Tip na článok
Kedysi ľudia zháňali dary celoročne a často po známostiach. Dnes nájdete takmer všetko pod jednou strechou.

Podpultový predaj verzus nákup cez internet: Vianoce za socíku a dnes

Celoročnú naháňačku za darčekmi, známosti a rady nahradil nadbytok, drahé pôžičky, nákup cez internet a čakanie na zľavy. Aké boli Vianoce pred novembrom ’89 a ako „chutia“ dnes?

Galéria k článku (8 fotografií )
Popáde komunizmu sa z Vianoc znovu oficiálne stali sviatky narodenia Krista.
Knihy: Stále patria k obľúbeným darčekom, no dnes k nim pribudli čítačky.
Predvianočná naháňačka pred bývalým bratislavským Priorom.

Do prvej polovice dvadsiateho storočia vnímala väčšina našincov Vianoce ako kresťanský sviatok. Po februárovom puči v roku 1948, keď vtedajšie Československo vstúpilo „vďaka“ komunistom na cestu totality, zafarbila ideológia na červeno aj jedny z najväčších kresťanských sviatkov v roku.

Komunisti zmenili Vianoce na oslavu zimy a Ježiška oficiálne nahradil Dedo Mráz so Snehulienkou. Duchovný odkaz narodenia Spasiteľa pohltila dobrodružná naháňačka za podpultovým tovarom a bonmi, za ktoré sa v Tuzexe kupovali rifle, kazetové prehrávače či parfumy zo Západu.

So zháňaním darčekov sa začínalo nezriedka už v lete, keďže hity plánovaného hospodárstva, ako bol bicykel Favorit, sa v obchodoch objavovali len z času na čas a bez známostí ste sa k nim nedostali. Na exotiku v podobe mandarínok a pomarančov bolo treba vystáť rad, mandle a lieskové orechy sa zháňali v bufetoch na okresných a krajských výboroch komunistickej strany.

Niektorí pamätníci napriek tomu spomínajú, že vianočné sviatky pod červenou hviezdou mali väčšie čaro ako dnes, keď možno všetko vybaviť za jeden deň v nákupnom centre či bez toho, aby človek vstal od počítača.

Nekonečné rady

Ponuka v porovnaní s dneškom bola chudobnejšia, častou odpoveďou predavačov zamietavé „Nemáme!“, všade rady. „Bez známosti sa nedal zohnať žiaden tovar zo zahraničia. Stáli sa rady aj na čistiace prostriedky, mydlá, šampóny,“ hovorí analytik Ľubomír Drahovský.

Spomína si na situáciu, keď do predajní Drogéria dostali zahraničné čistiace prostriedky ATA a TEN. „Zákazníkom predávali maximálne po dva kusy. Súdružky učiteľky v školách posielali žiakov namiesto vyučovania stáť vo fronte a keď každému predali po dva kusy, bol saturovaný celý učiteľský zbor,“ dodáva niekdajší zamestnanec Projektového a racionalizačného ústavu obchodu a cestovného ruchu.

Podobne to bolo s exotikou v podobe mandarínok, banánov a pomarančov. Na tie bolo treba vystáť dlhočizný rad, v ktorom sa nezriedka otočila celá rodina, keďže jeden človek mohol kúpiť iba jeden kilogram. „Alebo ste mali dobrého šéfa a počas pracovného času obehli viacero zelovocov,“ dodáva šesťdesiatročná Kamila z Martina.

Vianočné hity

Dôchodkyňa Kamila spomína, že nákup darčekov vyžadoval známosti, trpezlivosť a plánovanie. Bábu s látkovým telom a gumenou hlavou kúpila na jar, lebo hrozilo, že do konca roka ju už nedostanú. „Ak ste poznali vedúceho, dal vám vedieť, keď prišlo niečo zaujímavé. A vy ste to kúpili a skrývali v skrini za obliečkami až do Vianoc.“

Po bicykel značky Favorit šli s manželom do Námestova, vo vrecku obligátna fľaštička pre vedúceho. „Do Vianoc čakal u svokrovcov na povale.“

Snom chlapcov bola autodráha. Problém nebol len v jej zháňaní, ale aj v životnosti. Výkonový odpor v ovládačoch áut totiž po čase zhorel a zázrak nefungoval. Vtedy pomohol technicky zdatný otec, ktorý nahradil odporové ovládanie elektronikou a zostrojil nevzhľadnú škatuľu, ktorá merala čas a počítala okruhy.

Vianočným hitom boli aj lyže. Ak ste túžili po inej značke ako Artis a Sulov, museli ste poznať správnych ľudí alebo vycestovať do cudziny, čo bolo pre väčšinu nemožné.

„Prvé lyže značky Elan mi zohnal brat z veľkoskladu obchodnej siete Prior v Špišskej Novej Vsi,“ spomína Bratislavčan Jozef. Lyžiarky si zas priniesol z Juhoslávie, kde sa dal kúpiť kvalitný lyžiarsky výstroj za lepšie ceny ako v Československu. Problém bol len s jeho prevezením cez hranice.

Štedrovečerné menu sa príliš nezmenilo

Kapustnica s údeninou a klobásou, vyprážaný kapor, filé alebo rezeň s majonézovým šalátom, plnkové zákusky. Socialistické štedrovečerné menu pretrvalo v mnohých rodinách, hoci s našimi skutočnými tradíciami nemá temer nič spoločné. V minulosti závisela ponuka najmä od vierovyznania a regiónu.

„V katolíckych regiónoch sa nejedlo mäso ani počas Štedrého večera, v evanjelických pôst neplatil,“ upozorňuje kultúrna antropologička Katarína Nádaská. Katolíci zahusťovali pôstnu kapustnicu šošovicou, hrachom alebo fazuľou. Prevažne múčne jedlá ako rezance, pirohy a opekance s makom alebo medom dopĺňali pečené, dusené a varené ryby.

