Tip na článok
Súčasný stav: Vilu postavenú v roku 1900 opäť vlastní Banskobystrický samosprávny kraj.

Podvedení darcovia: Za nevýhodným predajom budovy je aj Ficova poslankyňa

Smerácka poslankyňa sa osobne angažovala v kauze nevýhodného predaja budovy pre podenkovú neziskovku bratovej družky.

Galéria k článku (9 fotografií )
Národná kultúrna pamiatka: Kraj ju najprv prenajal na tridsať rokov, potom ju pýtal späť, aby ju vzápätí vyhlásil za prebytočný majetok.
Národná kultúrna pamiatka: Kraj ju najprv prenajal na tridsať rokov, potom ju pýtal späť, aby ju vzápätí vyhlásil za prebytočný majetok.
Národná kultúrna pamiatka: Kraj ju najprv prenajal na tridsať rokov, potom ju pýtal späť, aby ju vzápätí vyhlásil za prebytočný majetok.

Dnes to tak vôbec nevyzerá, ale na rekonštrukciu vily na okraji centra Banskej Bystrice, vyhlásenej za národnú kultúrnu pamiatku, sa minul celkom slušný balík peňazí. Zo štátneho rozpočtu i od mnohých darcov. S podmienkou, že lákavá budova bude tridsať rokov slúžiť na starostlivosť o drogovo závislých. Lenže tí do vily nikdy nevkročili.

Tridsaťročný nájom

Ktovie, komu by už dnes patrila vila na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici, keby ľudia z neziskovej organizácie COR centrum nebili na poplach. Vedenie kraja v roku 2013 písomne upozorňovali: „Otvorila sa cesta, aby nehnuteľnosti bez akýchkoľvek obmedzení prešli do súkromných rúk. Ide o klasický prípad odňatia vlastníckeho práva na atraktívne nehnuteľnosti a prípravu podmienok na plnenie súkromnoprávnych záujmov. Žiadame vás, aby ste reagovali na tento protiprávny stav, na tento podvod a prinavrátili vlastníctvo späť Banskobystrickému samosprávnemu kraju.“ Spomínanú vilu si do svojho prenájmu „vybehali“ na VÚC predstavitelia COR centra ešte v roku 2005. V tom čase už bola budova zo začiatku dvadsiateho storočia nielen neobývaná, ale aj neudržiavaná, schátraná, odpojená od vody i elektriny. Napriek nevyhovujúcemu technickému stavu šlo o príťažlivú stavbu stojacu v pokojnej časti centra mesta. Na naplnenie jej potenciálu však bolo treba vysoké investície. COR centrum nepatrilo medzi bohaté neziskovky, ale trúfalo si potrebné peniaze dať dokopy.

Vilu si od Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) prenajalo na tridsať rokov za symbolických tisíc slovenských korún (v prepočte zhruba tridsaťtri eur) ročne a na rekonštrukciu budovy skladalo peniaze z Protidrogového fondu i z dotácií ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Takto získané finančné prostriedky vyplatilo s podmienkou, že vila bude až do roku 2036 slúžiť na resocializáciu drogovo závislých.

Bitka o nechcené

COR centrum sa do opráv vily vážne pustilo. Podarilo sa zrekonštruovať strechu, atiku a obnoviť tiež dvornú prístavbu. Na ďalšie práce už akosi nedošlo. Za nie celkom jasných okolností sa v roku 2007 s predstaviteľmi COR centra stretli vtedajší riaditeľ Úradu BBSK a predsedníčka komisie sociálnych vecí Božena Kováčová. Podľa zápisnice zo stretnutia Kováčová navrhla, aby sa COR centrum prenájmu vily vzdalo a BBSK mu garantuje refundáciu vynaložených vlastných prostriedkov i možnosť poskytovať sociálne služby vo vile po ukončení rekonštrukcie.

COR centrum na túto „ponuku“ kývlo a extrémne výhodného nájmu na tridsať rokov sa z ničoho nič vzdalo. Neprešiel ani rok a pol a Banskobystrický samosprávny kraj sa rozhodol vilu ako prebytočný majetok predať. V dôvodovej správe sa uvádza: „Budova sa nachádza vo frekventovanej časti širšieho centra mesta Banská Bystrica, je v havarijnom stave a vytvára veľmi zlý dojem na občanov i návštevníkov mesta. Dokončenie rekonštrukcie si vyžaduje vysoké finančné náklady. Objekt je v súčasnom stave pre potreby BBSK a organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK nevyužiteľný.“

