Tip na článok
Alexander (vľavo) a Tomáš Hulmanovci čelia obvineniu v súvislosti s mnohomiliónovými podvodmi v stavebnom gigante Hydrostav, ktorý patril k najväčším zamestnávateľom na Slovensku.

Podozrivých v kauze Hydrostav a Branisko chytili. Milionárov ani zďaleka nepripomínajú

Niekdajší šéf dozornej rady skrachovaného Hydrostavu Alexander Hulman a jeho syn Tomáš idú do slovenskej väzby.

Galéria k článku (8 fotografií )
Tomáš Hulman: Tvrdí, že je nevinný.
Diaľničný úsek Ladce - Sverepec: Peniaze od objednávateľa stavby neskončili na účte Hydrostavu.
Na Slovensku: Tomáša Hulmana priviezli na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici.

Osem rokov sa skrývali. Boli prefíkaní ako líška, neustále menili identitu a ich dolapenie sa zdalo nemožné. Až vlani v lete sa podarilo zistiť, že ich stopy vedú za rieku Moravu. Po pár mesiacoch ich českí policajti zadržali v Olomouci a mieria na Slovensko.

Reč je o Alexandrovi a Tomášovi Hulmanovcoch, otcovi a synovi, ktorí čelia obvineniu v súvislosti s mnohomiliónovými podvodmi v stavebnom gigante Hydrostav a s kauzou Branisko. Starší Alexander je v štruktúre obvinených údajne vysoko.

„Hlavným organizátorom trestných činov má byť starší zo zatknutých mužov,“ uviedla po zadržaní dvojice česká policajná hovorkyňa Jana Macalíková.

Alexander Hulman stál svojho času na čele dozornej rady Hydrostavu, jedného z najväčších stavebných podnikov na Slovensku. Spolu s ďalšími mužmi údajne spreneveril desiatky až stovky miliónov slovenských korún, ktoré skončili na účtoch iných spoločností.

Podvody spolu s de facto bezodplatným prevodom majetku dostali túto niekdajšiu pýchu slovenského stavebníctva na kolená. O prácu prišlo zhruba sedemtisíc ľudí.

Eskorta

Keď policajti zadržali vlani v Olomouci dvojicu hľadaných Slovákov, obaja vraj boli poriadne zaskočení a pri zatýkaní nekládli žiaden odpor. V historickom meste na Morave žili ako bezúhonní občania vďaka falošným slovenským dokladom s kompletne zmenenou identitou.

Alexander, označovaný za hlavného organizátora megapodvodu v kauze tunelovania Hydrostavu, ani jeho syn Tomáš však zďaleka nepripomínali boháčov užívajúcich si nakradnuté milióny. Pôsobili skôr ako ľudia žijúci na hranici chudoby. Obaja boli zarastení a neupravení, ani ich oblečenie nepôsobilo luxusne. Skôr naopak.

Otec so synom smerovali po zadržaní do vydávacej väzby. Na rodné Slovensko sa im zrejme príliš nechcelo, obaja sa totiž odvolali proti vydaniu do rúk slovenských orgánov. Eskortovať ich mohli až po verdikte druhostupňového súdu, ktorý rozhodol začiatkom februára tohto roka.

Po mesiacoch od zadržania a rokoch skrývania tak priviezli pred sudcu Špecializovaného trestného súdu prvého z obvinených - Alexandrovho syna Tomáša. Na otázku, či sa cíti vinný, reagoval Tomáš roztraseným hlasom. „Som nevinný,“ hlesol, keď ho okolo nás viedli v putách kukláči.

Tomášov prejav mal ďaleko od suverénneho vystupovania človeka, ktorý dokázal uliať milióny. Na otázku, prečo sa teda osem rokov skrýval, povedal: „Na to bol iný dôvod.“ Keď sme sa opýtali, či ho chcel niekto zlikvidovať, zaznela súhlasná odpoveď. „Niečo v tom zmysle,“ uzavrel Tomáš bez ďalších podrobností.

„Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu vzal obvineného T. H. pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti do väzby. Dôvodom väzby je možná obava z úteku,“ informovala hovorkyňa súdu Katarína Kudjaková.

Staršieho z dvojice Alexandra Hulmana dovezú na Slovensko tento týždeň. S najväčšou pravdepodobnosťou bude aj on smerovať do vyšetrovacej väzby, kde si počká na súd.

Biely kôň?

