Tip na článok
Škôlkari: Miest je málo, detí priveľa.

Sľubovaný sociálny balíček: Účinná pomoc alebo demotivujúci výsmech?

Ak vláda naozaj chce, aby ženy viac rodili, jej balíček by mal byť oveľa tučnejší.

Galéria k článku (4 fotografie )
Erika: Ďalšie pôžičky problém nevyriešia.
Zuzana: Má šťastie, že jej v práci vyšli v ústrety.
Vláda na ťahu: Opatrenia na podporu mladých rodín zatiaľ nie sú dostatočné.

Plienky a dojčenské mlieko očistené od DPH, mladomanželské pôžičky, vyšší rodičovský príspevok alebo úvahy o platenom voľne pre otca pri narodení dieťaťa. Demografická krivka Slovenska robí vrásky politikom a týmito opatreniami by chceli ľudí motivovať na založenie rodiny. Ako vidia nový sociálny balíček tí, ktorým sú nástroje rodinnej politiky adresované?

Na doraz

Čím staršie dieťa, tým väčšie náklady, - vraví 39-ročná trojnásobná matka Zuzana. „S manželom sme sa vzali po ukončení vysokej školy, zobrali sme si úver, kúpili byt a narodilo sa nám prvé dieťa. Mala som 25 rokov. Úver odvtedy splácame a ešte dlho budeme,“ spomína. Príjmy jej rodiny nie sú nadštandardné a priznáva, že momentálne im to vychádza „na doraz“.

Na doraz idú, aj čo sa týka pracovno-rodinného vyťaženia. „Ráno odchod z domu po šiestej. Najmladší syn do škôlky, staršie dve deti do školy. Keďže bývame trochu ďalej od školy, vozíme ich. Po obede krúžky všetkých detí. S manželom denne riešime logistiku, keďže krúžky sa často prelínajú v čase a priestore,“ smeje sa nad svojím manažérskym výkonom. „Do týždenného rytmu patria aj pravidelné návštevy lekárov, nákupy, večer doma učenie, varenie, uspávanie najmladšieho,“ opisuje.

Spomína si, že ako mladý pár to pred pätnástimi rokmi so založením rodiny nemali najľahšie. „Čokoľvek by sa reálne premietlo do života, to by ocenili mnohé mamičky. Snaha sa vždy cení,“ povedala na závery vlády v rodinnej politike. V roku 2003, keď sa Zuzane narodilo prvé dieťa, sa materská rátala ako 55 percent hrubej mzdy, kým dnes je to 75 percent.

V práci čakajú

Zuzana zostala na materskej šesť rokov. Za prvým dieťaťom totiž rýchlo prišlo druhé. „V práci ma počkali a umožnili mi následne pracovať na skrátený úväzok,“ vraví. Podobný prístup zo strany zamestnávateľa zažila 34-ročná Erika. Pracuje ako manažérka v oblasti predaja, s prvorodenou dcérou zostala doma rok.

„Začala som pracovať od januára tak, že tri dni z domu a dva dni fyzicky v práci, klasický plný úväzok. Od apríla som nastúpila na režim, aký som mala pred materskou,“ opisuje svoje znovuzaradenie do pracovného života. Malá chodí do jasieľ, ale práve keď sa s Erikou rozprávame, je doma. Chorá. Mama musela ostať s ňou.

V práci jej však vychádzajú v ústrety a využívajú novodobé možnosti, ktoré zamestnávatelia nezaznávajú - videohovor, konferencie na diaľku alebo home office. „Je to fajn, že si môžem vziať prácu domov v takých prípadoch, ktoré rodinný život prináša. Aj keď, viete, nie je to ideálne. Kus mysle je s malou a kus pracuje, takže je to náročné,“ vraví trochu s humorom. Do práce išla rýchlejšie, ako je na Slovensku zvykom, pretože by radi splatili hypotéku skôr ako na dôchodku.

Málo škôlok? A čo jasle?

Jedinou pomocou od štátu, ktorú Erika využíva, je príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške maximálne 280 eur. Je určený matkám s potomkom do troch rokov, ktoré sa rozhodnú pracovať a nie ostať doma. Má pokryť reálne náklady na jasle. Obecných je málo, súkromné stoja v hlavnom meste 360 či 400 eur. „Slobodné mamičky to musia mať skutočne ťažké, nezávidím im,“ vraví Erika. Sama sa však nesťažuje na finančnú situáciu. Jej manžel má tiež dobre rozbehnutú kariéru.

