Tip na článok

Policajtka, ktorú zranil Koleno, má problémy s chôdzou. Nech schudne, odkazuje jeho mama

Mladík, ktorý zmrzačil policajtku, môže byť do jari na slobode. Za mrežami vraj už plánuje hokejovú kariéru vo Švajčiarsku. A čo zranená policajtka?

Galéria k článku (7 fotografií )
Sprostosť?: Takto vyzeralo koleno policajtky po nočnom incidente. Zranenie si vyžiadalo takmer ročnú práceneschopnosť.
František: Prezident mu odpustil väčšinu osemročného trestu. Na jar budúceho roku by mal byť na slobode.
Nočný podnik: Tu Fero zmlátil dvoch ľudí a rozkopol zasahujúcej policajtke koleno.

Rodina Františka Kolena, ktorý takmer pred troma rokmi spôsobil zasahujúcej policajtke ťažkú ujmu na zdraví, oslavuje. Prezident Ivan Gašparovič totiž mladému hokejistovi znížil osemročný trest na dva.

„S tým sa už dokážeme zmieriť, aj keď sú ľudia, čo porobili horšie veci a dostali menej,“ hovorí nám otec František Koleno starší. „Máme zas chuť do života. Ak sa syn bude správať slušne, na jar budúceho roku bude doma.“

Tvrdí, že pobytom vo väzení je dostatočne poučený a určite sa podobným incidentom v budúcnosti vyhne. Za mrežami vraj už plánuje hokejovú kariéru vo Švajčiarsku. Na margo zranenej policajtky dodal: „Mrzí nás, čo sa stalo. Je možné, že ona sa cíti ukrivdená, ale za takú sprostosť bolo osem rokov priveľa.“

Zranená považskobystrická policajtka Katarína len krčí plecami. „Ja som výšku trestu nikdy neriešila,“ tvrdí. „Ponechala som na rozhodnutie súdu, či si odsedí dva, päť, či dvanásť rokov. Fakt však je, že rozhodnutie prezidenta je doslova výsmech polícii. To už si teraz môže do policajta kopnúť, kto chce? Máme pomáhať a chrániť, ale keď to takto dopadne, potom mi povedzte načo a koho.“

Petícia aj hrozby

Počas svojho druhého funkčného obdobia dostal Ivan Gašparovič viac ako dve tisícky žiadostí o omilostenie. Vyhovel v šestnástich prípadoch. Naposledy práve v kauze Koleno. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u mladíka išlo o prvé vybočenie z bezúhonného spôsobu života, nebol súdne trestaný a on i jeho rodina majú dobrú povesť.

Je však možné, že pravou príčinou bol hlas verejnosti. Rodina hokejistu totiž rozbehla petičnú akciu, kde milosť pre mladého výtržníka žiadali desaťtisíce ľudí. V ostrých príspevkoch na internete sa popri prekvapení nad výškou trestu neraz vyskytovali hrubé urážky a odsudzovanie policajtky, spochybňovanie jej práce či dokonca hrozby.

Fakt, že žena, matka dvoch maloletých detí, skončila po vážnych zraneniach a dvoch operáciách takmer na ročnej maródke, neschopná vykonávať ani základné činnosti, sa totiž nikde veľmi nespomínal.

„Dva roky som mlčala,“ povedala nám policajtka Katarína pár dní pred udelením milosti. „Ale keď som čítala nezmysly, ktoré o mne písali, vulgarizmy a hrozby v diskusiách pod článkami, rozhodla som sa povedať, ako to naozaj bolo. Veď tu nešlo len o kopnutie."

"Pán Koleno spáchal výtržnosť, napadol dvoch ľudí, zaútočil na verejného činiteľa, spôsobil ľahké i ťažké ublíženie na zdraví a jeho spolupráca počas súdneho procesu bola minimálna. Zatiaľ čo ja som so zranením poctivo chodila na každé pojednávanie, on tam prišiel raz.“

Čo sa stalo?

Osudná noc na konci roku 2011 sa začala celkom nevinne. Oslavou narodenín Ferovho brata Jána v ich domácom podniku. S blížiacou sa polnocou sa zlepšovala nálada a chuť baviť sa. Preto sa bratia vybrali na diskotéku do nočného baru. Tu Fero uvidel svoju priateľku, ako tancuje s iným mužom. To ho nahnevalo, a tak prišiel k páru a udrel tanečníka do tváre.

