„Pobyt v cele predbežného zadržania vnímam ako mimoriadne ponižujúcu záležitosť a hlavne pre ženu,“ spomína Strausz Plačková.

Na ilustráciu, cela meria okolo osem štvorcových metrov, sú v nej dve malé stoličky, dve postele, malý stolík. Všetky kusy nábytku sú prizvárané, nedá sa s nimi ani pohnúť. Okná sú malé a úzke, cez mliečne sklo nič nevidno, vetrať sa nedá. V tejto cele je svetlo zapálené 24 hodín denne a hučí vzduchotechnika. Záchod bez dosky nie je ani len paravánom oddelený od zvyš­ku miestnosti, vedľa neho je malé umývadlo. Často sa ľudia, ktorí nocovali v cépezetke, sťažovali, že záchod bol špinavý a smrdel. Deka na posteli býva plná prachu.

Strausz Plačková veľmi ťažko znášala aj nedostatok denného svetla.
„Sú tam nevyhovujúce hygienické podmienky, ktoré môžu ohroziť zdravie, ak nemáte prístup k dennému svetlu a ste sústavne monitorovaní prostredníctvom kamery, čo považujem za totálne narušenie súkromia,“ nešetrí kritikou Plačková. Ak si niekto povedal, že nič hrozné sa nestalo, veď ich pustili domov, mali by si štvordňový pobyt na polícii vyskúšať.

Nahnevaná Plačková po prepustení po štyroch dňoch
Zdroj: MICHAL SMRČOK

Jediné pozitívum počas zadržania vidí Strausz Plačková v ľuďoch. „Pokiaľ ide o príslušníkov Policajného zboru, tak tí boli milí a mimoriadne profesionálni,“ hovorí.

Celkový dojem zhodnotil Zuzanin manžel René Strausz hneď po prepustení vo videu zverejnenom na Instagrame, v ktorom uviedol: „Vďakabohu sme tu. Boli to najhoršie štyri dni v mojom živote.“
Teraz je jasné, že obaja manželia to vnímali rovnako.