Plus 7 dní

Poľské mäso je dobré, lebo je najlacnejšie, - tvrdí vodič dodávky, ktorá sa ocitla odstavená v mokrom snehu hneď za slovensko-poľskou hranicou v Trstenej. Vezie plné auto kuraciny, stehienka, krídelká. Čoskoro k nim pribudne aj teplomer, ktorý si priniesli pracovníčky Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dolný Kubín. Vodič má na Slovensku prevádzku. Akú, neprezradí, ale opäť pochváli obsah dodávky: „Dobré mäso, lacné, je oň záujem.“ Teplomer prezradí, že v aute je teplota 2,6 stupňa Celzia, veterinárky sú spokojné, spíšu záznam o kontrole a stehienka s krídelkami sa vezú ďalej k slovenskému spotrebiteľovi.

Pri ceste za hranicou: Auto musí zastaviť policajt, veterinárky sa k slovu dostanú až potom. Foto: Norbert Grosz

Stojíme pri ceste od šiestej ráno, ale dodávok a kamiónov veľa neprichádza. A ak, potom s nápismi „Dywany, karnisze, meblo“, takých je dosť. Aj keď sa zjaví auto s nápisom „Artykuly spožywcze“ s potravinovým tovarom, je to kamión naložený kapustou, cibuľou a cesnakom. „Artykuly“ sa vezú do Ilavy, kde má jeden z našich obchodných reťazcov sklady. Pracovníčky regionálnej veterinárnej správy opäť len spíšu protokol, všetko je, ako má byť, kamión sa vyhrabe z mokrého snehu a ide ďalej.

Napodiv, veľa áut zíva prázdnotou, hoci reklama na nich láka dať si údeniny. Kam idú? Po naše salámy? Sotva, Poliaci vraj nemajú radi korenisté a paprikované mäsá. „Na Slovensku sa už neoplatí kupovať vôbec nič!“ vraví ďalší vodič, kým prezerajú útroby jeho auta. „Kým ste mali koruny, chodili naši nakupovať k vám. Odkedy platíte eurom, všetko strašne zdraželo a vaši chodia do Poľska. Je tam lacnejšie, aj mäso,“ rozpráva.

Kvalita? „Výborná!“ povie. Určite? Chlap zrazu začne šepkať: „Je to ekonomická propaganda! Obchodná vojna! Všetky tie nezmysly, čo sa rozprávajú na Slovensku o poľských potravinách. Aby ste si chránili vlastný trh, očierňujete náš.“ Vytiahneme eso: A čo čokoládové trubičky s jedom na potkany? „Stane sa... Čo narobíte...“ odvrkne.

Kabanos: U nás len naboku auta, hneď za poľskou hranicou nájdete aj veľké bilbordy pri cestách. Foto: Norbert Grosz

Kým nič nejde, zhovárame sa s Ľubomírom Bodoríkom a Petrom Smoleňom z Okresného dopravného inšpektorátu v Dolnom Kubíne. Keby neboli s nami, veterinárky by nemohli zastaviť žiadne auto, na to nemajú právomoc a ani im nie je veľmi do reči, už sa im aj vyhrážali, nechcú, aby sme zverejňovali ich mená.

Vysvetlia systém kontrol - bývajú vždy v inom čase, na inom mieste, kontroluje sa len to, čo je v aute a čo na papieri, ak majú pochybnosti, môžu sa skontaktovať s kolegami v cieľovej stanici tovaru a ak zistia nedostatky, obrátia auto čelom vzad. Nevráti sa o dve hodiny? Netušia vodiči, kedy a kde s hliadkou môžu rátať? „Dnes je trh v Jablonke,“ vraví jeden z policajtov. „Dnes sú naši na nákupoch v Poľsku, preto tak málo áut. Inokedy ich býva viac. Samozrejme, že nechytíme všetkých, a niekedy, keď aj chytíme, nie je nám to nič platné.“

Spomenie jeden prípad za všetky - chlapa, čo viezol dobré dve stovky kilogramov mäsa. Odvrkol im, že je to pre jeho vlastnú potrebu, dcéra bude oslavovať narodeniny. A keďže jednotný ekonomický trh spoločnej Európy s oslavou dcériných narodenín ráta, mohli mu len zasalutovať a pustiť ho ďalej. Museli by ho chytiť, ako tovar predáva.

Napokon, ako sme sa dozvedeli neskôr, aj to sa stáva. Väčšinou na základe udania občanov, nie spotrebiteľov, tí dodávku s lacnými potravinami obyčajne vítajú, ale udania slovenských podnikateľov alebo Poliakov, ktorým sa nepáči, že región si už „podchytil“ kolega. Nuž, aj to je forma ekonomickej vojny.

Takéto kontroly veterinárnych a potravinových správ neboli vždy v ich náplni práce, pri cestách stoja asi rok. Za ten rok sa vraj veľa zmenilo k lepšiemu. „Poučili sa, už vedia, čo sa smie a čo nie,“ hovorí jedna z pracovníčok, ktoré boli s nami na kontrole. „Svedčí o tom aj počet zachytených problematických áut. Ak sme na začiatku akcie mohli hovoriť takmer o každom jednom, že čosi nie je v poriadku, teraz je toho už oveľa menej.“

A čo nebolo v poriadku? „V prepravkách s mäsom boli napríklad zvyšky peria, pod mäsom ležali žlčníky, ktoré tam naozaj nemajú čo hľadať, potraviny mali naukladané priamo na korbe, kde predtým bol iný tovar, v jednom aute sme vedľa keksov našli fľašku s dezinfekčným roztokom, iný mal zasa priamo na mäse položené svoje osobné veci...“ dozvedáme sa.

Čo vlastne kontrolujú? Hygienu prepravy, vhodnosť auta na prepravu potravín - či napríklad má, alebo nemá umývateľnú úložnú plochu, v lete chladenie. A tiež, či sa vezie spolu to, čo by sa nemalo - ryby s čerstvým mäsom, teda páchnuce s nepáchnucim, čerstvé mäso s baleným mäsom, mäso s vajcami, na ktorých škrupine sa ľahko namnoží povedzme salmonelóza... Sledujú aj to, či sa dá identifikovať tovar: odkiaľ je, kto ho vyrobil, kam smeruje. To, čo je v papieroch a na označení, sa musí zhodovať.

Na kontrolu tovaru niekedy stačí ľudské oko - ako je mäso opracované, uložené či zelenina nie je nahnitá. Zjednodušujeme, z množstva pravidiel sme urobili pár viet. S niektorými vecami však nepohnú. Ak u nás môže prezerať mäso len štátny dozor, v Poľsku majú toto právo aj súkromní veterinári.

Ak ste trocha cestovali po svete, trh v Jablonke vám musí pripomínať trhy v strednej Ázii. Len architekt by vedel, či pomenovanie pre stánky - kolové stavby - obstojí, a len Sherlock Holmes by vedel určiť, odkiaľ to všetko je. Treba však uznať, že tam naozaj majú všetko a za iné ceny ako na Slovensku. Oveľa prijateľnejšie! Až sa žiada dodať - no, nekúp to, keď je to také lacné!

Slovenčina sa ozývala všade, dosť jej je aj na reklamných sloganoch, trhovníci sa tiež podučili a celému tomu dominujú ceny v eurách. Obchádzame koberce, papuče, ratanový nábytok, domáce syry, elektroniku, ba aj obchod s cédečkami po päť eur za kus, a majú aj slovenské. Hľadáme stánok s mäsom a údeninami a nakoniec ho aj nájdeme.

Z dverí dodávky sa na nás usmieva mladý muž a keď započuje slovenčinu, hneď spustí: „Krkovička? Ryby? Lacné! Dobré!“ Dobré, až na to, že v útrobách tohto jediného auta je všetko, o čom hovorili veterinárky. V zlom. Čerstvé mäso so zabaleným údeným, rovno na zemi, škatule s mrazenou rybou, ktorej je pri vonkajšej teplote plus jeden stupeň Celzia asi dosť teplo. Pýtame sa, či je to v poriadku, a mladík pritakáva.

Predávajú aj na Slovensku? „Iba na trhu v Novom Targu a v Jablonke.“ A chodia Slováci? „Chodia! Kupujú. A tešia sa!“ Vyjde ich to lacnejšie, aj keď zaplatia miestnym kšeftárom parking. Pol druha eura za to, že smiete zísť z cesty dole k stánkom.

Pokračujeme ďalej, do obce Oravský Biely Potok, do jednej z viacerých obcí, ktoré nemajú svoje mäsiarstvo. „Ešte vlani sa to tu podobalo na cirkus, za deň prišlo tri až päť poľských áut a všetci chceli predávať mäso. Podávali si na obecnom úrade kľučku s požiadavkou, aby sme cez miestny rozhlas vyhlásili, že prišli. Tí múdrejší, keď som im povedal, že pred chvíľou tu bol ich kolega, sa hneď zbalili a vyrazili napríklad do neďalekej Habovky. Ani tam nemajú mäsiarstvo,“ rozpráva Ján Kaššák, starosta Oravského Bieleho Potoka.

„Chceli sme to zakázať, na druhej strane, mäsiarstvo nemáme, iba čo by sme ľudí vyhnali na nákupy do okolitých miest a dedín alebo do Jablonky a aj tam by si kúpili len poľské mäso. Nemalo by to zmysel. Upravili sme trhový poriadok v obci, predáva sa iba utorky a piatky od deviatej do pol jedenástej.

Okrem toho, začali sme od Poliakov žiadať, aby predložili doklady, že u nás predávať smú. Podnikateľ, ktorý teraz mäso vozí, má na Slovensku živnosť, je registrovaný na daňovom úrade v Bratislave a má certifi - kát na auto od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne. Konečne je v tom poriadok,“ dodá.

Žiadne iné potraviny v obci predávať nepovoľujú. „Žije tu sedemsto ľudí, máme dva obchody potravín, radšej budeme pomáhať svojim než cudzím,“ vysvetľuje. Zaspomína si na nedávne časy, keď z Poľska privážali všetko - olej, cukor, sladkosti, maslo, údeniny - a dodá, že najmä starší občania od Poliakov nakupujú radi. „Ceny sú nižšie o tretinu až polovicu a to je pre človeka, ktorý žije z nízkeho dôchodku, rozhodujúce.“ Ceny. Rozhodujúce. Cigarety z Maďarska, benzín z Rakúska, potraviny z Poľska. Keď sa nad tým človek zamyslí, má pocit, že to nie je obchodná vojna, ale hospodárske harakiri. Dokedy?

Poliaci si bránia svoje potraviny: Jed na potkany? Stane sa

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás