Plus 7 dní

O&nbsp;mnohých témach sa hádame, ventilujeme svoje frustrácie, nevieme nájsť kompromis a zväčša máme dojem, že práve my sme nositeľmi pravdy. Aj preto PLUS 7 DNÍ prináša rubriku, v&nbsp;ktorej sú argumenty za a&nbsp;proti a ktorú sme nazvali PLUS MÍNUS. Hľadáme v&nbsp;nej odpovede na základe poctivej analýzy problému. Uvedomujeme si, že nič nie je len čierne či biele. Otázku uverejňujeme na webovej stránke plus7dni.pluska.sk, alebo na Facebooku PLUS 7 DNÍ. Budeme radi, ak sa do diskusie zapojíte.

Povinnosť voliť by mala byť uzákonená

Táto povinnosť zvyšuje nielen účasť, ale aj povedomie o&nbsp;politike. V&nbsp;niektorých krajinách je neúčasť na voľbách sankcionovaná, napríklad finančnou pokutou, odobratím volebného práva či zamietnutím kandidovať do verejnej funkcie. Obhajcovia argumentujú vyššou legitimitou volieb prameniacou z&nbsp;vyššej účasti.

Povinné voľby mnohí vnímajú ako anachronizmus a&nbsp;postupne sa od toho vo svete upúšťa. Volebná povinnosť platila aj u&nbsp;nás do roku 1989. Pamätníci spomínajú na zákaz predávať alkohol v&nbsp;deň volieb, ale aj hrozbu odňatia slobody na 24 hodín. Najsilnejší argument proti povinnosti voliť je ten, že aj neúčasť je vyjadrenie názoru. Odporcovia povinnej voľby argumentujú tým, že nie je zlučiteľná so slobodou ako základnou hodnotou demokracie.

Nevolíte - nekritizujte. Odmietnutie volebného práva sa spája s&nbsp;nezáujmom o&nbsp;veci verejné a&nbsp;taký človek by sa nemal sťažovať na výsledok volieb, do ktorých sám odmietol aktívne zasiahnuť. Mnohí sa totiž realizujú na sociálnych sieťach, ale k&nbsp;volebným urnám sa im prísť jednoducho nechce.

Nevoliť je tiež právo. Možnosť slobodne voliť či nevoliť prišla až po roku 1989. Absencia sa vtedy vnímala aj ako hrdinská kritika socialistického režimu. Otázne je, komu má volič dať svoj hlas, ak sa mu naozaj ani jeden nepozdáva a odmieta voliť menšie zlo?

Právo voliť by mali mať už šestnásťroční

Navrhovatelia si myslia, že mladí ľudia sú už dostatočne vyspelí, napríklad v Rakúsku je taký právny stav niekoľko rokov. Ľudia v&nbsp;šestnástich rokoch sú už v&nbsp;tomto veku schopní plnohodnotne vnímať politiku a veci verejné, majú trestnú zodpovednosť, často si privyrábajú a&nbsp;odvádzajú dane. S&nbsp;povinnosťami by mali mať aj právo rozhodovať o&nbsp;svojej krajine.

Volebné právo je priznávané až od 18. roku života, patrí iba plnoletým osobám, nie adolescentom, ktorí nie sú spôsobilí na právne úkony. Odporcovia argumentujú tým, že ak sa zníži veková hranica pri volebnom práve, tak sa súčasne otvoria dvere extrémistickým politikom.

PLUS MÍNUS: Myslíte si, že je občianskou povinnosťou zúčastňovať sa na voľbách?

Plus TV

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás

PLUS MÍNUS: Myslíte si, že je občianskou povinnosťou zúčastňovať sa na voľbách?

Súvisiace články

PLUS MÍNUS: Pocítili ste výšenie cien potravín, ktoré vzrástli najviac za pätnásť rokov?

PLUS MÍNUS: Súhlasíte s názorom, že žena na Slovensku nemôže vyhrať prezidentské voľby?

PLUS MÍNUS: Súhlasíte s tým, aby sa zaviedol vyšší zdravotný odvod pre fajčiarov?

PLUS MÍNUS: Súhlasíte s tým, aby si aj homosexuálne páry mohli adoptovať dieťa?

PLUS MÍNUS POLEMIKA Hnus na bitúnkoch: Dôverujete poľským potravinám?

Plus TV

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Výber pre vás