Juraj Skačan

Vláda čelila po celý minulý rok výčitkám slovenských pekární kvôli tomu, že ich nechala napospas rastúcim cenám energií. Pekárenstvo je odvetvím potravinárskeho priemyslu s najväčšou energetickou náročnosťou.

Predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský informoval v polovici februára médiá o tom, že zväz podozrieva dodávateľov energií z používania nekalých praktík a zo zneužitia postavenia.

Podkladom pre tieto podozrenia sú hlásenia jednotlivých pekární združených vo zväze. Mnohé z nich sa totiž vydesili, keď zistili, že dodávatelia si v navrhovaných zmluvách aktuálne účtujú cenníkové ceny elektriny. Tieto ceny sa pohybujú od 400 do 620 eur za megawatthodinu a ide čisto len o cenu komodity bez prenosových poplatkov. Trhové ceny elektriny medzičasom klesli, no dodávatelia podľa M. Lapšanského pekárňam poväčšine neumožňujú odber energie za spotové, ale len za fixné ceny.

Pekári sa domnievajú, že ak by sa potvrdilo zneužívanie postavenia zo strany dodávateľov energií, finančné prostriedky, ktoré vláda vynakladá na kompenzácie vysokých cien energií pre podniky, by sa ukázali ako vyhodené von oknom. Slúžili by totiž len na vygenerovanie neúmerného zisku dodávateľov energií, a nie na konštruktívnu pomoc podnikom. 

Štát by mal podľa M. Lapšanského posudzovať aj cenníkové ceny a mal by pre ne stanoviť isté limity. „Lebo takto sa môže stať, že niektorý z dodávateľov môže odčerpávať zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky, ktoré potom budú chýbať,“ upozorňuje šéf SZPCC. „Tieto finančné prostriedky by mohli slúžiť na to, aby kompenzovali náklady na energie od nižšieho stropu, ako je 199 eur za megawatthodinu elektriny a 99 eur za megawatthodinu plynu,“ dodáva. Pekári svojho času žiadali stropové hodnoty 120 na elektrinu, resp. 70 eur na plyn.

Ďalším problémom majú byť šesť až desaťnásobne vyššie zálohové faktúry, ktoré pekári a cukrári nemali možnosť vopred dohodnúť a ktorých výška niekoľkonásobne presahuje ich mesačný obrat. Zväz už dlhšie avizuje, že drvivá väčšina podnikateľov v pekárenstve je v strate. „Žiadny z pekárov nemá bokom odložené finančné prostriedky. A ak aj niektorý možno mal našetrené, zobral mu to covid, pretože pekári boli vyňatí z akejkoľvek pomoci,“ hovorí šéf zväzu.

Na drvivú väčšinu pekární sa nevzťahuje cenový strop, pretože nepatria k regulovaným odberateľom. O pomoc mohli doposiaľ požiadať len tým, že zareagovali na vlaňajšie výzvy ministerstva hospodárstva a pôdohospodárstva, kde mohli získať prostriedky na preplatenie rozdielu v cene energií.

„Každý jeden.“ Tak znela odpoveď majiteľa jednej z východoslovenských pekární na otázku, či si myslí, že dodávatelia energií svoju pozíciu a situáciu ako takú skutočne zneužívajú. Predtým to bol covid, teraz vojna. Preverovacia akcia SZPCC je teda podľa neho na mieste. Hovorí, že aj suroviny dražejú z týždňa na týždeň a jemu sa darí ako tak fungovať vďaka tomu, že nemá žiadne úvery. „Elektrina nám stúpla zo 65 eur na 483 eur za megawatthodinu, plyn stúpol takmer deväťnásobne na 180. Zaplatíme za výrobu a energie a razom sme na nule. A kompenzácie v nedohľadne,“ konštatuje.

Problém majú aj pekárne, ktoré sú veľmi malé, majú zopár zamestnancov a nedosahujú takú spotrebu energie ako väčšie podniky. Patria k regulovaným maloodberateľom, ktorým štát kompenzuje rozdiel vo faktúre, ak presahuje strop 199 eur za megawatthodinu. No hoci im výrazne stúpli platby za energie, stále nedosahujú výšku potrebnú na preplatenie rozdielu. Napriek tomu sú faktúry pre takéto minipekárne s malým obratom veľkým sústom. „Ak by naše faktúry dosahovali výšku postačujúcu na kompenzácie, asi by sme skrachovali,“ hovorí majiteľka malej pekárne na strednom Slovensku.

Pekárne, ktoré sa dostanú do najväčších problémov, riešia situáciu v zásade jedným z dvoch spôsobov, podľa toho, ako veľmi akútna je. Prvou možnosťou je obmedzenie výroby, zrušenie nočnej výroby, a tým pádom neraz aj výrazná redukcia sortimentu. Ak to nestačí, pekáreň ukončí výrobu úplne alebo majiteľ podnik predá. Podľa M. Lapšanského sa to týka predovšetkým remeselných pekárov, ktorí stoja a padajú na lokálnej komunite a pre ktorých je to neraz rodinný biznis. „Aj v Bratislave máme veľmi veľa prípadov, kedy prevádzkovatelia svoje pekárne zavreli,“ dodáva.

Cestou z pomyselného existenčného ohrozenia je pre pekárov prevádzka vlastnej predajne, kde môžu časť svojich výrobkov sami predávať. Veľkú časť pridanej hodnoty tak udržia vo vlastnom podniku a nemusia sa o ňu deliť s obchodnými reťazcami, ktoré by z nej veľa odhryzli. Takýchto pekární je však absolútne minimum.

K problému s energiami a k cenám vstupných nákladov, ktoré sa takmer isto neznížia, treba pripočítať aj tohtoročné rozmrazenie príplatkov za prácu v noci a cez víkendy a pretrvávajúcu infláciu. V tejto situácii považuje M. Lapšanský pomoc štátu za nevyhnutnú a mala by prísť v podobe odpustenia odvodov a poistného.

Šéf zväzu oceňuje, že minister hospodárstva Karel Hirman sa s pekármi na rozdiel od ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana stretol. Zástupcovia SZPCC ho informovali o svojich podozreniach voči dodávateľom energií ešte v januári a dohodli sa s ním, že situáciu prešetria. Musia teda osloviť jednotlivých členov zväzu, ktorých je dohromady viac ako päťsto. Zväz bude prezentovať výsledky tejto kontroly až po tom, ako skompletizuje všetky podnety od svojich členov. M. Lapšanský očakáva, že sa tak možno stane už po valnom zhromaždení SZPCC, ktoré sa bude konať v polovici marca.

Ťažko predpovedať, čo sa stane, ak by štát nekonal a pekárom nijako nepomohol. Už nejaký čas sú pekári v štrajkovej pohotovosti a napriek tomu, že vlani sa k dvom štrajkom schyľovalo, napokon sa neuskutočnili. Aj v tejto veci bude mať zväz podľa jeho šéfa zväzu jasnejšie po valnom zhromaždení.