V kauze Branisko polícia obvinila spolu deväť ľudí. V máji 2005 sa začalo zatýkať - za mrežami vtedy skončil Milan Galo a Ladislav Cserge. Alexandrovi Hulmanovi a jeho synovi Tomášovi sa podarilo utiecť a vydali na nich medzinárodný zatykač. Ďalších obvinených stíhali na slobode.

Po dvoch rokoch prepustili Milana Gala z väzby a bol stíhaný na slobode. Z niekdajšieho šéfa predstavenstva Hydrostavu a „úspešného podnikateľa“ sa stala troska. Prišiel o strechu nad hlavou, o rodinu a skončil na ulici bez peňazí ako bezdomovec. Žil pod mostom v Piešťanoch a pil. V lete 2008 chcel skočiť pod vlak, no zabránili mu v tom policajti a skončil na psychiatrii, odkiaľ ho po čase prepustili.

Pár mesiacov nato, na prelome rokov 2008 a 2009, zazvonil na Mestskej polícii v Piešťanoch telefón. Hlas v ňom oznámil, že pod Krajinským mostom leží polonahý muž.

Policajti našli medzi matracmi telo so stiahnutými nohavicami. Nebožtík mal, na rozdiel od podobných obetí zimy z radov bezdomovcov, kartičku poistenca. Podľa nej zistili, že mŕtvy je Milan Galo, ktorého meno voľakedy figurovalo takmer v dvadsiatich firmách a jeho rukami prešli stovky miliónov korún.

Bezdomovci, ktorí Milana Gala poznali, tvrdili, že na ulici žil viac rokov. Občas sa vraj chválil, že voľakedy minul za večer aj päťdesiattisíc korún, inokedy sa dušoval, že má zablokované peniaze u známeho slovenského veľkopodnikateľa. Polícia uzavrela smrť Milana Gala tak, že mu na druhý svet nikto nepomohol. Nemá vraj ani vlastný hrob.

Zamotaný príbeh

Na Hydrostav bol vyhlásený konkurz zhruba sedem mesiacov po tom, ako sa stal Milan Galo šéfom predstavenstva. Správca konkurznej podstaty Milan Bolješik však už v minulosti pre PLUS 7 DNÍ povedal, že Milan Galo spolu s ďalšími členmi predstavenstva boli len nastrčené figúrky.

„Ja sa domnievam, že v celej kauze mal veľké prsty predseda dozornej rady Alexander Hulman. Nemyslím si, že Galo bol zlý človek. Akurát podľahol akémusi momentu slávy. On v podstate neukradol žiadne peniaze. Veď chodil do učtárne výplatu len podpísať, peniaze nepreberal. Zobral ich niektorý z tých lotrov a koľko mu z tých peňazí dal, tak to ja už neviem,“ uviedol krátko po Galovej smrti Bolješik.

A nebol jediný. Viacerí znalci upozorňovali, že časť predstavenstva Hydrostavu fungovala systémom nasadených koní. Fakt je, že Milan Galo spolu s Hulmanovcami a ďalšími šiestimi ľuďmi boli obvinení zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a zo sprenevery.

Stavebnej firme mali spôsobiť škodu minimálne vo výške takmer dvesto miliónov slovenských korún. Peniaze určené na výstavbu diaľnice Ladce - Sverepec a tunela Branisko však skončili na účte firmy Prevádzka predajných automatov, odkiaľ putovali ďalej. Výber a prevod financií na iné účty mal údajne na starosti Alexander Hulman.

Podvodov v Hydrostave však bolo viac. Milan Galo s ďalším členom predstavenstva Ladislavom Csergem pred vyhlásením konkurzu údajne rozpredali majetok spoločnosti v hodnote 161 miliónov slovenských korún.

„Zistili sme zásadné a obrovské porušenia v nakladaní s majetkom. Po mojom nástupe som v priebehu jeden a pol roka podal asi pätnásť trestných oznámení. Nie všetky na predsedu predstavenstva, niektoré z nich aj na neznámeho páchateľa. Na základe týchto podaní polícia obvinenia rozšírila na mnohých ďalších konkrétnych páchateľov,“ poznamenal v minulosti Bolješik.

Veritelia voči Hydrostavu v likvidácii uplatnili požiadavky šplhajúce sa k sume šesť miliárd slovenských korún (takmer dvesto miliónov eur - pozn. red.).

Otázne je, s akou verziou prídu Alexander a Tomáš Hulmanovci, ktorí nevyzerajú na to, že by žili na vysokej nohe. A či sa verejnosť niekedy dozvie, kde v skutočnosti skončili milióny z vytunelovaného mamutieho podniku.

VIDEO Plus 7 Dní