na&nbsp;poli vyšliapať štvorec meter krát meter. Intenzívne sa tam zachová pach človeka. Na&nbsp;tú plochu rozhádže Pavol žrádlo a&nbsp;pustí tam psa. „Pes pozbiera žrádlo a&nbsp;spája si ho s&nbsp;tým pachom. Príde na&nbsp;to, prečo je užitočné ten pach hľadať - lebo je tam odmena. Spojí si tak dobré s&nbsp;užitočným. Potom tam hodím predmet, napríklad koberec s&nbsp;veľkosťou desať krát desať centimetrov. Je zvedavý, ovonia ho a&nbsp;ja mu tam hodím jedlo. Spojí si to s&nbsp;tým, že keď bude hľadať predmet, zas sa nažerie.“ Výcvik teda ide cez žalúdok. Nie cez metódy nátlaku.