Už onedlho bude parlament vyberať osemnásť kandidátov na ústavných sudcov. Do termínu uzávierky podávania kandidatúr prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky spolu 69 návrhov, viaceré boli duplicitné. Medzi navrhnutými sú bývalí aj súčasní kolegovia poslancov. Ústavným sudcom by chcel byť aj bývalý premiér Robert Fico či dve štátne tajomníčky Edita Pfundtner a Monika Jankovská. Okrem nich sa o post na Ústavnom súde SR zaujíma mnoho učiteľov z právnických fakúlt, advokátov či sudcov iných súdov. Verejnosť je rozpoltená. Chcú politici naozaj hľadať pravdu a spravodlivosť či im ide skôr o trestnoprávnu imunitu, dobrý plat a obrovský vplyv na veci verejné?

Politik môže byť ústavným sudcom

ÁNO

Byť politikom ešte neznamená nemať dobré teoretické a praktické znalosti z práva. Aj politik sa môže ukázať ako dobrý sudca Ústavného súdu, ktorý sa dokáže na prípady pozerať objektívne a rozhodovať v súlade s ústavou. Ak sa bude ďalej vzdelávať, sledovať dianie v právnom svete a rozhodovať výhradne podľa toho, čo je správne, a nie podľa toho, čo je správne pre „našich ľudí“. Často spomínaným dobrým príkladom ústavného sudcu, ktorý bol predtým politikom, je napríklad Ladislav Orosz. Ten svoju integritu ukázal napríklad v prípade zrušenia Mečiarových amnestií. Keď mu prípad pristál na stole, vyjadril sa, že sa cíti zaujatý. V roku 2002 totiž sedel v parlamente, keď sa hlasovalo o ich rušení.

NIE

Málo ľudí dokáže byť natoľko objektívnych, aby sa dokázali odosobniť a nakoniec rozhodovať o prípadoch, ktoré sa môžu týkať ich bývalých politických kolegov. Alebo tém, o ktorých rozhodovali, kým boli politikmi. U politikov môže nastúpiť riziko, že budú čistiť svoje vlastné kauzy alebo kauzy svojich spolustraníkov. Ústavný súd rozhoduje aj o námietkach týkajúcich sa volieb či o referendových otázkach. Pre bývalého aktívneho politika môže byť náročné „nenahrávať“ svojim. Dôležitý je aj moment odbornej zdatnosti. Politik stráca počas pôsobenia v politike odborné znalosti a prax potrebnú na výkon sudcovskej funkcie.

Hlasovali ste na Facebooku PLUS 7 DNÍ
Hlasovali ste na Facebooku PLUS 7 DNÍ
Zdroj: Plus 7 dní

Politická minulosť je problém pre apolitickosť sudcu

ÁNO

Sudca Ústavného súdu sa musí pred zložením sľubu vzdať členstva v politickej strane. Aspoň tak to na Slovensku funguje. Znamená to však automaticky, že zabudne na všetky politické vzťahy a politické názory? Ťažko povedať. Možno u obyčajného člena nejakej strany sa to dá. No očakávať od predsedu alebo ideológa strany, že všetko, čo budoval a čomu venoval dlhé roky svojho života, hodí za hlavu, sa zdá naivné. O tom, či to dokáže, môžu svedčiť jeho skutky v minulosti.

NIE

Každý rozhľadený človek, ktorým by mal byť aj sudca takej významnej inštitúcie, ako je Ústavný súd, má nejaké politické názory. Žiť v spoločnosti znamená mať svoje názory. Človek neexistuje vo vákuu. Všetko závisí od jeho vzťahu k spravodlivosti a snahy rozhodovať objektívne. Dobrý sudca by mal mať silnú motiváciu vykonávať spravodlivosť a všetky prípady posudzovať férovo. Tak, ako by sudca nemal do rozhodovania o interrupciách vkladať svoj náboženský názor, nemal by do politických káuz vkladať svoj politcký postoj.

Patria politici na Ústavný súd?
Patria politici na Ústavný súd?
Zdroj: Plus 7 dní
Patria politici na Ústavný súd?
Patria politici na Ústavný súd?
Zdroj: Plus 7 dní

Ústavných sudcov by nemal vyberať parlament

ÁNO

Na Slovensku v súčasnosti vyberajú kandidátov na sudcov Ústavného súdu poslanci. Tí odhlasujú dvojnásobný počet kandidátov, ako treba nových sudcov, a svoju voľbu potom ponúknu prezidentovi. Ten si z nich vyberie polovicu, ktorú vymenuje na Ústavný súd. Bol tu pokus zmeniť zákon tak, aby kandidátov vybral len parlament a prezident by ich už len vymenoval. Ten však nevyšiel. Napriek tomu spôsob prvotného výberu v parlamente evokuje možnosť, že politici si vyberajú sudcov, ktorí budú možno neskôr rozhodovať aj o politických otázkach. A tak môže hroziť, že politici prekračujúci svoje kompetencie budú „beztrestní“. Podľa niektorých názorov by mali sudcov Ústavného súdu vyberať sudcovské organizácie alebo vysoké školy. To sa však sčasti deje aj teraz, keďže majú právo navrhnúť kandidátov.

NIE

Funkcia sudcu Ústavného súdu je taká dôležitá pre fungovanie právneho štátu, že je nevyhnutné, aby bol výber sudcov čo najširší a najdemokratickejší. Práve parlament vzniká na základe hlasovania všetkých občanov s volebným právom, ktorí si v demokratických voľbách volia svojich zástupcov. V ideálnom svete dokážu poslanci vôľu občanov pretaviť aj do voľby ústavných sudcov, ktorí budú dbať na spravodlivosť, dobro a blaho spoločnosti. Vzhľadom na to, že v ideálnom svete nežijeme, bolo by dobré, aby aj páni poslanci mali pocit, že sú naozaj reprezentantmi ľudí.