Anna Mogilevskaia

Bilbordy s&nbsp;tvárami politikov a&nbsp;volebnými heslami už zaplavili slovenské mestá a&nbsp;obce. Kandidáti na primátorov, starostov, poslancov aj županov do piatka (16. 9. 2022) spolu na reklamy minuli vyše tri a&nbsp;pol milióna eur. Ako uviedla odborníčka na politický marketing, väčší vplyv na voličov majú nie drahé bilbordy, ale lacnejšie spôsoby sebapropagácie ako napríklad výjazdy a&nbsp;osobné stretnutia s&nbsp;ľuďmi v&nbsp;regiónoch. K&nbsp;téme majú čo povedať aj mimovládne organizácie. Tie upozorňujú na rôzne spôsoby, ako sa volební uchádzači snažia ukryť zdroje financovania či obísť pravidlá transparentného kampaňovania.

Na financovanie volebných kampaní od začiatku leta pozorne dozerá mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS). Jej odborníci monitorujú transparentné účty politikov, kontrolujú zdroje finančných darov aj výdavky kandidátov. Občas naďabia na kuriózny prípad. Napríklad na účet pod názvom Primátor pre všetkých. Jeho majiteľ minul všetky peniaze na stávky cez známu stávkovaciu spoločnosť na internete. Nie je však jasné, kto účet založil a&nbsp;na aké účely. Podobné aktivity môžu byť podľa odborníkov problematické. „Transparentné účty vo verejnej zóne nezobrazujú, kto je ich skutočným majiteľom, ale iba vymyslený názov. Je preto veľmi jednoduché napodobniť transparentný účet politického súpera a&nbsp;naplniť ho diskreditačnými finančnými operáciami,“ upozorňuje neziskovka.

Ďalším problémom „predvolebných“ účtov je ich prehľadnosť len na papieri. Obísť pravidlá nie je žiadna veľká veda. Zákon totiž stanovuje povinnosť kandidátov financovať kampaň cez transparentné účty, čiže prijímať na ne finančné dary a&nbsp;hradiť všetky výdavky. Každá transakcia má byť presne popísaná, treba uviesť zdroj peňazí alebo príjemcu platby. Nie všetky tieto predpisy sa aj rešpektujú. Ako upozornila neziskovka, kandidáti Kotlebovej strany ĽSNS preferujú platiť za kampaňové výdavky keš. V&nbsp;bankomatoch si doteraz povyberali už vyše 15-tisíc eur. „Na čo tieto platby v&nbsp;realite išli, strana ani po viacerých dňoch nezodpovedala. Mimochodom, kotlebovci sú dosiaľ jedinou z&nbsp;devätnástich kampaňujúcich strán, ktorá si z&nbsp;transparentného účtu opakovane vyberá aj hotovosť,“ tvrdí mimovládka.

Viac o prešľapoch kandidátov sa dozviete v galérii &gt;&gt;&gt;&gt;

Čachre s&nbsp;platbami a&nbsp;výškami výdavkov spozorovala TIS aj u&nbsp;bývalého tenistu Martina Kližana. Po pretŕčaní s&nbsp;Petrom Pellegrinim v&nbsp;strane Hlas-SD sa najnovšie uchádza o&nbsp;post starostu mestskej časti Petržalka v&nbsp;Bratislave. 

Športovec sa na okoloidúcich vyškiera z&nbsp;desiatok veľkých bilbordov okolo celej mestskej časti vrátane obrovského plagátu na Prístavnom moste, teda na jednej z&nbsp;najlukratívnejších rek­lamných plôch v&nbsp;krajine. Podľa odborníkov vysolil za svoju propagáciu obrovské množstvo peňazí. „Problémom je, že to nevidno na jeho transparentnom účte a&nbsp;bývalý špičkový slovenský reprezentant to nevie uspokojivo vysvetliť,“ píše mimovládka. Odhady hovoria o&nbsp;cene 60- až 80-tisíc len za bilbor­dy. S&nbsp;touto sumou však kandidát na starostu mestskej časti nesúhlasí. Výdavky sa mu podľa neho podarilo okresať takmer o&nbsp;polovicu.

Kližan tvrdí, že ho predvolebná reklama stála necelých 38-tisíc eur, vraj aj preto, že zaplatil za reklamné plochy iba na tri mesiace - júl, september a&nbsp;október. Celý august mal reklamné plochy zadarmo. Ako sa dostal k&nbsp;takejto výhodnej ponuke, vysvetliť nechcel. „To, či je niečo výhodné alebo nevýhodné pre bil-bordové spoločnosti, prosím, nechajte na ne,“ odpovedal na výhrady neziskovky.

Transparentnosť počas volebnej kampane je pritom dôležitá, keďže má veľký vplyv na povesť politika, upozorňuje politológ Tomáš Koziak. „Pravidlá sú teraz nastavené tak, že strany či politici ich jednoducho obídu. Vtedy by malo voličovi zasvietiť kontrolné svetlo a&nbsp;mal by si povedať, že tu asi niečo v&nbsp;poriadku nie je,“ tvrdí odborník. Najviac si treba dávať pozor na to, ako sa politik k&nbsp;peniazom na kampaň dostal. „Podľa toho, kto stojí za politickou stranou, za jej financovaním, si voliči môžu urobiť obraz o&nbsp;tom, kto za tou politickou stranou je, respektíve kto bude od tej strany, povedzme, ,niečo pýtať‘ za finančnú podporu, ktorú jej dal,“ vysvetľuje Koziak. Podľa neho je transparentnosť financovania veľmi dôležitá. Kandidát tak voličom ukazuje, že nemá čo skrývať.