„Čo by nám pomohlo? Od vlády?“ čuduje sa nad našou otázkou Erika. Trochu sa zamyslí a sype nápady, ktorými by sa naši politici mohli inšpirovať. „Páči sa mi napríklad francúzsky systém. Majú výborný systém jaslí, to je pre mňa veľmi zaujímavé. Štátna politika je podporiť mamy, aby sa ľahšie vracali do práce, majú programy na osobnostný vývoj matiek aj detí,“ menuje.

Cena za jasle u nás sa zdá Erike privysoká. No a politika vyššieho rodičovského príspevku pre matky, ktoré ostávajú doma s dieťatkom, kým nemá škôlkarský vek, bude na skorší nástup do práce ešte menej motivačný. Z opatrení, o ktorých uvažuje vláda, sa Erike najviac pozdáva dlhšie voľno pre otca po narodení. „Vtedy potrebujeme pomoc, bolo by to fajn, keby tatko mohol pomôcť mame,“ rozpráva.

Prepôžičkovaní Slováci

Jedným z opatrení, ktoré vláda chystá, sú aj „štartovacie pôžičky pre mladé rodiny“, ako ich nazýva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako by to malo fungovať? Keď si vezmete pôžičku z banky, štát by mal za vás uhradiť poplatky spojené s jej vybavením, časť úrokov a dokonca by vám mohol časť dlhu odpustiť v závislosti od toho, koľko detí budete mať. Lákavé? Nuž, zdá sa, že politici zalovili v socialistických vodách. Nejde náhodou o zrenovované mladomanželské pôžičky?

„Zvýšenie atraktivity pôžičiek nepovažujem za dobrý nápad. Nedávno sme sa vyhrabali z toho, čo tu na rodinách napáchali nebankovky, stále na Slovensku rastú spotrebiteľské úvery najrýchlejšie v celej Európskej únii a Národná banka Slovenska to považuje za vážny problém. Riešením vlády nemá byť ešte väčšie zadlženie mladých ľudí. Naopak, dajme im radšej vyššie príjmy - nižšie odvodové zaťaženie práce a vyššiu materskú, aby si nemuseli požičiavať,“ myslí si exminister práce Jozef Mihál.

Zabudli na sľuby

Koaličnej strany Most-Híd sme sa pýtali, prečo sa rozhodli podporiť tento nápad, keď pôvodne v predvolebnom ekonomickom programe plánovali systémovejšie zmeny, ktoré by rodiny pocítili na svojom účte každý mesiac. Most hovoril napríklad o vyššej odpočítateľnej položke, nižších odvodoch či zníženej DPH.

„Pri tvorbe balíčka opatrení na zvýšenie životnej úrovne sme sa tentoraz chceli viac zamerať na ďalšiu ohrozenú skupinu, ktorou sú mladé rodiny a páry plánujúce založiť si rodinu. Preto navrhujeme takzvané štartovacie pôžičky pre mladé rodiny. Takýmto spôsobom chceme reagovať na nepriaznivý demografický vývoj, vyľudňovanie menej rozvinutých regiónov a motiváciu ľudí mať viac detí,“ napísala hovorkyňa strany Klára Debnár.

Ďakujem, neprosím!

Na otázku, prečo sa vzdali pôvodných cieľov, ktoré by pomohli všetkým, neodpovedala. Rezort ešte nespresnil, na čo bude možné v rámci tohto bodu balíčka požičať si ani ďalšie podmienky. Vieme len to, že rodičia po tridsaťpäťke či nezosobášené páry ho zrejme nebudú môcť využiť. Most má v rezorte práce štátneho tajomníka Ivana Švejnu.

„Pôžička sa mi zdá ako navrstvovanie záväzkov a to sa mi veľmi nepáči. Ak by som si mala vybrať, či ísť do nejakej pôžičky, hoci s výhodami, dala by som túto možnosť bokom,“ opisuje svoj pocit Erika.

Demotivujúci príspevok

Čo balíčky vlády nevyriešia, sú problémy vo fungovaní služieb štátu, ktoré rodiny trápia dlhodobo. V čom by štát mal matkám pomôcť a nepomáha? „Základom je viac miest v škôlkach,“ vraví Zuzana. Jej najmladšie dieťa je škôlkar a boj o miesto si v jeho prípade dobre pamätá. Teda školstvo. Nielen v nižšom veku. Keď je dieťa staršie, rodičov trápi kvalita škôl.

Zuzana spomína aj isté anomálie nášho sociálneho systému, ktorým čelila a riadne ju rozčuľovali. „Pre mňa osobne bolo demotivujúce a ťažké, že pri dvoch deťoch tesne po sebe má mama nárok iba na jeden rodičovský príspevok. Ak sú deti narodené po roku, obe potrebujú plienky, mlieko, oblečenie, rodina musí deliť rodičovský príspevok medzi dve deti,“ posťažovala sa.