Keď ho zrazil na zem, kamarát napadnutého sa pokúsil pomôcť mu. Skončil ešte horšie. Rana, ktorou ho Fero počastoval, si vyžiadala týždeň liečby. Vystrájanie podguráženého hokejistu sa tým neskončilo. Brat Ján sa síce snažil upokojiť ho, ale privolaná policajná hliadka spôsobila u ledva dvadsaťročného mladíka doslova stav nepríčetnosti.

Podľa svedeckých výpovedí začal strážcom zákona nadávať do kuriev vyje..., nech ťahajú do pi.. a hulákal, že ich pozabíja. „Nazvať ho nepríčetným nevystihuje presne to, čo stváral,“ spomína zranená Katarína. „Za roky praxe som niečo také nezažila. Za normálnych okolností by celý zákrok trval desať minút.“

Všetko však dopadlo inak. Podnapití bratia výzvy hliadky ignorovali, Fero vo verbálnych útokoch nepoľavoval a keď policajti usúdili, že sa zaháňa rukami príliš nebezpečne, použili slzotvorný plyn a mladíkov sa pokúsili spútať.

Hokejista sa bránil a keď policajtka, snažiaca sa nasadiť mu želiezka, spadla na zem, kopol ju do kolena tak, že jej jabĺčko odletelo do strany a neschopná ďalšieho pohybu zostala v bolestiach ležať na zemi. „Prebrala som až po príchode sanitky,“ spomína, ukazujúc nám fotografie opuchnutej nohy hrajúcej všetkými farbami.

Výsledok vyšetrení v nemocnici bol zdrvujúci: „Zistili, že mám potrhané väzy, roztrieštené chrupavky, poškodený predný krížny väz... Bolo toho veľa,“ spomína trpko.

Vyradená zo života

Zranenia ju vyradili nielen z pracovného procesu, ale aj z aktívneho života, na ktorý bola zvyknutá. „Lekári mi z kolena pravidelne ťahali vodu, neraz zmiešanú s krvou, a keď sa mi stav nezlepšoval, musela som podstúpiť operáciu,“ pokračuje policajtka.

„Bola som odkázaná na pomoc iných. Veď som sa sama nevedela dostať ani do vane či sadnúť si na WC. Môj mladší syn mal v tom čase rok a pol. Na každej prechádzke vonku som tŕpla, či mi niekam neodbehne. Veď by som nemala šancu dobehnúť ho o barlách.“

Svoj stav bývalá športovkyňa brala veľmi ťažko. „Na nič som nemala chuť, len som prežívala. Ten stereotyp bol strašný. Bola som stále podráždená, znechutená, uvedomovala som si, že už si budem musieť stále dávať pozor. Dovolenka? Načo? Aby som tam sedela?“

Akoby to nestačilo, rok po úraze sa pošmykla a balans, ktorý by za normálnych okolností bez problémov ustála, ju zas dostal na zem. Ďalšie zranenie, ďalšia operácia a hrozba plastiky kolena. Pritom po prekonanej embólii pľúc je pre ňu každá operácia veľké riziko.

Za výtržnosť, útok na verejného činiteľa a ťažké ublíženie na zdraví dostal Fero takmer dvanásťročný trest, ktorý mu odvolací súd znížil na osem rokov. Mimochodom, za spomínané činy je to len rok nad minimálnou trestnou sadzbou.

„Ak by nezaútočil, za výtržnosť by si vyslúžil maximálne podmienku,“ dodáva Katarína. „Takto sa mu skutky zlúčili. Najväčšmi mu priťažil útok na verejného činiteľa. Inak by už možno behal po vonku.“

Nedali ani cent

Po vyhlásení rozsudku nastalo peklo. Tisícky ľudí obviňovali zo zničenia mladého života nielen súdny systém, ale aj zranenú policajtku. „Neverila som, keď som si prečítala, ako mi ľudia prajú, aby som potratila každé dieťa, čo budem mať, ako spochybňovali moje zranenia, dĺžku liečby a pomaly ma išli obviniť z toho, že som fingovala operáciu! Verbálne útoky som zažívala aj v meste, bála som sa, či niekto neublíži mojim deťom. Bola som odrovnaná fyzicky aj psychicky,“ krúti hlavou.

