Tip na článok
Imricha Kružliaka chce Matica Slovenská ho chce oceniť za celoživotný prínos. Tým bola zrejme aj činnosť na Úrade propagandy počas holokaustu.

Pocta ľudákovi: Ocenia bývalého pracovníka nacistického Úradu propagandy?

Matica slovenská chce oceniť muža, ktorý počas holokaustu prikazoval novinárom, aby nevzbudzovali súcit so Židmi.

Galéria k článku (4 fotografie )
Holokaust: Podľa historikov bol organickou súčasťou slovenského vojnového štátu.
Tlač a novinári: Starali sa o to, aby boli davy masírované rasovou nenávisťou. Imrich Kružliak ich istý čas kontroloval.
Dobové dokumenty a noviny: Potvrdzujú, že Imrich Kružliak pracoval na Úrade propagandy. Podrobne definujú i jeho pracovné povinnosti.

Exilový novinár, prekladateľ a básnik Imrich Kružliak ako typický účastník pohnutého dvadsiateho storočia prešiel kľukatou cestou. Zúčastnil sa na Slovenskom národnom povstaní a po komunistickom prevrate vo februári 1948 ušiel spolu s tisícmi ďalších z krajiny, kde boľševici sľubovali šťastné zajtrajšky.

Dnes, v úctyhodnom veku deväťdesiatosem rokov, píše knižky o našej krásnej slovenčine, cyrilo-metodskej tradícii aj návrate veľkého kráľa Svätopluka. Matica slovenská plánuje udeliť mu nastávajúci víkend „cenu za celoživotnú aktivitu v prospech národa“.

Tlač a novinári: Starali sa o to, aby boli davy masírované rasovou nenávisťou. Imrich Kružliak ich istý čas kontroloval. Ilustračné foto: SLOVENSKÝ NÁRODNÝ ARCHÍV

Žiadne sympatie

V oficiálnych životopisoch Imricha Kružliaka sa však nespomína, že na začiatku plodnej kariéry v časoch slovenského vojnového štátu pracoval v orgánoch fašistického režimu a v pozícii šéfa Úradu slovenskej tlače dával pokyny novinárom, ako treba písať o Židoch. Bolo to počas genocídy, keď odvážali desaťtisíce ľudí do plynu.

„Pokiaľ ide o židovskú otázku, treba, aby všetky časopisy jej venovali zvláštnu pozornosť, ale nesmie sa písať o Židoch tak, žeby sa vzbudilo čo len zdanie, že sa im krivdí, lebo týmto spôsobom by sme robili z nich martýrov a vzbudzovali v ľude pre nich sympatie.“

Aj to povedal Imrich Kružliak 29. apríla 1942 na porade so šéfredaktormi novín. V tých časoch už dobytčiaky niekoľko týždňov vozili ľudí do plynu a brutalita deportácií bola taká enormná, že aj vo verejnosti masírovanej antisemitskou propagandou sa začali ozývať nespokojné hlasy. Na dennom poriadku boli násilné scény v réžii členov Hlinkovej gardy, bitie žien a plač detí. V nákladných vagónoch smerujúcich do koncentračných táborov končili i postihnutí a umierajúci starci.

Bol to obraz kresťanského štátu, ktorý ľudáci razili tak verne, že ich rasizmus spomenul v apríli 1942 aj Imrich Kružliak: „Odvolávajte sa vždy na ducha starej ľudáckej politiky, na staré aj novšie prejavy v tejto veci, kde už pred piatimi a viac rokmi sa žiadalo vysťahovanie Židov na Madagaskar.“

Ibaže Madagaskar padol, lebo sa vyrátalo, že lacnejšie vyjdú plynové komory v okupovanom Poľsku.

Šéf tlače

V pohnutom dvadsiatom storočí mohol človek vymeniť hneď niekoľko straníckych tričiek, stáť raz na jednej a raz na opačnej strane, vyšvihnúť sa v jednej totalite alebo odvisnúť v druhej.

Imrich Kružliak, ktorého chce oceniť Matica slovenská, dozeral na médiá z pozície šéfa tlače v rokoch 1940 až 1943. Okrem toho bol ústredným tajomníkom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a v roku 1943 sa stal vedúcim kultúrneho oddelenia na generálnom sekretariáte. V apríli 1942 nastúpil aj do funkcie prednostu tlačového oddelenia na propagačnom odbore Úradu propagandy, zriadeného podľa Goebbelsovho vzoru.

Dobové dokumenty udávajú Kružliakovu náplň práce ako „styk s domácou tlačou, jej inštruovanie a kontrola“, avšak „to sa nemá vysvetľovať v prospech Židov“. Archívy, ktoré nerozlišujú medzi ľuďmi, tak odhaľujú i nepríjemné fakty z minulosti Imricha Kružliaka.

Kružliakove smernice z čias genocídy v jednom z kartónov ministerstva vnútra zverejnil vo svojej štúdii Holokaust na Slovensku historik Eduard Nižňanský. K antisemitskej propagande počas deportácií dodal: „Propaganda sa už nesnaží zdôvodňovať kroky antisemitskej politiky - každému totiž musí byť jasné negatívne pôsobenie Židov v spoločnosti. Svedčí o tom aj prejav šéfa tlače Imricha Kružliaka.“

Kľukaté cesty

Zo Slovenska vyviezli v roku 1942 desaťtisíce občanov, ďalších vyviezli nacisti po potlačení Slovenského národného povstania. To sa však už obrátila situácia na fronte a pri „taktickom skracovaní línií“ bolo jasné, že tisícročnej ríši zostáva maximálne pár mesiacov. Do odboja vstupovali aj bývalí gardisti a sivé figúrky, ktoré šli bojovať proti fašizmu, hoci dovtedy mu slúžili - účasť v SNP pomohla vo vylepšení profilu. Imrich Kružliak sa po vojne angažoval v Demokratickej strane a viedol volebnú kampaň jej katolíckeho krídla.

Po nástupe komunistickej diktatúry sa tento rodák z Detvy rozhodol emigrovať. Dlhé roky pracoval v rádiu Slobodná Európa, ktoré prinášalo za železnú oponu závan slobody a neskreslené informácie. Po páde režimu sa z exilu vrátil do vlasti, bol dokonca poradcom prvého prezidenta novovzniknutej Slovenskej republiky Michala Kováča. Dnes žije striedavo v Bratislave a Mníchove a teší sa všeobecnej úcte. Blahoprajný list mu pred pár rokmi poslal aj sám „prezident hlavy štátu“ Ivan Gašparovič.

Imrich Kružliak si zjavne rozumie aj s predstaviteľmi Matice slovenskej. Zhoduje sa s nimi v matičných novinách, aké je smutné, že slovenská verejnosť najviac opovrhuje prezidentom slovenského vojnového štátu Jozefom Tisom a viacnásobným premiérom Vladimírom Mečiarom, údajne dvoma veľkými osobnosťami a zakladateľmi štátu.

Zaujímalo nás, či matičiari pri návrhu na ocenenie Imricha Kružliaka „za celoživotný prínos“ brali do úvahy aj jeho pôsobenie v rokoch 1940 až 1943. Predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč do uzávierky neodpovedal ani na jeden z uvedených služobných e-mailov.

VIDEO Plus 7 Dní