Ach, to zdravotníctvo!

Rodiny sa zhodujú aj na ďalšom spornom bode, kde štát sústavne vo svojej funkcii zlyháva. Volá sa zdravotníctvo. „Uvítala by som zlepšenie podmienok pri hospitalizácii s dieťaťom pre matku, zrušenie poplatkov u detských lekárov. Mňa sa to už síce netýka, no prijala by som kvalitné laktačné poradkyne v pôrodniciach. Náklady na umelé mlieko sú vysoké, podpora dojčenia je základ,“ vraví Zuzana. Erika tvrdí to isté. Svoju dcéru tiež prikrmovala a nad cenami krútila hlavou.

Politici o tom vedia, aj preto chcú navrhnúť nižšiu DPH, či dokonca jej zrušenie na plienky a mlieko. Či sa to odrazí na finálnych cenách, je však otázne. Pri znížení DPH na čerstvé mäso toto gesto naše peňaženky pocítili minimálne, ak vôbec.

Ak by mala Zuzana vybrať, čo z celého balíčka pre rodiny ju zaujalo najviac, vytiahla by „asi manželské pôžičky“. K novinkám ako celku je skeptická. Vraví, že motivácia na založenie rodiny je hlavne túžba mať deti. A tú v ženách žiadny balíček z hláv politických hodnostárov neprebudí.

Najväčší sociálny balíček?
Najväčší sociálny balíček?
Plus 7 dní

Chýbajúce škôlky

Do roku 2020 by podľa noriem EÚ malo byť v škôlkach 95 percent detí vo veku od štyroch rokov až po nástup do základnej školy. „Napriek tradícii a kvalitne prepracovanému obsahu predprimárneho vzdelávania na Slovensku, počet detí navštevujúcich materské školy vo veku od troch do päť rokov je veľmi nízky,“ konštatuje realitu vo svojej správe analytička Katarína Vančíková z iniciatívy To dá rozum, ktorá sa problematike venuje. Čísla hovoria, že v slovenských škôlkach je zapísaných 77 percent detí. Najhoršia situácia je na východnom Slovensku. Počet nevybavených žiadostí narástol od roku 2006 dvanásťnásobne. Škôlky evidujú 12 328 nevybavených žiadostí.

Chýbajúce kapacity

Hrubý odhad hovorí, že pre ďalší školský rok chýba na Slovensku 1 063 škôlkarských tried. V rámci regiónov sú rozdiely obrovské, v Košickom kraji chýba 371 tried, v Prešovskom 340 a bratislavskí rodičia by potrebovali 186 otvorených tried materských škôl. Kapacity týchto zariadení čiastočne dopĺňajú súkromné a cirkevné škôlky, kde 645 otvorených tried navštevovalo sedem percent zo všetkých zapísaných detí. Na základe platnej legislatívy a metodických usmernení majú byť prednostne prijaté deti, ktoré dovŕšili vek päť rokov, alebo deti, ktoré majú odložený začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky. Zároveň riaditeľ školy, najmä v prípade, že dopyt prevažuje kapacity, môže určiť dodatočné podmienky prednostného prijatia. Tie je povinný prerokovať v rade školy.

Ak si riaditeľ stanoví ďalšie podmienky prijatia, majú byť uvedené v školskom poriadku zariadenia a rodič má právo oboznámiť sa s nimi. Prijatie dieťaťa do materskej školy je výlučne v kompetencii riaditeľa a nevzťahuje sa naň zákon o správnom konaní. To v praxi znamená, že rodič sa nemôže proti rozhodnutiu odvolať, môže len požiadať o prehodnotenie tohto rozhodnutia. Riaditeľ takúto žiadosť môže, ale nemusí zohľadniť.

Sťažujte sa: Jediným kontrolným orgánom prijímania detí do materských škôl je štátna školská inšpekcia. Na ňu sa môžu rodičia obrátiť v prípade, že majú akékoľvek pochybnosti o celom procese. Kombinácia procesu podmienok prijatia spolu s nedostatkom kapacít napomáha netransparentnosť a neobjektivitu celého procesu, na čo poukazujú aj rodičia.

Dnes matky kvôli miestu v škôlke nielenže falšujú potvrdenia o tom, že sú zamestnané, ale prehlásia si trvalý pobyt aj s dieťaťom na adresu obecného úradu - ako to robia bezdomovci -, čím získajú výhodu „trvalého pobytu“ tam, kde potrebujú. Problém je to najmä v Bratislave. Nuž, Slováci sa vždy vedeli vynájsť. Chyba však nie je v ľuďoch, ale v systéme.

Prečítajte si tiež:

VIDEO Plus 7 Dní