Tip na článok
Bratislavský hrad: Dominanta hlavného mesta i významné historické nálezisko. Na snímke v roku 2010.

Parlamentné garáže: Paškove plány môžu ohroziť vzácne historické nálezy

Osud vzácnej historickej lokality na hradnom brale je ohrozený pre parlamentné garáže. Garáže chceli na hradnom vrchu budovať i komunisti, ktorí od toho napokon upustili.

Galéria k článku (6 fotografií )
Severná terasa: Za komunistov tu bol amfiteáter, neskôr tu objavili jedinečné predslovanské nálezy, dnes tu chce Národná rada podzemné garáže.
Leopoldovský bastión: Aj tu chceli naši poslanci stavať garáže. Vzácny nález zo slovanského obdobia dodnes čaká na sprístupnenie.
Oplotené: S archeologičkou Tatianou Štefanovičovou v lokalite ohrozenej výstavbou garáží.

V areáli Bratislavského hradu sa písala naša história - stoja tu pozostatky z veľkomoravských čias, ba aj staršie doklady po ľuďoch spred dávnych stáročí. V lokalite na severnej terase archeológovia pred časom objavili akropolu keltského oppida (opevnené sídlo z doby železnej - pozn. red.) s mnohými výnimočnými nálezmi.

Keď Národná rada na čele s Pavlom Paškom nedávno zverejnila zámer pokračovať v rekonštrukcii Bratislavského hradu a postaviť v hradnom brale garáže maximálne za 29 miliónov eur bez DPH, asi málokomu napadlo, že rozšafné plány pána predsedu parlamentu môžu byť osudné pre jedinečné nálezy staré dvetisíc rokov.

Zdá sa, že pre našich politických predstaviteľov je dôležitejšie vlastné pohodlie ako história. Inak si nemožno vysvetliť, prečo chcú ísť s ťažkou technikou na najexponovanejšie miesto Slovenska a podryť hradný kopec.

Len preto, aby stopäťdesiatčlennému plénu pribudlo k existujúcim dvesto dvadsiatim dvom parkovacím miestam ďalších dvestodvadsaťdva. Jedno by malo podľa predbežných odhadov stáť toľko, čo trojizbový byt.

Kachličkár

„Čo sa tu deje?“ pýtajú sa turisti, ktorí zavítali na Bratislavský hrad a uprostred historickej lokality na hradnom brale objavili bagre a robotníkov. Šéf Národnej rady - košický rodák Paška, ktorý je za situáciu v hradnom areáli zodpovedný - sa zviditeľnil pamätným výrokom, že počas revolúcie v roku 1989 kachličkoval kúpeľňu.

Paradoxne, medzi stáročnými pamiatkami na hradnom brale sa nachádza aj jedinečná rímska dlažba s pestrofarebnými kachličkami, ktorých umelecké zhotovenie zaujalo nielen odborníkov, ale aj verejnosť. Archeológovia tu objavili dosiaľ nepoznaný kus našej histórie - murovanú vilu rímskeho typu z roku päťdesiat pred naším letopočtom.

Medzi nálezmi boli pozostatky hlinených nádob na víno - amfor -, železné a bronzové predmety, ale najmä mince - vôbec prvé, ktoré boli razené na našom území v niekdajšom keltskom oppide. Zdá sa však, že naši predkovia si „vybrali“ nesprávne miesto. Netušili totiž, že voleným zástupcom ľudu plateným z peňazí daňových poplatníkov sa budú máliť garáže s vyše dvoma stovkami parkovacích miest.

Bez akejkoľvek diskusie sa rozhodli vybudovať ďalšie podzemné garáže a zdvojnásobiť tak počet miest na parkovanie. Aby nemuseli chodiť veľa po vlastných, voľba padla na historickú lokalitu.

„Chápem, že garáže sú v hypermarkete, ale prečo rovno na Hrade? Myslia si, že je to ich záhradka, keď tu už majú Svätopluka ako trpaslíka?“ čuduje sa jeden z návštevníkov Hradu.

Neváhame, staviame

O rekonštrukcii Bratislavského hradu rozhodla prvá vláda Smeru v roku 2008, vyžiadala si 63 miliónov eur a postaral sa o ňu Váhostav Juraja Širokého, údajného mecenáša Smeru. V avizovanej druhej fáze sa majú postaviť garáže, zrekonštruovať historická budova Zimná jazdiareň a okolie vrátane zaniknutej Barokovej záhrady.

Strop, ktorý Národná rada stanovila, je 29 miliónov eur bez DPH. Záujemcovia sa mohli prihlásiť do elektronickej aukcie jedine vtedy, ak zložili zábezpeku jeden milión eur. Výsledky súťaže neboli v čase uzávierky známe. Na meno víťaza si tak bude musieť verejnosť ešte počkať. Nad oplotenou časťou vzácnej lokality dnes veje logo Váhostavu.