„Z neho robili obetného baránka a mňa, čo som skončila pomaly ako invalid, obviňujú, že som mu pokazila život. Preboha ako? Robila som len svoju prácu a o výške trestu rozhodili dva nezávislé súdy...“

Policajtku hnevajú aj reči o tom, ako sa vraj za svoje zranenia nabalila a ako ju Ferova rodina odškodnila. „Dodnes som od nich nevidela ani cent. Ani len sumu, ktorú určil súd na základe znaleckého posudku. Keď som sa na to pýtala ich právnika, len ironicky prehodil, vraj sa ešte uvidí, či nejaké peniaze dostanem, keďže Fero je nezamestnaný... Preto som vo veci nechala konať exekútora.“

Veď chodí do práce

Fero sedí v base už sedem mesiacov. Najprv bol umiestnený v Ilave, neskôr ho pre zlý psychický stav umiestnili na psychiatriu v Trenčíne a v súčasnosti je v ústave s minimálnym stupňom stráženia v Dubnici nad Váhom. Rodina po celý čas bojovala za jeho oslobodenie. Vyskúšali všetko. Petíciu, obnovu konania, dovolanie na Najvyšší súd, požiadali prezidenta o zníženie trestu.

„Z môjho syna urobili delikventa,“ hneval sa pred udelením milosti otec František. „Viem o prípade, keď útočník postrelil policajta a obišiel s podmienkou. A za zranené koleno dostane môj syn osem rokov? Neviete si predstaviť, čo som sa ho nastrážil, aby si niečo neurobil! Toto sa predsa môže stať hocikomu.“

Trest bol podľa neho neprimerane vysoký a chyba vraj bola aj na strane policajnej hliadky. „Keď videli, že obidvaja sú pod vplyvom alkoholu, prečo nepočkali na privolanú posilu?“ pýta sa otec. „Prečo proti Ferovi zasahovala žena? Čo je ona Makepeaceová?“

Ľútosť nad stavom policajtky rodina príliš neprejavila. „Veď chodí do práce a ani nekríva. Všetko sa to dalo riešiť inak,“ povedal František Koleno starší. Pri zmienke, že má aj takmer po troch rokoch problémy pri chôdzi, Ferova matka reagovala: „Tak nech schudne. Ja nemôžem za to, že má sto kíl.“

Synovu vinu akoby ani nevnímala: „Veď na ňu neútočil úmyselne. Je to ešte chlapec, čo má život pred sebou! Policajtka mala ísť na neho psychologicky. Preklínam ju!“

Nemožno kopať do policajta

Odmietanie závažnosti Ferovho konania je v prípade rodiny pochopiteľné. Zarážajú však desaťtisíce podpisov na petícii za jeho omilostenie. Zdá sa, že po všetkých aférach spojených s čiernymi ovcami v Policajnom zbore, s ich korupčným správaním a s miestami doslova mafiánskymi praktikami vážnosť verejného činiteľa u nás poklesla na bod nula.

Polemizovanie o tom, či v danom prípade mala zasahovať žena, alebo by bolo lepšie čakať na posily, je však scestné. Ak by v považskobystrickom podniku vyčíňal Muhammad Ali, Sylvester Stallone a Chuck Norris, mal by operačný dôstojník čakať na príchod spojeneckých ozbrojených síl?

Autorita policajta nevyplýva z jeho hmotnostnej kategórie, ale zo zákona. Je nedotknuteľnou osobou a jeho napadnutie sa na celom svete chápe ako útok proti spoločnosti. Preto sú aj tresty výnimočné.

Stačí spomenúť prípad, keď skupina nemeckých chuligánov počas futbalových majstrovstiev sveta vo Francúzsku zbila policajta a skončila s trestami od štyroch do desať rokov. Alebo prípad hokejistu tímu AK Bars Kazaň Artema Lukojanova, ktorému za priškrtenie policajta hrozí desať rokov.

O postihoch v USA ani nehovoriac. Ak tam útočník neskončí s guľkou v hlave, za agresivitu voči verejnému činiteľovi si môže vyslúžiť až desať rokov, v prípade ťažkého ublíženia na zdraví ešte oveľa viac.

Nie div, že tamojší vodiči si nedovolia ani zložiť ruky z volantu pri prostej diaľničnej kontrole. Bývalý prezident Ivan Gašparovič to zrejme chápe inak. Otázka je, aký odkaz touto milosťou poslal verejnosti.

VIDEO Plus 7 Dní