K dovozcom, ktorí k nám prichádzajú precliť svoj tovar do tretích krajín, je totiž také prívetivé, že za roky 2013 až 2016 spôsobilo podhodnotenie ceny textílií z Číny stratu až tristo miliónov eur. Na dani z pridanej hodnoty prišiel štát o osemsto miliónov. Také sú názory kritikov na zistenia Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý na úniky upozornil vo svojej správe. Kompetentní z Finančnej správy však obvinenia odmietajú a tvrdia, že za všetkým je chyba v systéme Európskej únie (EÚ).

Vhodní pre podvodníkov

Celú diskusiu a prvotné obvinenia spustila výročná správa OLAF-u z roku 2017, ktorá analyzuje colné vyhlásenia pre dovážaný textil a obuv z Číny v rozmedzí rokov 2013 až 2016. Konštatuje, že ak dovozcovia chcú precliť v Európskej únii svoj tovar, môžu si vybrať colné miesto podľa vlastného výberu, teda nemusia využiť primárne miesto vstupu na colné územie Únie. Podvodníci však podľa úradu zo svojich skúseností vedia, ktoré štáty majú k celkovej colnej procedúre laxný prístup, a prostredníctvom týchto bodov sa organizované zločinecké siete snažia prinášať tovar do krajín Európskej únie. Minulý rok preto OLAF uzavrel sériu rozsiahlych vyšetrovaní ohľadne podhodnotenia vstupu textilu a obuvi na európske územie. Tieto tovary prichádzali na európsky trh cez Nemecko, ale colné konanie prebehlo v Spojenom kráľovstve, v Česku, vo Francúzsku, na Malte a na Slovensku.

Podpora prezidentovi: Na Finančnej správe začali s distribúciou petície na podporu šéfa Františka Imreczeho. Ten však medzičasom odstúpil z funkcie
Podpora prezidentovi: Na Finančnej správe začali s distribúciou petície na podporu šéfa Františka Imreczeho. Ten však medzičasom odstúpil z funkcie
Zdroj: Archív

Postup podvodníkov vyzeral takto - tovar z Číny sa prepravuje loďami, ktoré prichádzajú do Európy predovšetkým cez prístav v nemeckom Hamburgu. Zvyšné prístavy podľa vyšetrovateľov sa využívali sporadicky. Kontajnery s textíliami potom naložili na kamióny, ktoré putovali aj na Slovensko. Podľa OLAF-u miesta na preclenie si podvodníci vyberali najmä podľa toho, kde by mohli deklarovať falošné, teda nižšie hodnoty produktov, ktoré importovali. Podhodnotené sumy OLAF vyhodnotil tak, že z colných vyhlásení vypočítal priemernú cenu pre každú kategóriu textilu a obuvi. Produkty s deklarovanou cenou pod 50 percent priemeru vyhodnotil úrad ako podhodnotené. Odhadovaná strata Európskej únie vinou Slovenska bola stanovená vo výške 300 miliónov eur. Okrem rozpočtu Únie sme však na podhodnotení stratili aj my, pretože 75 percent vybratého cla putuje do rozpočtu EÚ a 25 percent zostáva v krajine, kde sa clo vyberalo. Slovensko prišlo približne o sto miliónov eur.

Amaterizmus alebo príkaz „zhora“?

Podľa Petra Cvika, bývalého námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva sa však výpočty strát pri tejto sume nekončia. Keďže z cla sa platí aj daň z pridanej hodnoty, po­dľa Cvika prišla Únia a rovnako Slovensko o ďalších 800 miliónov. „Colný dlh v takejto výške nemôže vzniknúť v žiadnej krajine bez toho, aby to minimálne netolerovali najvyšší predstavitelia príslušného rezortu. To znamená ministerstvo financií a Finančná správa,“ povedal nám o kauze bývalý námestník, podľa ktorého mali colníci viacero možností verifikovania faktúr. „Sú medzinárodné dohody o tom, že ak má colník podozrenie, že hodnota tovaru nie je reálna, lebo v danom čase v podobnom množstve sa dovážal inde za úplne iné hodnoty, ktoré boli deklarované na iných faktúrach, môže využiť množstvo spôsobov, ktoré mu dáva colný kódex, prípadne medzinárodné dohody. Môže požiadať o verifikáciu hodnovernosti faktúry a podobne,“uviedol Cvik, ktorému sa argumenty Finančnej správy ako colníkovi zdajú smiešne. „Tvrdiť, že colník nemohol vedieť, aká je skutočná hodnota, je nezmysel. Colník je tam na to, aby to vedel. V colnej škole sa učí predmet colný kódex, ktorý obsahuje množstvo ustanovení, okrem toho je tam pôvod tovaru a colná hodnota. To sú dva základné predmety, ktoré sa v colnej škole učia,“ uviedol ďalej Cvik.