V tesnej blízkosti stavieb zo začiatku nášho letopočtu už pracujú bagre a ťažká technika. V čase našej návštevy sme tu okrem robotníkov nestretli žiadneho odborníka, hoci to prikazuje zákon. Vybagrovaná zemina sa okamžite odvážala preč. Neskôr nám tvrdili, že na mieste určite bol.

Zmena nastala aj v tom, že pamiatkari z Mestského ústavu na ochranu pamiatok dnes už na lokalite nepracujú. Nahradila ich súkromná spoločnosť Via Magna. Z Kancelárie Národnej rady nám odpovedali, že šlo o „riadne ukončený výskum“. Prečo a na základe čoho vybrali namiesto štátnych archeológov súkromnú spoločnosť Via Magna, sme sa nedozvedeli.

S rovnakou otázkou sme sa obrátili na konateľa spoločnosti Via Magna Milana Horňáka. Tvrdil, že na otázku, prečo si vybrali práve ich, nám môže odpovedať len Národná rada. Aj svoje odpovede chcel konzultovať s Národnou radou, do uzávierky článku sme ich nedostali. Kancelárie Národnej rady sme sa tiež opýtali, prečo musia stáť plánované garáže práve v areáli Hradu.

Argumentovala predsedníctvom Slovenska v Európskej únii v roku 2016, krajina vraj bude v „centre európskeho diania“. „Zároveň parkovisko bude slúžiť aj návštevníkom hradného paláca,“ dôvodila. Vychádzajúc z tejto logiky, podzemné garáže by sa hodili aj pod egyptské pyramídy či pod Svätovítsku katedrálu.

Čítajte viac:

Pod Bratislavským hradom pribudnú nové parkovacie miesta. Cena jedného vás šokuje

Novodobé barbarstvo

Na území dnešného hradného areálu si dali dávni predslovanskí obyvatelia hradného kopca postaviť sídlo, aké bolo v móde v časoch okolo narodenia Ježiša. Bratislava, nachádzajúca sa na území takzvaného barbarika - na hraniciach s Rímskou ríšou -, bola významná aj preto, lebo ležala na Jantárovej ceste a v blízkosti dunajského brodu.

Bohaté keltské kniežatá si mohli pozvať priamo rímskych staviteľov, ako to dokladajú práve objavené palácové stavby s reprezentačnými mozaikovými dlažbami a omietnutými stenami. A keďže tu zrejme stála keltská mincovňa, kde sa razili mince s ich menami, sú títo Kelti našimi prvými obyvateľmi, ktorých mená poznáme. Jedno bolo Biatec, druhé Nonos.

Významom lokality, jej rozsahom a vyspelosťou boli prekvapení aj samotní archeológovia, o podobnom fantastickom náleze na Hrade ani nesnívali. Ba zahraniční historici konštatovali, že lokalita sa môže svojou výstavnosťou stavať na úroveň oppíd v západnej Európe.

Dnes sú však stopy, ktoré sa po dlhých dvetisíc rokoch podarilo odkryť spod nánosu hliny a času, ohrozené novodobým barbarstvom.

Opomínaný

O tom, že hradný kopec priťahoval našich predkov, svedčí aj to, že o pár metrov vedľa si neskôr postavili Slovania trojloďovú baziliku, ktorej zakonzervované zvyšky si dnes prezerajú turisti. Stavbu z veľkomoravských čias tu kedysi odkryla archeologička Tatiana Štefanovičová.

„Keď sa koncom päťdesiatych rokov minulého storočia začal archeologický výskum, málokto veril, že tam možno po toľkých prestavbách na Hrade nájsť konkrétne doklady jeho najstaršej histórie. A predsa sa to podarilo. Výskum doložil, že Hrad bol jedným z významných veľkomoravských hradov."

"Tunajší kostol bol oveľa väčší aj významnejší ako devínsky. Konali sa pri ňom takzvané Božie súdy a v jedenástom storočí pri ňom postavili kapitulu, ktorú potom aj s kostolom preniesli do Podhradia, na miesto neskoršieho Dómu svätého Martina. Po vpáde sovietskych vojsk archeologický výskum na Hrade zasa zastavili,“ opisuje Štefanovičová.

Dodáva, že v lokalite v minulosti objavili aj masívne drevené palisády, ktorými kedysi naši predkovia obohnali hradný kopec. Nález spred stáročí sa podaril archeológom aj pred pár rokmi v priestore dnešného leopoldovského bastiónu.

„Doložili sme niekoľko fáz vývoja opevnenia z jedenásteho storočia, ktoré pravdepodobne súvisí s výbojmi Boleslava Chrabrého na naše územie,“ hovorí riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Matej Ruttkay.

Pri výskume odkryli časti opevnenia, ktoré sa skladalo z mohutnej drevozemnej konštrukcie, na vonkajšej strane ešte chránenej silným kamenným múrom. Výnimočné bolo aj zachovanie zvyškov driev, ktoré umožnili presnejšie, dendrochronologické datovanie nálezu.

Nález prastarých palisád potom stabilizovali a odložili na ďalší výskum. Nastali však problémy, o aké na Bratislavskom hrade, zdá sa, nie je núdza. Na unikátny objav sa zabudlo, o čom informoval ešte v čase prvej vlády Roberta Fica týždenník PLUS 7 DNÍ.

