Pianista v Osvienčime: Talentovaný Slovák hrá aj v dokumente pre múzeum Oskara Schindlera

Pianista v Osvienčime: O čom sa zhováral s režisérom Romanom Polanským? 

Pianista v Osvienčime: Niekoľkým koncentračným táborom venoval vlastnú skladbu 

Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Pri ostnatom drôte koncentračného tábora stojí muž v&nbsp;čiernom klobúku a&nbsp;dlhom kabáte. Jeho pohľad je plný smútku a&nbsp;utrpenia. Klavírna hudba umocňuje každý záber hudobného dokumentu Poéma A-mol, ktorý pripravilo Múzeum Auschwitz-Birkenau v&nbsp;Osvienčime. Hlavným protagonistom tohto dojímavého počinu je Slovák Mi­roslav Rác. Pianista z&nbsp;Levíc komponuje hudbu na pamiatku všetkých obetí holokaustu. Už niekoľko rokov upriamuje pozornosť najmä na vyhladzovanie etnickej skupiny, o&nbsp;ktorom sa stále vie príliš málo. Nacisti majú na svedomí aj smrť viac ako pol milióna Rómov.

Počas druhej svetovej vojny dosiahla ich diskriminácia hrozivé rozmery. Od marca 1943 ich ako „menejcennú rasu“ odvážali do Osvienčimu. Vo svojom jazyku nazývajú toto besnenie porajmos, čo znamená požieranie. Aj na tomto zavrhovanom etniku uspokojoval svoje sadistické chúťky Anjel smrti – nacistický lekár Josef Mengele. Stovky rómskych detí infikoval týfusom, skúšal na nich rôzne operácie, aby dokázal odlišnosť ich rasy. Na rozdiel od židovských rodín Rómom povolili bývať spolu. Nemali väzenské mundúry. Na šatách však nosili čierny trojuholník a&nbsp;na predlaktie im vytetovali okrem čísla písmeno Z, z&nbsp;nemeckého Zigeuner – Cigán. Zo Slovenska skončilo v&nbsp;táboroch okolo jedenásťtisíc príslušníkov tohto etnika a&nbsp;rómsky holokaust sa dotkol aj rodiny Miroslava Ráca – v&nbsp;koncentračnom tábore na Slovensku skončil jeho dedko. „Viac som sa však touto témou začal zaoberať až v&nbsp;dospelosti,“ priznáva pianista, ktorý pochádza z&nbsp;muzikantskej rodiny.

Na klavíri začal hrať ako trinásťročný a&nbsp;o&nbsp;dva roky už koncertoval s&nbsp;Varšavskou národnou filharmóniou. Ukončil štúdium na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v&nbsp;Topoľčanoch a&nbsp;čoskoro začal aj s&nbsp;vlastnou&nbsp;tvorbou. „Veľa hodín som presedel pri klavíri. Mal som jasný cieľ, chcel som v&nbsp;hudbe niečo dokázať. Pri hraní diel rôznych skladateľov som si hovoril – prečo by raz niekto nemohol hrať aj mňa?“ Od roku 2012 začal intenzívnejšie študovať problematiku holokaustu. Cestoval do Poľska a&nbsp;na miestach poznačených krutou smrťou nachádzal inšpiráciu, ktorú pretavil do podmanivých skladieb. „Hral som v&nbsp;bývalom koncentračnom tábore aj na sedemdesiate výročie rómskeho holokaustu, ktorým som sa zaoberal čoraz viac. Dlho sa o&nbsp;ňom nehovorilo a&nbsp;chcel som to zmeniť.“

Tridsaťsedemročný Miroslav veľa tvorí aj koncertuje. „Táto spoločnosť potrebuje prehlbovať mier a&nbsp;dobro. Chcem búrať rasové predsudky,“ pripomína. Skomponoval hudbu pre zahraničný dokumentárny film o&nbsp;rómskych deťoch, ktoré zahynuli v&nbsp;koncentračnom tábore Buchenwald. Vystupoval v&nbsp;Budapešti, v&nbsp;Londýne, v&nbsp;Paríži aj v&nbsp;Tel Avive v&nbsp;Izraeli. Veľa koncertuje aj na Slovensku. Aktívne spolupracuje s&nbsp;inštitúciou, ktorá spravuje Auschwitz-Birkenau v&nbsp;Osvienčime. Práve jeho skladby si vybrali do hudobných dokumentov venovaných pamiatke Rómov a&nbsp;Židov. Postupne navštívil viaceré miesta smrti u&nbsp;našich severných susedov. „Každému táboru som venoval nejakú skladbu a&nbsp;moja osoba sa stala súčasťou dokumentu. Znie tam moja hudba, ktorú sám hrám, a&nbsp;účinkujem tam. Prvý s&nbsp;názvom Poéma A-mol bol pre Auschwitz-Birkenau. Potom to bolo Zamyslenie pre vyhladzovací tábor Bełżec, v&nbsp;Treblinke som natočil Srdce plače, v&nbsp;Majdanku Nárek a&nbsp;v&nbsp;Sobibore Boľavú dušu,“ vymenúva lokality v&nbsp;Poľsku, kde nacisti páchali zverstvá. Pripravuje aj ďalšie série. Svoje kroky a&nbsp;tvorbu chce zamerať napríklad na chorvátsky tábor smrti Jasenovac či český Terezín. „Vždy mám na týchto miestach zvláštny pocit a&nbsp;zimomriavky. Všade cítim smrť. Často chodím do Auschwitzu a&nbsp;zdá sa mi, akoby som tu kedysi bol,“ zamyslí sa. Spomenie aj zážitok z&nbsp;nakrúcania Poémy A-mol. „Pršalo a&nbsp;fúkal vietor, je to vidieť aj vo videu. Držal som sviečku a&nbsp;šiel k&nbsp;pomníku. A&nbsp;napriek dažďu nezhasla. Čo na to poviete?“ reaguje a&nbsp;po chvíľke zamyslenia pokračuje. „Myslím si, že to bolo Božie znamenie. Duše plakali.“

„Keď som skladal hudbu pre krakovské múzeum Fabrika Oskara Schindlera, najprv som si pozrel film a&nbsp;potom navštívil miesto,“ hovorí muž, na ktorom snímka režiséra Stevena Spielberga z&nbsp;roku 1993 zanechala silný dojem. Zaujal ho však ešte jeden známy&nbsp;filmár. „Vo Varšave som sa stretol s&nbsp;Romanom Polanským,“ prekva­pí nás. „Veľmi sa mi páčil jeho Pianista,“ spomenie vojnovú drámu o&nbsp;poľskom Židovi unikajúcom pred koncentračným táborom, ktorá získala niekoľko&nbsp;ocenení.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/pianista-osviencime-talentovany-slovak-hra-aj-dokumente-pre-muzeum-oskara-schindlera">FOTO V GALÉRII</a>

„Posielal som Polanskému nejaké veci o&nbsp;sebe, písal som mu o&nbsp;tom, čomu sa venujem, a&nbsp;dohodli sme si stretnutie vo Varšave na pokojnom mieste,“ opisuje. „Zhovárali sme sa o&nbsp;Pianistovi aj o&nbsp;mojej tvorbe. Hovoril po poľsky, takže som mu rozumel, s&nbsp;tým nemám problém,“ dopĺňa. Miroslav Rác spolupracuje aj s&nbsp;izraelsko-americkým virtuózom, dirigentom a&nbsp;pedagógom Jicchakom Perlmanom. Považuje sa za najväčšieho žijúceho huslistu súčasnosti. „Bude to významná skladba, ktorá čoskoro uzrie svetlo sveta,“ prezradí na záver svoje plány.

Pianista v Osvienčime: Niekoľkým koncentračným táborom venoval vlastnú skladbu

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás