Tip na článok
Aj pri Kysaku sa policajti spoliehali v prvom rade na vlastné pátracie metódy. Veštkyňa Iveta Marušíková, alias Marion, hľadá ľudí už roky.

Pomoc z iného sveta: Pomáhajú policajtom pri pátraní veštkyne?

Polícia popiera, že by pri hľadaní nezvestných využívala veštkyne. Tie tvrdia, že ich našli niekoľko.

Galéria k článku (7 fotografií )
Medzi nebom a zemou: K nájdeniu ostatkov zavraždeného Jaroslava Baláža vraj prispela aj veštkyňa. Polícia to nepotvrdila ani nevyvrátila.
Technika: Hrá pri pátraní kľúčovú úlohu.
Bez tela: Psychotronici udali niekoľko miest, kde by mohli byť ostatky zavraždenej Jany Gvuščovej, na snímke vpravo. Pátranie bolo neúspešné.

K menám nezvestných, ktorí odišli z domu bez rozlúčky a vysvetlenia alebo nečakane zmizli, každoročne pribúdajú nové. Po stratených pátra polícia i rodina, nezriedka márne.

Zúfalí príbuzní sa tak často obracajú na psychotronikov a veštkyne v nádeji, že im blízkych pomôžu nájsť. Polícia rozhodnutie príbuzných akceptuje, no ona sama služby senzibilov nevyužíva a takto získané informácie považuje v drvivej väčšine za nepravdivé. Zároveň pripúšťa, že prinajmenšom v jednom prípade zistenia veštkyne pomohli.

Beznádej

„Neviete si predstaviť, čo človek prežíva, keď sa mu stratí syn. Bez slovka vysvetlenia. Jednoducho odíde, mobilný telefón nefunguje, kamaráti o ňom nevedia..."

"Neviem, ktoré hodiny sú najťažšie. Či tie, keď čakáte a pozeráte na dvere, kedy v nich zaštrkocú jeho kľúče, alebo tie, keď si po mesiaci začnete uvedomovať, že tu nie je,“ začína svoje rozprávanie matka, ktorej syna našli po niekoľkých mesiacoch mŕtveho. O medializáciu nestojí, žiaden súcit by vraj nezniesla.

„Pátrate spolu so známymi, prečesávate okolie, policajti tiež. Neviete, kde sa obrátiť, kde hľadať. Stále si prezeráte jeho veci, fotografie a nechcete si pripustiť, že ho už neuvidíte. Dúfate, že je v zahraničí,“ približuje pocity po synovom náhlom zmiznutí zúfalá žena. Podobne ako mnohí iní, aj ona sa obrátila na psychotronika. Ten prvý nepýtal žiadne peniaze. Žiaľ, nedokázal presne určiť miesto.

Postupne sa jej začali ozývať rôzni ľudia a presviedčali ju, že vedia, kde syn je. Samozrejme, žiadali peniaze. Niekto päť eur, iný sto. „Už som nereagovala, bola som apatická. A keď som nedúfala, našli synove ostatky. Uľavilo sa mi. Neviem, prečo si vzal život, no mám ho aspoň neďaleko, na cintoríne,“ uzatvára smutné rozprávanie.

O tom, či pri nájdení synových pozostatkov pomohli senzibili, nemá informácie. Keby sa však situácia zopakovala, zrejme by opäť využila ich služby.

Pri Kysaku: Policajti hľadajú ostatky obetí údajného slovenského kanibala. Istá veštkyňa mala určiť lokalitu, kde bolo telo Lucie Uchnárovej z Humenného. Foto:

Hľadá roky

Iveta Marušíková, alias Marion, sa veštením zaoberá dvadsaťpäť rokov. Za ten čas vraj našla sto nezvestných. Nanešťastie, väčšina z nich bola mŕtva, hoci našla i živých. Tvrdí, že niektorým pomohla bez nároku na honorár. Tých, za ktorými vycestovala, žiadala len o preplatenie stravy, ubytovania a cesty.

Marion priznáva, že nájsť nezvestného nie je jednoduché. Najmä vtedy, ak rodina osloví viacero ľudí s výnimočnými schopnosťami. Vtedy sa nevie poriadne sústrediť a trvá jej podstatne dlhšie, kým dospeje k výsledku. „Je dobré, keď sa so mnou kontaktuje príbuzný, ktorý dobre pozná okolitý terén. Nie však najbližší príbuzný, ako otec, mama či súrodenci. Sú totiž mimoriadne psychicky vyčerpaní,“ vysvetľuje veštkyňa. Okrem toho potrebuje fotografiu a základné údaje o nezvestnom.

Potom sa sústredí, nazrie do aury človeka i karát a hľadá. Často však musí prísť priamo na miesto, kde sa mal nezvestný stratiť, a hľadá za pomoci virgule. „Ak si nie som na sto percent istá, že dotyčný nežije, tak to príbuzným nepoviem,“ približuje následnosť krokov Marion.

Upozorňuje, že s hľadaním treba začať čo najskôr, bez ohľadu na to, či je nezvestný živý, alebo mŕtvy. Najmä v prípade smrti hľadaného ide vraj o minúty. „Ak je mŕtvy a pátranie trvá viac ako tri dni, jeho energia slabne a hľadanie trvá podstatne dlhšie,“ dôvodí.

Vraj pomohla i polícii

Veštkyňa z juhoslovenskej obce Kuraľany hovorí, že pomohla i polícii. „Tá to nikdy nechce pripustiť a nerobí to priamo. Vždy iba odporučí príbuzným, aby to u mňa skúsili. Keď niekde prídem, nechajú ma trčať za páskou. Ja však dokážem určiť miesto, kde sa človek nachádza, s odchýlkou šesťdesiat metrov,“ dušuje sa Marion. Prezrádza, že pomohla aj pri hľadaní nezvestnej manažérky z Bratislavy, ktorú našli pred rokmi zviazanú v aute. Bola síce zranená, no živá.

Ako dôkaz svojich schopností uvádza aj niekoľko prípadov z minulého roka. Vlani v marci vraj určila v Nitrianskom okrese miesto, kde neskôr našli štyridsaťročného starého mládenca. Žiaľ, obeseného. „Na strome, ktorý som presne určila,“ tvrdí. Ďalej údajne lokalizovala miesto - tajch pri Novej Bani -, kde bolo zakliesnené telo utopeného chlapca. „Pozvala ma rodina. Viac ako dve hodiny som stála za policajnou páskou, nechceli ma pustiť, aby som im pomohla. Keď policajti na chvíľu odišli, hasiči ma vzali na loďku a pomocou virgule som určila, kde sa telo nachádza. Našli ho do pätnástich minút,“ ubezpečuje Marion.

Inokedy jej zas telefonovala rodina z Pustého Poľa, ktorá hľadala strýka. Pozrela do karát a odporučila im, aby hľadali tisícdvesto metrov za dedinou smerom na východ. Určila i cestu, po ktorej treba ísť. „Povedala som, že nájdu tri stromy. Na jednom z nich ho našli, žiaľ, mŕtveho,“ uvádza ďalší príklad Marion.

Oveľa radšej si však spomína na malého Dávida z Veľkej Lomnice. Polícia s rodinou prečesávali okolie, no neúspešne. Keď ju príbuzní požiadali o pomoc, poradila im cez telefón. „Bol iba osemsto metrov od domu v malinových kríkoch. Uzimený, podchladený, ale živý. Vtedy mi poslal ďakovnú SMS aj miestny náčelník polície,“ mávne rukou. Tým sa výpočet nekončí.

Technika: Hrá pri pátraní kľúčovú úlohu. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Pomocná ruka

Informácie od veštcov, psychotronikov a senzibilov si príbuzní zvyčajne nenechávajú iba pre seba, ale poskytnú ich aj polícii.

„Polícia preveruje všetky relevantné informácie,“ poznamenáva v tejto súvislosti hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Odmieta však, že by policajti veštcov aktívne vyhľadávali, oslovovali či nebodaj platili.

Hovorca prešovskej krajskej polície Daniel Džobanik tvrdí, že informácie od veštcov a psychotronikov sú v drvivej väčšine nepravdivé. Príkladom je doteraz neúspešné hľadanie ostatkov devätnásťročnej Jany Gvuščovej z Popradu, ktorú v roku 2003 zavraždil vtedy tridsaťjedenročný Štefan Brotvan. V okolí Popradu sa kopalo niekoľkokrát, naposledy v októbri 2011, keď istý psychotronik určil miesto s ostatkami. „Ani v tomto prípade sa poskytnuté informácie nepotvrdili,“ uviedol Džobanik.

Policajný hovorca však pripúšťa, že v prípade obetí údajného kanibala z východného Slovenska sa informácia od veštkyne sčasti potvrdila. „V prípade nezvestnej Lucie Uchnárovej z Humenného, ktorú našli mŕtvu v lese pri Kysaku, uviedla lokalitu, nie presné miesto. Iné informácie od psychotronikov boli nepravdivé,“ zhrnul Džobanik.

Psychotronici či veštkyne vraj pomohli aj pri hľadaní Jaroslava Baláža, ktorého mali v roku 2001 zavraždiť adamčovci. Hoci svedok udal miesto, kde telo zakopali, s presnou lokalizáciou údajne pomohli až psychotronici. Tí určili, pod ktorým stromom telo leží. Polícia tieto informácie nepotvrdila ani nevyvrátila. Pri pátraní po nezvestných sa však muži zákona spoliehajú výlučne na techniku, operatívne previerky, služobných psov, pátracie akcie a podobne.

„Je ťažké uveriť, no mám za sebou výsledky,“ tvrdí Marion. Ľudí vraj nehľadá ani pre slávu, ani pre peniaze. „Mne ide o pomoc príbuzným,“ dušuje sa. Fakt je, že na svojej internetovej stránke s audiotexovým číslom - cena hovoru 1,60 eura - ponúka rôzne služby. Hľadanie nezvestných však medzi nimi nie je.

VIDEO Plus 7 Dní