Pozrite si aj FOTO GALÉRIU: Čo všetko už v Košiciach patrí Maďarom?
Hrdí východniari, pyšní na svoju najväčšiu metropolu, si budú musieť zvykať na nové móresy a imidž. Vďaka hrobke uhorského kniežaťa Františka Rákócziho, ktorá sa nachádza v impozantnom Dóme svätej Alžbety, sa Košice stali centrom záujmu maďarských turistov. Pre ich procesie a rôzne rituály, ktoré vykonávajú v krypte, naštvaný arcibiskup Alojz Tkáč už v roku 2013 vyhlásil, že by bolo ideálne Rákócziho ostatky presťahovať do Maďarska. Stal sa presný opak. Maďarská vláda investovala do zriadenia Rákócziho pamätného domu a mestu venovala aj jeho sochu. Investovala tiež do rekonštrukcie podzemného múzea a v centre kúpila niekoľko významných budov s historickou hodnotou.
Všetko pre Rákócziho
Vodca posledného protihabsburského povstania František Rákóczi prežil väčšinu života na území dnešného Slovenska. Narodil sa v obci Borša, v okrese Trebišov, no najviac sa jeho meno spája s Košicami, kde na prelome sedemnásteho a osemnásteho storočia žil. Maďarskí národovci ho preto z tureckého Kostola svätého Benedikta v Istanbule, kde ho pôvodne pochovali, previezli tam, kde to mal ich hrdina najradšej. Samozrejme, nemohli tušiť, že o pár rokov sa rozpadne monarchia, prezývaná žalár národov, a Slovensko sa s pomocou bratov Čechov osamostatní.
Ostatky Rákócziho sa od roku 1906 nachádzajú v košickom dóme, kde odpočíva aj so svojím synom, matkou a tromi bojovníkmi z kuruckého povstania. Kým Slováci uhorské knieža poznajú maximálne z hodín dejepisu, Maďari k nemu prechovávajú až posvätnú úctu. V mene Rákócziho pamiatky do Košíc tečie z Orbánovej pokladnice aj nemálo financií. Zriadili tu dokonca repliku domu v Turecku, kde aristokrat dožil. Stavbu pomenovali Rodošto a priviezli sem originálnu Rákócziho jedáleň. Pre väčšiu impozantnosť sem vláda maďarskej republiky dala previezť aj jeho sochu.
Pozrite si aj FOTO GALÉRIU: Čo všetko už v Košiciach patrí Maďarom?
Omšu rušili maďarské piesne
Maďarské aktivity väčšina Košičanov dodnes prijíma laxne, tŕňom v oku zostávajú dnes už bývalému arcibiskupovi Alojzovi Tkáčovi. Ten raz počas svojej kázne vyslovil kontroverzný názor, aby Rákócziho ostatky previezli do Maďarska. „Treba vyhnať kupcov iredenty a zaslepeného nacionalizmu z košického chrámu Božieho,“ vraj sa vyjadril doslova. Proti veľkému Maďarovi bol taký vysadený, že o ňom dokonca napísal knihu.
Turistický sprievodca Zoltán Balass, ktorý mestom sprevádza takmer päťdesiat rokov, sa pri zmienke o publikácii chytá za hlavu. „Je tam kopa nepodložených faktov a neprávd. Napríklad píše, že Rákóczi dal z dómu zosadiť medenú strechu a razil z toho peniaze. To naozaj neviem, odkiaľ zobral,“ čuduje sa.
Čo stálo za nevraživosťou emeritného arcibiskupa, Balass vie. „Prekážalo mu, že keď mal omšu, dole v hrobe Maďari spievali hymnu a svoje národné piesne. Chápem, že ho to pri kázni rušilo. My sme turistov upozornili, no nedbali o to,“ prezrádza košický sprievodca. „Raz sa tiež stalo, že sa jedna maďarská skupina ohlásila s tým, že by chcela do hrobky umiestniť zástavu z kuruckého obdobia. Dohodol som teda stretnutie s generálnou konzulkou Maďarska aj so zástupcom arcibiskupa pre národnostné menšiny, aby tento akt mohol byť oficiálny, no oni sa už neozvali. Zrazu prišli dva autobusy a v dóme sa začali správať ako doma. To sa nepáčilo ani mne.“
Prenesenie ostatkov napriek tomu nepovažuje Zoltán Balass za dobrý nápad. „Deväťdesiat percent turistov sú Maďari, čiže to podporuje náš cestovný ruch,“ vysvetľuje. Odmietavo sa v tomto smere vyjadril aj hovorca Arcibiskupského úradu v Košiciach Jaroslav Fabián. „Táto téma u nás už vôbec nerezonuje. Navyše arcibiskup Tkáč je už emeritný, čiže nie je v úrade,“ povedal nám.
Orbánovi národovci
Tak či onak, Orbánova vláda si za ostatné obdobie pripísala na list vlastníctva niekoľko významných budov v centre Košíc. Kúpili nárožnú budovu na Hlavnej a Alžbetinej ulici, len pár krokov od Dómu svätej Alžbety. V národnej kultúrnej pamiatke kedysi sídlila jezuitská univerzita biskupa Beňadika Kišdyho. Majiteľa zmenil aj Čákiho-Dezőfiho palác z roku 1807, ktorý kedysi slúžil ako budova Ústavného súdu. Novým majiteľom je maďarské ministerstvo zahraničného obchodu a zahraničných vecí. V ich správe je tiež Meštiansky dom na Hlavnej ulici zo štrnásteho storočia, v ktorom mali Košičania vychýrenú cukráreň. Ich zákusky si svojho času pochvaľoval i tenorista Lucciano Pavarotti.
Maďarská vláda ukoristila aj ďalší Meštiansky dom na Mäsiarskej ulici, ktorý ako jediný z nehnuteľností nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Podarilo sa nám zistiť, že veľkú chuť mali aj na Löfflerovu vilu na Kmeťovej ulici, v ktorej sídli občianske združenie Rovas. „Prenajímame si ju od košického Starého Mesta. Chceli nám ju predať, ale my sme im to nedovolili. Pomohli nám nesúhlasné petície od občanov,“ povedal nám predseda združenia Otto Szabo. „Poukázali sme aj na to, že sochár Löffler vilu daroval mestu s podmienkou, že bude slúžiť na rozvoj výtvarného talentu. Takže dar predať nemôžu,“ vydýchol si Szabo.