Hlboko pod cenu

Verejná súťaž na predaj vily mala čudné podmienky. Na podanie prihlášky i všetkých písomností mali záujemcovia desať dní od zverejnenia súťaže na tabuli úradu a v rámci prvých siedmich dní ešte museli stihnúť zložiť zábezpeku 17 300 eur. Asi nikoho neprekvapí, že za týchto okolností sa do súťaže prihlásil jeden jediný záujemca. Bolo ním v podstate neznáme občianske združenie Sanus centrum, ktoré spoluzakladala družka brata už spomínanej krajskej poslankyne a predsedníčky sociálnej komisie Boženy Kováčovej. Za vilu ohodnotenú znalcom na stosedemdesiattritisíc eur ponúkol Sanus smiešnych šesťdesiatšesťtisíc eur.

Člen komisie zodpovednej za súťaž Peter Lačný s predajom za takú nízku cenu nesúhlasil a navrhol verejnú súťaž zopakovať. Neuspel. Sociálna komisia s temperamentnou poslankyňou Kováčovou predaj vily neziskovke Sanus za ponúknutých šesťdesiatšesť tisíc odobrila a v októbri 2009 sa BBSK „prebytočnej“ národnej pamiatky zbavil. „Šlo o veľmi neštandardný postup,“ myslí si súčasný poslanec VÚC Daniel Gelien. „Súťaž vyzerala ako šitá na mieru. Keby bol záujem získať za predaj budovy viac peňazí, stačilo súťaž zopakovať. To sa predsa bežne robí. Aj dvakrát, aj trikrát. Ale v tomto prípade šlo asi hlavne o napĺňanie súkromných záujmov niektorých osôb.“

Zánik zatajovali

Pri kúpe vily sa novovzniknutá neziskovka Sanus podpisom jej riaditeľky Daniely Kemkovej zaviazala prebrať záväzky k Protidrogovému centru a poskytovať resocializačné služby zamerané na boj proti drogám. Ibaže už nie pôvodne určených tridsať rokov, iba nasledujúcich päť. Nakoniec z toho nebol ani jeden deň. S odstupom času to vyzerá tak, že ľudia v pozadí neziskovky sa len snažili dostať k eurofondom a keď im projekt zamietli a vidina peňazí sa rozplynula, na všetky záväzky sa vykašľali.

Na úrade kraja časom zistili, že je zle, že národná kultúrna pamiatka sa ďalej rozpadá, nieto aby v nej prebiehali nejaké resocializačné aktivity, a v záujme riešenia situácie naháňali zástupcov Sanusu. Tí vyslovene naťahovali čas. Ešte v roku 2012 prisľúbili účasť na schôdzke dohovorenej na konkrétny termín, ale na úrade ich čakali márne. Až potom prasklo, že Sanus vlastne neexistuje. Už v júli 2010, čiže len niečo vyše pol roka po odkúpení vily na Lazovnej, vstúpila neziskovka do likvidácie! Likvidátorkou sa stala bývalá riaditeľka Sanusu Kemková a tá zjavne nemala záujem informovať BBSK o zásadnom zvrate či, nebodaj, vilu vrátiť pre neschopnosť dodržať zmluvné podmienky.

Na tieto skutočnosti narážali ľudia z COR centra - z organizácie, ktorá reálne s drogovo závislými pracuje, keď na BBSK poslali rozhorčený list a písali o podvode, o ceste k prevzatiu vily do súkromných rúk. Až po naliehavom upozorňovaní týchto ľudí bol v katastri nehnuteľností ako vlastník vily opäť uvedený Banskobystrický samosprávny kraj.

Stále aktívne aktérky kauzy

Finančná výpomoc od Protidrogového fondu viazaná na poskytovanie resocializačných služieb až do roku 2036 dnes už nikoho netrápi. Fond totiž medzičasom zanikol, a tak sa kompetentní môžu tváriť, akoby sedem miliónov slovenských korún, čo je vyše dvestotridsaťtisíc eur vyzbieraných od rôznych darcov na boj proti drogám, neexistovalo.

Vila ostala nevyužívaná, do opätovnej rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky sa samosprávny kraj nehrnie. Božena Kováčová, ktorá osobne budovala cestu k nevýhodnému predaju vily pre neziskovku bratovej družky, stále pôsobí ako poslankyňa BBSK a Daniela Kemková, bývalá riaditeľka a likvidátorka neziskovky Sanus, v súčasnosti zastáva pozíciu lekárky BBSK.

VIDEO Plus 7 Dní