Popri megalomanskom odhaľovaní propagandistických sôch a rekonštrukcií za ťažké milióny sa u predstaviteľov Národnej rady dosiaľ nenašiel dostatok záujmu o doskúmanie a sprístupnenie tejto jedinečnej a najmä autentickej pamiatky. To, k čomu by v civilizovanej Európe dávno prúdili davy návštevníkov, leží u nás skryté pod betónovou doskou.

Hoci pri sumách, aké sa už minuli na rekonštrukciu Hradu a plánujú použiť na avizovanú výstavbu garáží v hradnom brale, by šlo o zanedbateľnú čiastku. Archeológovia by podľa našich informácií dokonca dokončili výskum na vlastné náklady, čo zodpovedným viackrát potvrdili. V čom je teda problém?

„Myslím si, že iba v komunikácii,“ hovorí Ruttkay. „Radi by sme sa sem vrátili, v rámci našich medzinárodných výskumných projektov to naozaj nestojí na peniazoch. Práve toto miesto by bolo ideálne aj na budúcu prezentáciu veľkomoravského opevnenia, ktoré by tu návštevníci mohli vidieť v originálnej podobe,“ načrtáva možnosti.

Otázne je, či naši politickí predstavitelia raz zviditeľnia Bratislavský hrad niečím iným než hĺbením garáží. Aj keď sa hrdia svojou údajnou láskou k histórii. Ruttkay hovorí, že je optimista a verí, že sa približujeme k civilizovanej Európe.

„Žiaľ, stále iba veľmi pomalým krokom a lepšie by boli skoky,“ dodáva. Možno si politici myslia, že viac ako naša vlastná história ohúria kolegov z únie počas nášho predsedníctva v roku 2016 novučičké garáže.

Garážový problém

Archeologička Tatiana Štefanovičová strávila na Bratislavskom hrade celý profesionálny život a prvýkrát tu kopala v roku 1958. Obáva sa, že garážový problém je na Hrade najdôležitejší.

„Už v osemdesiatych rokoch minulého storočia šlo o garáže, čo podnietilo aj spomenutý výskum v leopoldovskom bastióne, kde sa našli zvyšky opevnenia a kde mala byť verejnosti sprístupnená hradná expozícia, čo sa doteraz neuskutočnilo."

"Aj tam chceli vtedy poslanci budovať garáže, od čoho sa, našťastie, upustilo. Bratislavský hrad je určite najvýznamnejšou pamiatkou mesta, a to nielen tým, že mu vizuálne dominuje, ale predovšetkým tým, akú úlohu hral v histórii tohto priestoru,“ pripomína.

Pamiatky v hradnom areáli sú podľa Štefanovičovej fenomén, ktorý je unikátny tiež z celoeurópskeho hľadiska. „Ocenili ich napríklad aj rakúski bádatelia, ktorí sa zúčastnili na odborných komisiách počas výskumu na Hrade. Spomínam si, ako pri zmienke o možnej výstavbe garáží v priestore severnej terasy poznamenal profesor Jobst, známy bádateľ rímskeho mesta Carnuntum na druhom brehu Dunaja, že sa azda nájde v Bratislave aj iné miesto na výstavbu garáží ako práve na Hrade.“

Otázky

Ani z kancelárie Národnej rady, ani zo súkromnej spoločnosti Via Magna sme sa nedozvedeli, či sa v súvislosti s plánovanou výstavbou garáží podarí zachovať všetky časti historickej lokality. Podľa avizovaných informácií by mala zostať len časť s rímskym nálezom, zvyšok zmizne.

„Prečo sa teraz, pri nových investíciách do obnovy Hradu a jeho areálu neviedla diskusia a otázkam, ktoré s tým súvisia, nebola venovaná pozornosť, to neviem. Obávam sa, že to odráža náš skutočný vzťah a záujem o našu najstaršiu históriu, ktorý u Slovákov nie je ukotvený,“ myslí si Štefanovičová.

Otázka, prečo musia stáť garáže priamo na najexponovanejšom mieste republiky, tak zostáva nezodpovedaná. Absurdné riešenie podľa kuloárnych informácií spočiatku odmietli aj pamiatkari na mestskej i krajskej úrovni. Proti rozhodnutiu najvyšších miest, akým je Národná rada, sa však nemožno postaviť.

Zaužívaným zvykom pred začatím výskumu je zvolať vstupnú komisiu odborníkov a zorganizovať verejné obstarávanie, čo sa nestalo. Návrh na výskum sa zvykol predložiť na schválenie a prerokovanie archeologickej rade ministerstva kultúry, ktorá má kontrolnú úlohu, ale ani to sa nestalo. Podľa kritikov je táto situácia nielen absurdná.

Pre možné ohrozenie nášho historického a kultúrneho dedičstva by si zaslúžila aj trestné stíhanie neznámeho páchateľa. A či naozaj neznámeho?

VIDEO Plus 7 Dní