O mnohých témach sa hádame, ventilujeme svoje frustrácie, nevieme nájsť kompromis a zväčša máme dojem, že práve my sme nositeľmi pravdy. Aj preto PLUS 7 DNÍ prináša rubriku, v ktorej sú argumenty za a proti a ktorú sme nazvali PLUS MÍNUS. Hľadáme v nej odpovede na základe poctivej analýzy problému. Uvedomujeme si, že nič nie je len čierne či biele. Otázku uverejňujeme na webovej stránke plus7dni.pluska.sk, alebo na Facebooku PLUS 7 DNÍ. Budeme radi, ak sa do diskusie zapojíte.

Povinnosť voliť by mala byť uzákonená

ÁNO

Táto povinnosť zvyšuje nielen účasť, ale aj povedomie o politike. V niektorých krajinách je neúčasť na voľbách sankcionovaná, napríklad finančnou pokutou, odobratím volebného práva či zamietnutím kandidovať do verejnej funkcie. Obhajcovia argumentujú vyššou legitimitou volieb prameniacou z vyššej účasti.

NIE

Povinné voľby mnohí vnímajú ako anachronizmus a postupne sa od toho vo svete upúšťa. Volebná povinnosť platila aj u nás do roku 1989. Pamätníci spomínajú na zákaz predávať alkohol v deň volieb, ale aj hrozbu odňatia slobody na 24 hodín. Najsilnejší argument proti povinnosti voliť je ten, že aj neúčasť je vyjadrenie názoru. Odporcovia povinnej voľby argumentujú tým, že nie je zlučiteľná so slobodou ako základnou hodnotou demokracie.

Myslíte si, že je občianskou povinnosťou zúčastňovať sa na voľbách?
Myslíte si, že je občianskou povinnosťou zúčastňovať sa na voľbách?
Zdroj: Plus 7 dní
Myslíte si, že je občianskou povinnosťou zúčastňovať sa na voľbách?
Myslíte si, že je občianskou povinnosťou zúčastňovať sa na voľbách?
Zdroj: Plus 7 dní

Ak nevolíte, nemáte právo kritizovať

ÁNO

Nevolíte - nekritizujte. Odmietnutie volebného práva sa spája s nezáujmom o veci verejné a taký človek by sa nemal sťažovať na výsledok volieb, do ktorých sám odmietol aktívne zasiahnuť. Mnohí sa totiž realizujú na sociálnych sieťach, ale k volebným urnám sa im prísť jednoducho nechce.

NIE

Nevoliť je tiež právo. Možnosť slobodne voliť či nevoliť prišla až po roku 1989. Absencia sa vtedy vnímala aj ako hrdinská kritika socialistického režimu. Otázne je, komu má volič dať svoj hlas, ak sa mu naozaj ani jeden nepozdáva a odmieta voliť menšie zlo?

Hlasovali ste na Facebooku PLUS 7 DNÍ
Hlasovali ste na Facebooku PLUS 7 DNÍ
Zdroj: Plus 7 dní

Právo voliť by mali mať už šestnásťroční

ÁNO

Navrhovatelia si myslia, že mladí ľudia sú už dostatočne vyspelí, napríklad v Rakúsku je taký právny stav niekoľko rokov. Ľudia v šestnástich rokoch sú už v tomto veku schopní plnohodnotne vnímať politiku a veci verejné, majú trestnú zodpovednosť, často si privyrábajú a odvádzajú dane. S povinnosťami by mali mať aj právo rozhodovať o svojej krajine.

NIE

Volebné právo je priznávané až od 18. roku života, patrí iba plnoletým osobám, nie adolescentom, ktorí nie sú spôsobilí na právne úkony. Odporcovia argumentujú tým, že ak sa zníži veková hranica pri volebnom práve, tak sa súčasne otvoria dvere extrémistickým politikom.