Tip na článok
Stavba: V susedstve vyrastá deväťposchodový nájomný dom.

Petržalka predala Modrý dom za euro. Kam pôjdu Rómovia?

Pre bratislavskú Petržalku je Modrý dom „chyba v programe“, miesto s koncentráciou problémov, ako je násilie, kriminalita. Objekt sa stáva neobývateľným, a tak Petržalka stála pred otázkou, čo s ním.

Z trávnika vedľa domu na Čapajevovej ulici vyrastá deväťposchodový nájomný dom. Ako sa zo zeme dvíhajú nové poschodia, obyvatelia Modrého domu, ako sa pre jeho farbu hovorí nájomnému domu pre sociálne znevýhodnených, začali chápať - je to začiatok konca.

Modrý dom im dlho útočisko poskytovať nebude, pochopili to, aj keď o tom s nimi ešte nikto nehovoril.

Azyl

Na pavlači vysedávajú dôchodcovia, dievčatá tancujú na cigánske piesne z mobilu, chlapci kopú do lopty, akoby to malo byť naposledy. Všetci ustupujú, keď sa jeden z nájomníkov vyberie von so svorkou psov. Ale už to nie je ako pred rokom. Polovica bytov je prázdna - rozšírilo sa, že ich majú vysťahovať do bungalovov na okraji mesta.

„Idú nás búrať!“ rozkríklo sa, keď okolo prechádzalo stavbárske vozidlo. Planý poplach, no k búraniu chýba už len pár podpisov. U Štafovcov sa deň začína bojom o kúpeľňu. Všetci bývajú v jednej izbe, budia sa naraz a naraz bežia do kúpeľne, aby predbehli Lenku, najstaršiu sestru.

Lebo Lenka sa každé ráno kúpe a mejkap tiež chvíľu trvá. Keď z kúpeľne vyjde „dáma“, Miloš, Svetlana, Paťo a Skarlet sa tam naraz nahrnú. Rýchlo, ruky, zuby, vlasy učesať, treba bežať do školy. Pani Štafová im potom ešte z pavlače zakýva s Jazmínkou a vráti sa dnu, aby nakŕmila najmladšie, dvojročné dvojčatá Vivianku a Slavka. Tie sa už narodili v Modrom dome.

Štafovci takto žijú tri roky. Tri predchádzajúce strávila pani Štafová s deťmi v krízovom centre, manžela mala vo väzení. Tamojší život bol v obrovskom kontraste so špinavým a zdevastovaným prostredím plným kriku, kam prišli potom. Ale Modrý dom bol nádej, rodina mohla zostať spolu.

„Bola som rada, že sme dostali aspoň toto, lebo inak mi sociálka mohla zobrať deti,“ hovorí. Sprvoti pani Štafová vôbec nepúšťala deti von. V tomto prostredí je pre deti drsnosť v správaní a v jazyku prirodzená výbava. Slovník, ktorý papier neunesie, ich v škole zväčša diskvalifikuje a posúva do špeciálnych tried, no deti Štafovcov okrem najstaršieho Miloša do nich nechodili. Učia sa celkom dobre, nemajú problémy so správaním.

„Už viac neurobím tú chybu ako s Milošom, žiadne z detí nenechám prejsť do špeciálnej triedy. Tam Miloš spohodlnel, preto teraz v hotelovej škole opakuje ročník.“

Deti: Veľa obyvateľov Modrého domu má mnohodetné rodiny. Foto: Martin Baláž

Do podnájmu s ôsmimi deťmi?

Pred sedemnástimi rokmi začínala pani Štafová ako krajčírka vo svadobnom salóne. Mala prácu aj byt - garsónku od mužových rodičov. Ale deti začali prichádzať na svet rýchlejšie, ako sa vyvíjala ich finančná situácia. Manžel sa dostal do väzenia a ona do krízového centra. Manžel sa nedávno vrátil, ale neprišla s ním pomoc, len ďalší hladný krk. „Veľmi by som chcela, aby si našiel prácu, aby sme sa mohli presťahovať do podnájmu. Veď tak je to normálne, neviem, prečo by sme my tak nemohli žiť,“ hovorí. Posledný mesiac pracuje pani Štafová ako barmanka v Rakúsku, rodina ju takmer nevidí. Ešte to treba vydržať. No nestačí prežiť Modrý dom, nové pasce číhajú vo svete mimo neho. „Chodíme pozerať byty, ale keď povieme, že máme osem detí, byt je už obsadený,“ ponosuje sa. Po chvíli ticha pokračuje Miloš: „No vyzerám ako Róm?“ Všetci okolo mlčia, tmavšia pleť a čierne oči a vlasy odpovedajú namiesto nich. „Mal by si byť hrdý, ide o to, kto sa ako správa,“ hovorí mu mama. „No a kto je tvoj otec?“ Ktosi ticho odpovie: „Biely.“

Odchod

Deti v Modrom dome dospievajú rýchlo a detské nadšenie malých bojovníkov často stiahne toto prostredie v puberte do neriešiteľného marazmu a na cestu kolmo dolu.

Na rázcestí sú drogy, ktoré ponúkajú riešenie. Dvadsaťštyriročný Martin Tóth mal možno šťastie v nešťastí, že pád na dno zažil vo väzení. Odkrútil si jeden a pol roka za neplatenie výživného, a keď ho pustili, jeho rodina už v Modrom dome nebývala.

„Veľa sa zmenilo. Tie deti, ako len vyrástli, už ich nespoznávam!“ hovorí a rozhliada sa po dvore plnom detí. Vždy ich tu bolo neúrekom. V jednoizbovom byte ich bývalo často aj sedem, v celom dome zvyčajne okolo tridsať. Martin žije s rodičmi a so štyrmi mladšími súrodencami v petržalskom byte. Je murár, ale teraz pracuje v kuchyni. Šťastie, že po návrate z väzenia sa nemusel vrátiť do Modrého domu. „Asi by som do toho spadol znovu,“ hovorí a všetci vieme, na čo myslí.

