Exriaditeľa vojenských tajných našli obeseného, so zviazanými rukami 25. januára. Pred smrťou bol vraj nervózny, mal strach. O hroziacom nebezpečenstve podľa všetkého vedel. Pár dní pred svojou smrťou vraj nechal manželke číslo na muža z Vojenského spravodajstva, ktorému mala zavolať, ak by sa neozval. Jeho žena číslo nakoniec použila…
Smrť exriaditeľa Vojenskej spravodajskej služby Petra Bučku vyšetruje polícia ako úkladnú vraždu. Jeho obesené telo našiel v utorok 25. januára podvečer náhodný okoloidúci psičkár v bratislavskom Devíne, v areáli Slovenského vodohospodárskeho podniku. Predpokladá sa, že k skutku došlo ešte v pondelok.
Mafiánsky symbol
Pohľad na mŕtvych nie je nikdy príjemný, no z tohto prípadu až mrazí. Peter Bučka visel obesený na strome a mal ruky zviazané špagátom. Práve zviazané ruky považujú odborníci za hrôzostrašný odkaz a potenciálnu výstrahu pre iných. Podobné nástroje používa na zastrašovanie iných mafia. Aj podľa súdneho znalca z oblasti klinickej psychológie Roberta Máthého sú dôležitým signálom, že ide o popravu. „Jedna vec je, že tak nemohol klásť odpor, druhá, že sa s vysokou mierou pravdepodobnosti neobesil sám. Obeť sa nesnažili ukryť, ale ju nechali na viac-menej viditeľnom mieste, aby ju určite niekto našiel. Či je miesto nálezu obete totožné s miestom usmrtenia, objasnia súdni lekári,“ uviedol Máthé. Hoci už robil mnoho posudkov pri zločinoch, s podobným prípadom sa ešte nestretol.
K smrti exšéfa vojenských tajných sa vyjadril aj minister obrany Jaroslav Naď, ktorý zdôraznil, že vo Vojenskom spravodajstve Bučka už roky nefungoval. „S príchodom Mikuláša Dzurindu a nového vetra zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR ukončil svoje pôsobenie. Evidovali sme z rôznych zdrojov, že sa pohybuje v blízkosti skupiny okolo pána Jahnátka a pána Bödöra,“ dodal. Dá sa s tým polemizovať, Bučka pôsobil v rezorte obrany až do roku 2005 a ešte za vlády Dzurindu dostal Pamätnú medailu ministerstva obrany III., II., a dokonca I. stupňa.
To, že nebohého kedysi poznal, uviedol aj minister vnútra Roman Mikulec. Tvrdí však, že netuší, aké aktivity v posledných rokoch robil.
Vyšetrovanie vedie Národná kriminálna agentúra. Na informácie sú aj po niekoľkých dňoch viac ako skúpi. „Prípad je stále vedený ako podozrenie z úkladnej vraždy a pre jeho riadne vyšetrenie nie je možné nateraz poskytnúť bližšie informácie k priebežne zisteným okolnostiam a dôkazom,“ uviedla policajná hovorkyňa Andrea Dobiášová.
Prezradený agent
Kto vlastne bol Peter Bučka? Kariéru začal fiaskom. V roku 1984 nastúpil do spravodajskej služby. Pod krytím diplomata ministerstva zahraničných vecí ho v roku 1985 vyslali na ambasádu do Washingtonu, jeho úlohou bolo zohnať pre tajnú službu agenta. Už po dvoch týždňoch ho Američania odhalili. Z neúspechu po návrate obviňoval vtedajšiu manželku Vieru. „Viem, že som sklamal dôveru, a chcel by som to napraviť. Bol by som vďačný za každú možnosť, ktorá mi bude poskytnutá,“ napísal podľa archívnych zväzkov nadriadeným. Na ambasáde sa vtedy zoznámil aj s Jurajom Širokým, neskorším mecenášom Smeru.