Ktorá strana míňa na reklamy najviac a koľko voľby stoja pre štát? Odpovede nájdete na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;&gt;

Druhou stranou mince je aj efektivita vynaložených peňazí. Cieľom kampane je totiž presvedčiť čo najviac voličov, ideálne za čo najmenej prostriedkov, čo zdôrazňuje aj odborníčka na politický marketing Simona Bubánová. Zatiaľ to podľa nej vyzerá dosť konzervatívne. Hoci sa vplyv internetu a&nbsp;sociálnych sietí na náladu voličov zvyšuje, pre politickú propagáciu je to rizikové prostredie. „Dnes sú už politici na sociálnych sieťach opatrnejší. Je to priestor na reklamu, ale zároveň antireklamu,“ hovorí Bubánová. Najobľúbenejším nástrojom na vlastnú propagáciu u&nbsp;väčšiny politikov sú stále bilbordy. Sú síce drahé, no aj v&nbsp;časoch informačných technológií stále veľmi obľúbené. „Keď taký obyčajný občan vidí povedzme 20- či 30-krát za deň niečo od politika na svojom počítači alebo mobile, tak si to určite všimne. Ale keď ide po ulici a&nbsp;vidí tam veľký bilbord, jeho dôvera v&nbsp;politika sa zvýši, lebo má pocit že to je ,tak naozaj‘, keď už má aj vytlačené bilbordy,“ povedala pre náš týždenník.

Svedčia o&nbsp;tom aj rozbehnuté kampane politických strán. V&nbsp;PLUS 7 DNÍ sme sa preto pýtali, aké reklamné nástroje využívajú na propagáciu svojich kandidátov. Parlamentná strana ĽSNS odpovedala, že najviac sa spolieha na bilbordy. SaS tiež na podporu svojich približne 300 kandidátov väčšinou využíva otvorenú reklamu, teda bilbordy, megaboardy či citylighty, povedal generálny manažér strany Roman Foltin.

Efektívna kampaň pritom vôbec nemusí stáť veľa, pokračuje Bubánová. Aj keď letáky a&nbsp;bilbordy sú účinné, najväčší úspech politici žnú pri osobných stretnutiach s&nbsp;voličmi. Na tento kampaňový nástroj sa častejšie spoliehajú mimoparlamentné strany či nezávislí kandidáti. Svedčí o&nbsp;tom aj kampaň Hlasu, ktorý je podľa prieskumov naj­obľúbenejšou politickou stranou. Jej lídri takmer každý týždeň absolvujú turné na podporu straníckych tvárí v&nbsp;regiónoch. Takisto postupuje hnutie Republika. „Vzhľadom na obmedzený rozpočet preferujeme osobný kontakt s&nbsp;voličmi,“ reagovali na naše otázky. Podobnú taktiku si zvolilo mimoparlamentné Pro­gresívne Slovensko. „Naše hnutie investuje najviac energie do terénnej kampane, čiže do osobnej prítomnosti kandidátov a&nbsp;kandidátok v&nbsp;uliciach miest a&nbsp;obcí,“ uviedlo tlačové oddelenie progresívcov. Podľa Bubánovej tento postup sa najviac oplatí, podobné kampane sú vysokoefektívne. „Ukázať občanovi osobnou návštevou záujem o&nbsp;neho, je pre voliča presvedčivé. Osobný zážitok zo stretnutia s&nbsp;politikom je isto veľmi sugestívny,“ zhrnula odborníčka na politický marketing.

Matovič a&nbsp;Kollár míňajú najviac

Podľa údajov Transparency International momentálne súboj o&nbsp;najdrahšiu kampaň prebieha medzi vládnymi hnutiami OĽaNO a&nbsp;Sme rodina. Matovičova strana zatiaľ na volebný účet poslala 600-tisíc eur, z&nbsp;toho už 580-tisíc minula. Kollárovi kandidáti z&nbsp;520-tisíc príjmov na kampaň vynaložili necelých 508-tisíc. Tretiu priečku obsadil Smer. Doposiaľ svojich ľudí podporil pol miliónom eur. Ficovci však míňajú pomalšie. Výdavky strany sú na úrovni vyše 200-tisíc.

Mastné sumičky na lanárenie ľudí obetovali aj uchádzači o&nbsp;posty predsedov samosprávnych krajov. Medzi jednotlivými kandidátmi sa najnákladnejšou kampaňou môže pochváliť uchádzač o&nbsp;post prešovského župana Ján Bync. Na transparentnom učte má 200-tisíc eur. Polovica je už fuč. Druhý v&nbsp;poradí je kandidát na predsedu Banskobystrického kraja Ondrej Lunter. Financie mu takmer došli, minul už všetkých 106-tisíc eur, ktoré mal na transparentnom učte.

Výdavky na voľby pritom nesú nielen politici, ale aj štátny rozpočet. Spojené miestne a&nbsp;komunálne voľby budú stáť štát vyše 18 miliónov eur. Z&nbsp;toho necelých 15 miliónov pôjde na mzdy a&nbsp;odmeny členom volebných komisií, tlač hlasovacích lístkov a&nbsp;ďalších dokumentov. Prostriedky zhltne aj vybavenie volebných miestností a&nbsp;ochrana verejného poriadku v&nbsp;deň volieb. Ďalšie tri a&nbsp;pol milióna eur sú určené pre Štatistický úrad SR, ktorý spracuje výsledky volieb.