Tip na článok
Dediči: Potomkovia Jana Antonína Baťu John Nash a Maria Baťa žiadajú od Slovenska stovky miliónov eur.

Pandorina skrinka: Vyplatenie odškodného Baťovcom

Kompetentní vymýšľajú, ako zvrátiť rozsudok, na základe ktorého by mal štát Baťovcom vyplatiť miliardové odškodné.

Galéria k článku (4 fotografie )
Poklad: Okrem závodov vo Svite, v Bošanoch a Partizánskom Baťovci vlastnili aj Bojnický zámok, ktorého hodnota je v podstate nevyčísliteľná.
Kontroverzný Baťa
Bojnický zámok: Počas druhej svetovej vojny sa tu vychovávali gardisti, zodpovední za presadzovanie nacizmu.

Zkauzy odškodnenia potomkov veľkopodnikateľa Jana Antonína Baťu sa pre kompetentné štátne úrady vykľul poriadne tvrdý oriešok. Ministerstvá spravodlivosti a financií neustále vymýšľajú, ako zvrátiť škandalózne rozhodnutie bratislavského okresného súdu umožňujúce rodine obuvníka žiadať o vyplatenie náhrady za zhabaný Baťov majetok na základe Benešových dekrétov. Ide pritom o vyše miliardy eur!

Zainteresovaných už ani tak netrápi samotný rozsudok z apríla 2013 a z neho plynúca hrozba rozvrátenia štátneho rozpočtu. Čo je ešte závažnejšie, v prípade, ak Baťovcom budeme musieť odškodné naozaj vyplatiť, otvorí sa tým Pandorina skrinka. Baťa totiž prišiel o majetky na základe Benešových dekrétov. Ak by Baťovi potomkovia uspeli, vznikol by precedens. Umožňoval by tak prihlásiť sa o náhradu ďalším dedičom, ktorých počet sa dá teraz ťažko odhadnúť.

Nehovoriac o tom, že takéto nepriame popretie Benešových dekrétov by zrejme naštrbilo aj dobré vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou, ktorá by tak mohla prísť prakticky o celé bývalé Sudety.

Pochybili:

Týždenník PLUS 7 DNÍ upozornil na zvláštny rozsudok bratislavského okresného súdu vo veci Baťa už pred rokom v apríli. Sudca v priebehu niekoľkých hodín rozhodol vo dvoch procesoch. Najprv schválil obnovenie konania o očistení mena Jana Antonína Baťu a následne toto obnovené konanie obratom, ešte v ten istý deň, sám zrealizoval. Počas neho zbavil Baťu obvinení z roku 1947, keď ho v neprítomnosti odsúdili za spoluprácu s fašistickým režimom na pätnásťročné väzenie a prepadnutie majetku.

Expresné rozsudky mohol bratislavský súd vyrieknuť aj vďaka laxnému postupu prokurátora. Ten, laicky povedané, nič zlé na konaní Jana Antonína Baťu počas druhej svetovej vojny nezaregistroval, a tak sám žiadal zbaviť podnikateľa celej viny.

To, že tak urobil len na základe dôkazov predložených rodinou obuvníka, zrejme považoval za normálne. Nemal žiadnu potrebu bádať v archívoch či osloviť historikov s otázkou, ako to bolo s pôsobením Baťu v slovenskom fašistickom štáte. Práve na základe týchto verdiktov súdu požiadali minulý rok v septembri Baťovi potomkovia o náhradu za zhabaný majetok. Zaujímavé je, že v rozsudku nebol žiaden súpis majetku, za ktorý by malo Slovensko Baťovcom vyplatiť odškodné. Po zverejní týchto informácií sa kompetentní iba chytali za hlavu. Do prípadu sa okamžite obul generálny prokurátor Jaroslav Čižnár i minister spravodlivosti Tomáš Borec.

Obaja dali prešetriť postup svojich podriadených a v oboch prípadoch zistili pochybenia. Prokurátorovi podľa našich informácií „vytkli“, že mal sudcu na nesprávny postup upozorniť. Oficiálne sa však hovorí iba o nesprávnom postupe prokurátora.

„Nesprávny postup bol vyhodnotený ako porušenie základných povinností prokurátora menšieho významu. Prokurátorovi bolo uložené písomné napomenutie krajskou prokurátorkou v Bratislave,“ uviedol hovorca prokuratúry Michal Šúrek. Inými slovami, dostal písomne zdvihnutý prst:

„No, no, no! A nech sa to už neopakuje.“ Že preto môže štát prísť o miliardu eur? No a čo. Trochu horšie dopadol sudca Pavol Tomík z Okresného súdu Bratislava I. Minister spravodlivosti ho chce vyzliecť z talára, čo je pre sudcu najvyšší trest. Podľa hovorkyne rezortu spravodlivosti Alexandry Donevovej porušil svoje povinnosti. „Ako predseda senátu závažným spôsobom porušil pravidlá o náhodnom prideľovaní vecí,“ vysvetlila. Inak povedané, po tom, ako povolil obnovu konania, si túto trestnú vec sám ponechal na rozhodnutie, čo bola chyba. Prípad mal byť totiž riadne pridelený náhodným výberom.