Textil na kolesách: Podľa zistení OLAF-u k nám putoval podozrivý tovar z Hamburgu na kamiónoch.
Textil na kolesách: Podľa zistení OLAF-u k nám putoval podozrivý tovar z Hamburgu na kamiónoch.
Zdroj: Archív

Podľa neho je to podobná situácia, ako keby k lekárovi priniesli pacienta a on povie, že nevie, čo s ním má robiť, lebo je zranený a zdá sa, že zomrie. Je to brutálne prirovnanie, ale tak to je. „Takže colník nieže nemôže, colník musí vedieť,“ dodal. Na otázku, ako si teda vysvetliť, že na Slovensku sa pre­clil podhodnotený tovar, po­dľa Cvika existujú len dve možnosti. „Buď sú colníci úplní amatéri a colnú správu treba zrušiť, alebo platí druhý predpoklad, ktorý považujem za reálnejší, že colníci boli inštruovaní, že tak musia robiť,“uviedol. Podľa neho majú colníci svoje služobné predpisy od nadriadených a rovnako rozkazy, ktoré dostávajú. „Takže ich, podľa môjho názoru, usmerňovali z najvyšších orgánov ministerstva financií, pokračujúc finančným riaditeľstvom a jednotlivými colnými úradmi. Hovorím o vedení týchto inštitúcií, nehovorím o osobách,“ priblížil Cvik.

Nevymožiteľné originály

Finančná správa však celú vec vidí inak a všetky obvinenia či požiadavku zaplatiť vzniknutú stratu odmieta. „Európska komisia nevedie proti Slovensku žiadne konanie a nevymáha od Slovenska žiadne peniaze. Rovnako ako ďalšie krajiny EÚ vedieme s OLAF-om dialóg, pretože máme rozdielne názory na metódu určenia cien ázijského tovaru,“ uviedla Ivana Skokanová, hovorkyňa Finančnej správy. Celá nezrovnalosť v rámci vyčíslenej straty vznikla na základe skutočnosti, že OLAF určil na prelome rokov 2014 a 2015 metodiku, ako stanovovať colnú hodnotu rizikového tovaru, ako je textil a obuv z Ázie. Na základe tejto metodiky však podľa Finančnej správy OLAF vyčíslil štátmi EÚ nevymožené clo aj za predchádzajúce dva roky, keď metodika neplatila. „Je to asi tak, ako keby vám váš dodávateľ energií oznámil, že od vás ide vymáhať dodatočných dvetisíc eur za posledné dva roky, lebo oni sa tento rok rozhodli, že minimálna cena mala byť vyššia. Je to absurdné,“ komentoval rozhodnutie prezident Finančnej správy František Imrecze, ktorý tvrdí, že celá záležitosť je chyba v systéme. Ideálne riešenie je podľa neho dohoda medzi EÚ a Čínou o potvrdzovaní originality faktúr. Najväčší problém podľa Imreczeho totiž je, že Čína nikdy neodpovedala na medzinárodné dožiadanie o pravosti faktúr a informácia, v akej hodnote odišiel tovar z Číny, je neoveriteľný fakt. Od októbra 2014 je podľa Finančnej správy problém podhodnoteného tovaru vyriešený a mala by to dokazovať štatistika Európskej komisie. Slovenské úrady totiž prijali rad opatrení, ako stanovenie rizikových profilov a ďalšie kontroly i preverovanie. „Nie je pravda, že Finančná správa alebo jej colné úrady by prehliadali alebo nekonali pri podvodoch na cle. Vyprosujem si, aby moje konanie posudzoval bývalý námestník generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva, ktorý tu bol v inkriminovanom období, keď sa podvody diali, a ktorý zamestnával svojho brata, zhodou okolností na najexponovanejšom colnom úrade, ktorý preclieval najviac tovaru z Ázie,“ neodpustil si poznámku na adresu Petra Cvika súčasný šéf Finančnej správy.

Podľa Cvika však v roku 2014 urobil Imrecze účinné opatrenia len preto, že OLAF upozornil na podvody. „OLAF to vyšetroval ďalšie tri roky. Teda robil to, čo prioritne mala robiť slovenská colná správa. Takže preto sa utlmil dovoz tovaru v obrovských množstvách," uviedol Cvik. „Čo sa týka jeho tvrdenia, že za môjho pôsobenia vznikol dlh - podľa jeho výpočtu, neviem, ako k nemu došiel -, mal by si naštudovať, aké boli svetové ceny bavlny, textílií, aké boli náklady na dopravu, aké boli mzdové náklady za rok 2006, na ktorý sa odvoláva, a aké boli v roku 2013,“ reagoval bývalý námestník na kritiku Františka Imreczeho. „Ja sa pýtam, či on začal nejaké konanie. Veď oni majú Kriminálny úrad Finančnej správy. Oni majú plné vyšetrovacie kompetencie. Ja by som bol rád, keby vyšetrovanie voči mne začali,“uviedol Cvik, ktorý považuje zistenie OLAF-u za najväčší colný škandál v dejinách Slovenska.