Evanjelici si dopriali mäso a viac chodov, no z každého smerovala na tanier len lyžica, dodáva. Na západnom Slovensku sa varila strukovinová polievka, na východe polievka z prosa, pomletej pšenice a pohánky, do ktorej sa pridávali strukoviny alebo kapusta. Na juhu bola tradíciou rybacia polievka. Všetky jedlá sa podľa Nádaskej pripravovali doma.

„Vstávať sa muselo o tretej ráno, aby sa všetko stihlo pripraviť. Piekli sa kysnuté koláče, mäkké chlebíky - kračúniky, oblátky, súkance, lámance, štedrák, záviny, mrežovník, lokše a opekance.“

Štedrovečerný stôl tretieho tisícročia sa v zásade nelíši od socialistického menu. Iba pribudli morské ryby, morské plody, exotické plodiny, polotovary a koláče z obchodu.

Ideológia

Konečným cieľom komunistov bolo zlikvidovať cirkev i náboženstvo, do čoho im príliš nesedela oslava narodenia Božieho Syna. Zrušiť Vianoce však neprichádzalo do úvahy, a tak sa aspoň snažili zmeniť ich podobu.

Kultúrna antropologička Katarína Nádaská pripomína, že na scénu nastúpil Dedo Mráz a Snehulienka a duchovné hodnoty nahradili materiálne.

„Pod stromčekom pribudli darčeky, k čomu prispela i povinná zamestnanosť a väčší prílev financií do rodiny,“ vysvetľuje.

Pre vyvolených

Zohnať základné suroviny na sviatočné menu nebol až taký problém. „Najlepšie sa nakupovalo predpoludním. Keďže obchody neboli cez sviatky otvorené, každý sa zásobil hlavne chlebom, ktorý už popoludní nemusel byť. Ľudia preto odbiehali z práce a podľa toho vyzerala aj pracovná morálka,“ opisuje Ľubomír Drahovský.

Horšie to bolo s kakaom, mandľami či lieskovými orechmi. „Kupovali sme ich cez známu, ktorá pracovala na okresnom výbore komunistickej strany, kde mali súdruhovia dobre zásobené bufety,“ približuje dôchodkyňa Kamila. Kombinácia známostí, šťastia a ústretového šéfa znamenala, že dom bol plný delikates, na ktoré ste mohli počas roka zabudnúť.

Móda à la uši si sám

Kto chcel vystúpiť zo socialistickej šede, nemusel mať iba známosti alebo „tvrdú“ západnú menu zameniteľnú za bony a oblečenie nakupovať v Tuzexe. Stačili šikovné prsty. Vtedajšia móda sa šila doma podľa časopisu Burda a vianočným hitom bol šijací stroj.

Za malý zázrak sa považovalo, keď ste zohnali českú Ladu. Absolútnym víťazom bol ten, kto podaroval Veritas. V najhoršom sa domáce krajčírky uspokojili s poľským Lucznikom. Keď nebol ani ten, ostávali štrikovacie ihlice a vlna.

Počítač? Hudba z iného sveta

Tablety, inteligentné mobilné telefóny, hodinky, ktoré sledujú telesné funkcie človeka, náramky, ktoré monitorujú kondíciu a zostavujú grafy výkonnosti, lyžiarske okuliare merajúce rýchlosť jazdy a nadmorskú výšku... Trendy súčasných Vianoc boli pred dvadsiatimi piatimi rokmi ďalekou budúcnosťou i na Západe, za železnou oponou sa považoval za zázrak aj počítač.

„Po počítač značky Sharp MZ 821 som cestoval z Dolného Kubína do Banskej Bystrice. Na ten čas stál neuveriteľných sedem- až osemtisíc korún,“ loví v pamäti šesťdesiatdvaročný dôchodca Martin.

Dodajme, že nominálna priemerná mesačná mzda v roku 1989 bola 3 142 korún československých (Kčs). Martin sa o počítačoch dočítal prvý raz v časopise Amatérske rádio. Neskôr si objednal magazín Mikrobáze za 12 Kčs.

„Keď som ho chcel odoberať, musel som sa prihlásiť do Zväzarmu v Dolnom Kubíne aj Prahe a zaplatiť dve členské známky,“ dodáva. Výsledkom bolo, že počítačovú hru Flappy hrávala široká rodina a polovica školy.

Obchod s Kristom

Po páde komunizmu sa z Vianoc znovu oficiálne stali sviatky narodenia Krista. November 1989 nepriniesol iba zmenu spoločensko-politických pomerov, ale aj trhové hospodárstvo a plné obchody. Zrazu bolo dostať všetko, bez známostí a nekonečných radov, no nároky stúpli a Ježiškovi vznikla konkurencia v podobe Santa Clausa.

Boží Syn sa začal redukovať na produkt a dnes si možno kúpiť kľúčenky, prívesky, bábiky, osviežovače vzduchu, kostýmy i šiltovky s jeho podobizňou alebo menom. Predvianočné obdobie sa zmenilo na boj o zákazníka, reklamné slogany nás od jesene burcujú do bezhlavej naháňačky za dokonalými sviatkami a vianočné prekvapenia sa menia na zľavové kupóny a poukážky.

Chuť sviatkov závisí aj od toho, ako hlboko má kto do vrecka. „Niekde sa ľudia nepremyslene a zbytočne zadlžujú, aby si dopriali pozlátkový luxus, na ktorý nemajú. Inde sa vrátili ku skromnému sláveniu Vianoc, a to nielen pod tlakom nedostatku peňazí,“ upozorňuje Nádaská.

VIDEO Plus 7 Dní