Hľadajú možnosti:

Zistenie, že sudca aj prokurátor pochybili, je síce fajn, ale na rozsudku to nič nemení. Rezort spravodlivosti má zviazané ruky, lebo už nemôže podať mimoriadne dovolanie. Čierny Peter pri záchrane miliónov eur tak zostal v rukách ministra financií Petra Kažimíra. Jeho rezort je momentálne vykonávateľom rozhodnutia súdu a snaží sa s tým v rámci svojich možností popasovať. Ešte vlani na jeseň konanie o priznaní odškodného prerušilo ministerstvo pre chýbajúci dokument Baťovcov. Išlo takmer o 50 rokov staré dedičské rozhodnutie z Brazílie, kde Jan Antonín Baťa v roku 1965 zomrel. To sa Baťovcom nepodarilo doložiť, a tak rezort financií konanie o finančnej náhrade nateraz zastavilo.

„Ak budú predložené nové dokumenty zo strany pozostalých rodiny Baťovcov, ministerstvo sa k nim vyjadrí po ich preskúmaní,“ tvrdí tlačový odbor rezortu financií. Baťovci sa však len tak ľahko nevzdávajú. Pred pár dňami totiž prostredníctvom právnika oznámili, že požadovaný dokument sa im podarilo nájsť a mali by ho mať k dispozícii už v septembri. Ministerstvu financií teda neostáva nič iné, než sa chystať aj na takúto alternatívu.

Opäť sa tak vraj dali dokopy všakovaké múdre hlavy, ktoré vymysleli, že rezort financií by sa mohol na súd obrátiť so žiadosťou o obnovu obnoveného konania. Znie to síce krkolomne a možno i úsmevne, ale v podstate to znamená, že strážcovia štátnej kasy by prípad radi vrátili do fázy nového procesu s Baťom, v rámci ktorého by sa znovu rozhodovalo, či bol, alebo nebol kolaborant. Ministerstvo financií sa totiž cíti dotknuté, že v obnovenom procese vlani v apríli nedostalo možnosť vyjadriť sa k veci, hoci sa z neho v podstate stal vykonávateľ rozhodnutia súdu. Uvidíme teda, ako bude hra na mačku a myš pokračovať.

Kompetentným totiž začína dochádzať, čo by prípadné odškodnenie rodiny Baťovcov mohlo v praxi znamenať. O svoje majetky by sa mohli prihlásiť aj dediči, ktorých predkom po druhej svetovej vojne zhabali majetky na základe Benešových dekrétov podobne ako Baťovcom. To by mohlo mať na slovenskú ekonomiku priam likvidačný dosah.

Kontroverzný Baťa

V Česku súdy Jana Antonína Baťu rehabilitovali. Zrušili tak označenie kolaborant, ktoré mu po vojne v roku 1947 pririekli súdy. Rozdiel je v tom, že u nich prípad reálne posudzovali. Kým Česko bolo počas vojny obsadený protektorát, u nás existoval kolaborantský slovenský štát. Napriek odlišnej situácii v okupovanom protektoráte a slovenskom štáte firma Baťa počas nacistickej nadvlády prosperovala, čo potvrdzujú aj českí historici Vít Strobach a Martin Marek, ktorí sa firmou Baťa zaoberajú. Koncern fungoval na území násilne rozdeleného Československa, ako aj vo fašistickom Taliansku, ba aj na území okupovanej Litvy a Bieloruska. „Koncern využil expanziu nacistického Nemecka a zapájanie jeho spojencov a satelitov do jednotného hospodárskeho priestoru na to, aby prenikol na ich územie,“ konštatuje historik Marek. Komunisti Baťu zatracovali. Po páde komunizmu českí a slovenskí politici z celého spektra vynášajú Baťu do nebies. Podľa oboch historikov Baťa nebol ani antisemita, ale ani záchranca Židov. Na jednej strane financoval exilovú vládu, ale na druhej sa pridal k rasovej politike. Temnou kapitolou je využívanie otrockej práce.

Podľa zistení bádateľov na to využíval nacistických zajatcov, Židov a osvienčimských väzňov. „Koncern neváhal využiť ani nútenú prácu ľudí, ktorí neskôr odchádzali do plynových komôr,“ upozorňujú historici. Firma Baťa dodávala svoje čižmy počas vojny slovenskej armáde i gardistom. Baťa sa tešil aj priazni najvyšších kolaborantských kruhov. V lete 1940 pohostili na Bojnickom zámku, ktorý patril koncernu, Jozefa Tisa. Na obede, ktorý trval od druhej do šiestej, Tiso podľa záznamov „zdôraznil, že firma Baťa zaujíma úplne iné miesto v slovenskom štáte než všetci ostatní podnikatelia“.

Na Bojnickom zámku sa počas vojny usporadúvali aj nacistické orgie. Prebiehali tu výcviky veliteľov Hlinkovej gardy. Doteraz nie je úplne jasné, či Baťovci skutočne vlastnili Bojnický zámok. Práva mali prejsť zo štátu na Baťovcov na prelome 30. a 40. rokov. Ak sa vlastníctvo nezmenilo, vynára sa súčasne s tým otázka, či v tom prípade poskytovala firma zámok nedobrovoľne, alebo ho prenajímala, čím by profitovala na nacistickom režime.

VIDEO Plus 7 Dní