Bývalý predseda Národnej rady Pavol Paška stráži parlament aj po svojom odchode. Bezpečnostný systém, ktorý v budove parlamentu dal namontovať v roku 2013, jeho nástupca Peter Pellegrini nemôže nahradiť.

Exkluzívne postavenie v Národnej rade totiž získala jediná firma, vymeniť ju by znamenalo vymeniť celý bezpečnostný systém. A to by vôbec nebolo lacné. Na začiatku bola zmluva so spoločnosťou SecuriLas v hodnote 60-tisíc eur, ktorú podpísal parlament v roku 2011 po páde vlády už pod vedením Pavla Hrušovského.

Majiteľom aj konateľom spoločnosti je Štefan Lastovka so synom. Lastovka starší bol počas Mečiarovej vlády policajný prezident.

Bez súťaže

Bývalý šéf parlamentu Paška im po vypršaní prvej zmluvy v roku 2013 dohodil lukratívny kšeft. Bez súťaže s firmou SecuriLas podpísal dodatok k zmluve, ktorou pozmenil predmet zmluvy na zabezpečenie ochrany parlamentu a zvýšil pôvodnú sumu na 300-tisíc eur.

SecuriLas tak mala namontovať v budove Národnej rady nový bezpečnostný systém - šlo pritom o ochranu verejných priestorov, parlamentného bufetu, kancelárií či výborov. Pretože došlo k úplnej zmene pôvodnej zmluvy, odborníci tvrdia, že Paška mal postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní a urobiť na systém novú súťaž.

Paška to dokonca v roku 2014 sľuboval. Tvrdil totiž, že dodatok k zmluve je len prechodný stav a parlamentu bude hľadať na ochranu novú firmu cez transparentnú súťaž. Slovo dodržal a tender vyhlásil. Ale s podmienkami, ktoré dokázala splniť jediná firma na Slovensku - spoločnosť SecuriLas.

Tá sa k prípadu nevyjadruje od začiatku, ako bola zmenená pôvodná zmluva.

Ušité na mieru

Dôvodom boli podmienky súťaže, ktoré boli úzko špecifické. Firma, ktorá sa mohla do obstarávania prihlásiť, totiž musela predložiť oprávnenie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti inštalácie, opravy a kontroly elektrickej požiarnej signalizácie od výrobcu konkrétnej značky.

Práve s prístrojmi tejto značky SecuriLas pracuje a inštaluje ich. Namontovanie systému od Lastovkovej firmy, na ktorý má licenciu len ona, zabezpečilo SecuriLas na dlhé roky. Ak by dnes chcel Paškov nástupca dodávateľa na údržbu, réžiu či opravu systému vymeniť, musel by demontovať pôvodný systém.

To by stálo nie málo peňazí. Parlament tak každoročne koncom roka podpisuje so SecuriLas novú zmluvu na zabezpečenie ochrany. Inak to nebolo ani na konci roka 2015. Paškov nástupca, predseda parlamentu Peter Pellegrini, uzavrel v decembri s firmou bývalého policajného prezidenta zmluvu takmer na 300-tisíc eur.

„Predmetom zmluvy je čiastočné nahradenie a obnova technológie integrovaného bezpečnostného systému,“ uviedli pre PLUS 7 DNÍ z komunikačného odboru Národnej rady.

Na všetkých zmluvách s danou firmou figuruje podpis vedúceho kancelárie Daniela Guspana, ktorého v kuloároch vnímajú ako Paškovho človeka. Pellegrini ho dokonca chcel po svojom nástupe vymeniť, nebolo mu to však umožnené.

Deaktivovaný

To, že súčasný šéf parlamentu nemôže momentálne vybrať inú firmu, je viac-menej fakt. Otázka je, čo chce v budove nahrádzať, keďže Paška vymenil celý systém len pred troma rokmi. „Vzhľadom na povahu predmetnej zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti nie je možné z bezpečnostných dôvodov prílohu zverejniť v plnom rozsahu,“ znelo stanovisko Národnej rady.

Podľa opozičného poslanca Jozefa Viskupiča sa bezpečnostný systém využíva málo. Pellegrini napríklad opäť otvoril parlamentný bufet novinárom, bezpečnostný systém na karty tam teda nie je potrebný, aj keď je namontovaný.

Rovnako to funguje v iných priestoroch Národnej rady, ktoré Paška pred médiami uzavrel. „Preto sa pýtam, na čo bol vôbec zavedený, keď reálne nefunguje? Navyše, aj v kanceláriách máme namontované takzvané odchodové tlačidlá, ktoré však nikto nepoužíva,“ skonštatoval Viskupič, ktorý má tento systém namontovaný aj vo svojej kancelárii predsedu výboru na kontrolu činnosti NBÚ.

Podľa neho celý parlament aj tak stráži policajná ochranka, takže do budovy sa bez kontroly nedostane nikto. Komunikačný odbor popiera, že systém by bol deaktivovaný alebo sa nepoužíva. Stane sa tak vraj len občas, aj to na obmedzený čas.

Úrad pre verejné obstarávanie nevidí v nových zmluvách problém. Podľa hovorcu Jána Mažgúta je možné na určité služby uplatniť výnimku zo zákona, a teda nepostupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Národná rada túto výnimku použila prvýkrát za Pašku a dodnes v tom pokračuje.

Jeden a dosť

Podľa Petra Kundera z Aliancie Fair-play je celá situácia okolo bezpečnostného systému v parlamente ukážkový príklad, ktorý sa odborne označuje ako „vendor locking“. „Jedinou dodávkou sa Národná rada upísala konkrétnemu dodávateľovi na dlhé roky, pretože jeho výmena by stála priveľa peňazí,“ zhodnotil Kunder pre PLUS 7 DNÍ.

Chyba sa podľa neho stala už pri prvom obstarávaní - konkrétne obstarávaní, ktoré robil Paška v roku 2014. „Tam napríklad mohla byť podmienka, že ponúknutý bezpečnostný systém dokáže dodávať či servisovať na Slovensku viacero subjektov. Tým by sa zabezpečilo, aby dodávateľ nebol v pozícii, že si môže jednoducho diktovať podmienky a ceny, pretože inak by celá investícia vyšla navnivoč,“ dodal Kunder.

Otázka teda je, či spôsob, akým Paška ochranu Národnej rady nastavil, bola len chyba z nevedomosti, alebo šlo o úmysel.