Jeho vtedajšia žena poskytla pred pár rokmi rozhovor pre Plus JEDEN DEŇ. Spomínala v ňom aj na „americké obdobie“. Bučka chcel vraj ju a dcéru za každú cenu dostať preč z Ameriky. „Manžel sa mi vyhrážal smrťou, čo môžu potvrdiť moje kolegyne, ktoré vtedy so mnou pracovali. Chodievali za mnou tajní a všetci to videli. Viackrát povedal, že nemá problém niekoho zabiť,“ povedala Viera Bučková, ktorá sa s ním krátko po návrate na Slovensko rozviedla.
Čoraz vyššie
Po totálnom zlyhaní v úvode sa Bučkova kariéra predsa rozbehla. V roku 1993 sa stal riaditeľom odboru Vojenskej spravodajskej služby (VSS), o tri roky neskôr zástupcom riaditeľa VSS. Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998, keď post ministra obrany prevzal Pavol Kanis zo Strany demokratickej ľavice, sa Bučka stal riaditeľom VSS. O ďalší rok pôsobil ako poradca ministra obrany. Zo služobného pomeru bol prepustený k 31. decembru 2002. V rezorte obrany pracoval do roku 2005.
Podľa obchodného registra bol Peter Bučka v rokoch 2003 až 2006 členom predstavenstva SOFOS Invest, kde pôsobil ako predseda dozornej rady Ján Hoľko, bývalý generálny tajomník služobného úradu na ministerstve obrany, blízky človek predsedu SNS Andreja Danka. Danko, mimochodom, figuroval v predchodkyni SOFOS Invest, firme EL.PA.S ako člen dozornej rady do roku 2001. Dnes už firmy neexistujú.
Čudné tendre u Jahnátka
Po odchode z rezortu obrany sa Bučka stal v roku 2008 vedúcim služobného úradu ministerstva hospodárstva Ľubomíra Jahnátka. Práve Bučka bol ten, kto podpísal udelenie štatútu hospodárskej mobilizácie pre súkromnú bezpečnostnú službu Bonul. Významný štatút pomohol firme Bödöra pri viacerých tendroch. V roku 2020 bol Bonulu odobratý.
Bučka mal v rezorte hospodárstva na starosti obstarávania. Už pol roka po nástupe schválil zákazku na počítače a ich servis za 1,8 milióna eur firme Juraja Širokého. Veľa sa vtedy hovorilo o vzťahoch Širokého s Jahnátkom, ktorí sa poznali ešte z pôsobenia v Plastike Nitra.
V roku 2009 čelil rezort škandálu pre výber firmy na obnovu fasád na budovách. Predraženú zákazku získala firma Best Stav. Jej spoluvlastníčkou bola dcéra majiteľa Bonulu Petra.
Život v strachu
Čo však robil Peter Bučka v posledných rokoch? To ostáva zatiaľ záhadou. S manželkou žil roky v sídliskovom byte, žiadny prehnaný luxus ani okázalosti. Od jeho smrti susedia vdovu nevideli. „Čudujete sa? Načo by tu ostávala?“ reagovali, keď sme ju hľadali. Oboch poznali ako slušných ľudí. Viac nič.
„Posledné dva až tri týždne bol veľmi nervózny. Mal strach. Dal manželke číslo, na ktoré má volať, keby sa niečo stalo,“ uviedol jeho blízky priateľ. Keď sa nevrátil domov, žena číslo použila. Bučka našli o pár hodín mŕtveho.
Exriaditeľ tajných mal podľa našich informácií krátko pred zatiaľ pravdepodobnou popravou vypovedať na NAKA. V akej veci a v akom procesnom postavení, to sa nám zistiť nepodarilo. Násilná smrť bývalého vysokého štátneho funkcionára, ktorá šokovala celé Slovensko, je plná otáznikov. Polícia vedie vyšetrovanie v prísnom utajení.
FOTO V GALÉRII
„Drahý otecko, len raz v živote si nás zarmútil a to bolo v tej chvíli, keď si nás navždy opustil,“ píše sa v pohrebnom oznámení Petra Bučku.