Neplatiči

Pre všetkých by bolo najlepšie, keby sa postavili na vlastné nohy, odišli z Modrého domu a dokázali si pomôcť bez asistencie sociálnych služieb. Ale nie všetci to dokážu.

Modrý dom slúžil na deložovanie neplatičov, bol poslednou štáciou pred ulicou. A nebývalo sa tam zadarmo. Niektorí platili nájomné, iní čelia exekúciám, ktoré im nemajú čo vziať. Na otázku, čo príde, keď ich malé geto zanikne, väčšina nemá odpoveď.

Koľko ľudí v Petržalke by potrebovalo nájomný byt a koľko je odkázaných na ešte vyššiu formu podpory? Odhady neexistujú. Navyše stavbu azylového domu a krízového centra nie je možné financovať zo štátnej dotácie určenej na výstavbu nájomných domov.

„Treba aktualizovať zákon o príspevku na bývanie a upraviť reguláciu nájomného. Zároveň by ministerstvo práce malo definovať pojmy, ktoré súvisia s bývaním a majú sociálny rozmer,“ hovorí Elena Szolgayová, generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky Ministerstva dopravy SR.

Chyba v programe

Pre Petržalku je Modrý dom „chyba v programe“, miesto s koncentráciou problémov, ako je násilie, kriminalita. Objekt sa stáva neobývateľným, a tak Petržalka stála pred otázkou, čo s ním. „Vlastník nájomného bytu má aj voči neplatičom povinnosť poskytnúť náhradné bývanie,“ vraví Szolgayová.

Platí to aj o Modrom dome, nejde o opustený objekt, obsadený bezdomovcami, donedávna patril mestskej časti. „Považujeme za dôležité, aby sa rozhodnutie, čo zásadne ovplyvní život viacerých rodín, prijalo v dialógu s obyvateľmi,“ hovorí Peter Kulifaj, predseda neziskovej organizácie Mládež ulice, ktorá pracuje s obyvateľmi Modrého domu.

Áno, Petržalka sa zbavila bremena a spolu s Modrým domom predala svoj dlh voči obyvateľom súkromnej firme za jedno euro. Poslanci rozhodli o predaji firme BS Investments 22. októbra. Povinnosti voči obyvateľom prechádzajú teraz na nového vlastníka - a je to zakotvené aj v zmluve s mestom: kupujúci zabezpečí náhradné bývanie aj náklady na sťahovanie. Na tento účel má vyčleniť 400-tisíc eur.

Všetko bude inak

Na mieste Modrého domu s 52 bytmi má vyrásť bytovka so 63 jedno- až trojizbovými bytmi. Bude medzi nimi 10 nájomných bytov, ktoré Petržalka odkúpi späť. Nový nájomný dom na vedľajšom pozemku postaví Generálny investor Bratislavy do augusta 2014. Budú prichádzať noví nájomcovia.

Podľa zákona musia spĺňať isté kritériá - s ľuďmi, ako sú obyvatelia Modrého domu, nepočíta. Máloktorý má trvalý príjem, málokto je schopný zložiť preddavok na nájomné. Žiadosť o nájomný byt má podanú aj pani Štafová.

Posledný

Pavol Moncman stojí pred svojím bytom a rozhliada sa po dvore. „Ako vôbec mohlo mesto dopustiť, aby ľudia takto bývali?“ pýta sa. On sám tu žije niekoľko rokov a s manželkou sa o jednoizbový byt delia so štyrmi psami. Sú pre neho zdroj obživy, profesionálne sa venuje kanisterapii.

„Ja sa nebudem sťahovať. Prečítal som si na internetovej stránke, že Petržalka zaviazala súkromného vlastníka, aby sa postaral o náhradné bývanie. Počkám si na to,“ hovorí.

Bratislava len pre bohatých

Rozvíjať sociálny bytový fond asi nie je populárne, podľa ohlasov na internetovej stránke mestskej časti by Petržalčania dali Modrý dom zavrieť bez mihnutia oka. Nech sa jeho obyvatelia postarajú sami o seba! Zato vyčísľovať, koľko tí najbiednejší dlhujú mestu a ako sa táto suma znižuje, patrí medzi kroky dokazujúce úspešnosť politiky miestnych úradov.

Podľa údajov, ktoré poskytol Ľubomír Andrássy z tlačového oddelenia magistrátu Bratislavy, hlavné mesto vymáha nedoplatky na nájomnom súdnou cestou od 433 neplatičov. Ich počet oproti minulému roku poklesol o 109. V súčasnosti 1 456 neplatičov dlhuje samospráve 1,85 milióna eur. Od roku 2000 sa na Slovensku zo štátneho rozpočtu podporila výstavba 34 940 bytov s regulovaným nájomným.

„Mestá aj obce majú k dispozícii prostriedky na financovanie stavby nájomných bytov. Bratislava z nášho pohľadu nevyužíva dostatočne tieto príležitosti,“ hovorí Elena Szolgayová.

Bratislavská samospráva má v súčasnosti 2 524 nájomných bytov, 674 je v Petržalke. Metropola má okrem toho 136 bytov osobitného určenia pre sociálne a zdravotne znevýhodnených a 305 bytov je zaradených do celomestského projektu bývania pre mladé rodiny a seniorov. V Bratislave počet každoročne pridelených nájomných bytov klesá. Ale klesá aj ich celkový počet: za uplynulý rok až o štyristo.

VIDEO Plus 7 Dní